Untitled-39-810x500.png

Ako pápež Pius XI. obhajoval históriu Genesis, zvláštne stvorenie sv. Adama

0
Kultúra života

Poznámka redaktora: Tento článok je prvou časťou štvordielnej štúdie o tom, ako pápež Pius XI. chápal katolícku náuku o stvorení v protiklade k modernej vedeckej téze o evolúcii ľudstva.

Jednou z úžasných vecí na Kolbeho apoštoláte je spôsob, akým sa členovia nášho vedúceho tímu inšpirujú k výskumu rôznych tém súvisiacich s naším poslaním, čo vedie k rôznym plodným objavom.

V posledných mesiacoch nás bádateľ Christian Bergsma upozornil na dokument, ktorý poukazuje na energickú obhajobu vedenia Cirkvi’doslovnej historickej pravdy prvých kapitol knihy Genesis až do 20. storočia.

V tomto článku sa zameriame na traktát[1] napísal pátr. Achille Ratti, budúci pápež Pius XI. ku koncu 19. storočia. Hoci ho napísal ešte pred tým, ako sa stal pápežom, Pius XI. toto dielo počas svojho pontifikátu obhajoval, ako uvádza jeho blízky priateľ kardinál Ernesto Ruffini:

Náš Svätý Otec, pápež Pius XI. pri súkromných audienciách z času na čas s radosťou spomínal na toto svoje dielo (“ktoré ho stálo nemálo práce”) a opätovne potvrdzoval jeho závery.[2]

Teologické argumenty pre zvláštne stvorenie Adama

Dr. Kenneth Miller je typickým predstaviteľom katolíckych intelektuálov, ktorí učia našu mládež, že otcovia a doktori patristickej éry nečítali Genesis ako históriu a že ide o nedávnu, “fundamentalistickú” dezinterpretáciu, keď tvrdí:

Veľkí teológovia prvých storočí kresťanskej éry, ako napríklad svätý Augustín, nečítali Genesis ako históriu. Až’v posledných sto rokoch, väčšinou v Spojených štátoch, prichádzajú ľudia s radikálne odlišným názorom.

Čítajte: Pápež káže proti náhodnej evolúcii: ‘Človek nie je náhodným výsledkom evolúcie’

Pápež v roku 2014 získal na univerzite Notre Dame medailu Laetare, “najstaršiu a najprestížnejšiu poctu udeľovanú americkým katolíkom,” podľa prezidenta Notre Dame’Michaela O. Garveyho, by si človek myslel, že Dr. Miller bude schopný svoje tvrdenia podložiť, ale sám svätý Augustín jasne povedal, že súhlasí s ostatnými otcami a doktormi Cirkvi, že Genesis je napísaná “od začiatku do konca v štýle histórie.”

V súlade s týmto historickým výkladom Genesis budúci pápež Pius XI. na začiatku svojho traktátu predkladá svoj plán, ako dokázať priame a bezprostredné stvorenie tela svätého Adama, najprv z teológie a potom z prírodných vied. Pýta sa:

Čo treba podľa viery a zdravej teológie tvrdiť o prvom vzniku človeka, pokiaľ ide o telo?

Odpoveď je nasledovná: Z Božieho zjavenia je jasné, že prvých rodičov, nielen čo sa týka duše, ale aj čo sa týka tela, utvoril sám Boh, a to nie jednoduchou súčinnosťou, ale priamym a bezprostredným pôsobením, hoci nie stvoriteľským.

Vysvetľujúc slovné spojenie “hoci nie stvoriteľským” Christian Bergsma poznamenáva:

Ratti rozlišuje vznik tela ako “nie stvoriteľský” v prísnom zmysle, že telo nebolo vyvolané z ničoho, ako bola duša, ale bolo vytvorené z materiálu bahna a rebra. Svätý Tomáš Akvinský definuje stvorenie v jednoznačnom zmysle ako prvotné vyvstanie každej veci do bytia z ničoho:

“‘Stvoriť znamená vytvoriť niečo z ničoho’… musíme uvažovať nielen o emanácii konkrétneho bytia z konkrétneho činiteľa, ale aj o emanácii všetkého bytia z univerzálnej príčiny, ktorou je Boh; a túto emanáciu označujeme menom stvorenie … nie je možné, aby sa pred touto emanáciou predpokladalo nejaké bytie. Nič je totiž to isté ako žiadne bytie. Preto ako vznik človeka pochádza z ‘ne-bytia’, ktorým je ‘ne-človek,’ tak aj stvorenie, ktoré je emanáciou všetkého bytia, pochádza z ‘ne-bytia’, ktorým je ‘nič.’[3]

Podľa Akvinského však možno povedať, že celý človek, ako zložený z tela i duše, bol stvorený z “ne-človeka” v tom bezprostrednom a súčasnom pôsobení, keďže bol zo stavu nebytia uvedený do bytia vo všetkých svojich princípoch:

“Stvorenie neznamená vybudovanie zloženej veci z už existujúcich princípov; ale znamená to, že ‘zložená” vec je stvorená tak, že je uvedená do bytia súčasne so všetkými svojimi princípmi … stvorenie totiž znamená vytvorenie celej bytosti, a nielen hmoty.”[4]

Je potrebné veriť doslovnému a zrejmému zmyslu Písma

Tak ako Otcovia a doktori pred ním, budúci pápež Pius XI. vychádza z toho, že posvätné dejiny Genezis podávajú božsky inšpirovaný opis stvorenia prvých ľudských bytostí, v ktorom treba veriť doslovnému a zrejmému zmyslu, pokiaľ by to neznižovalo “čistoty života alebo správnosti náuky.” Slovami svätého Augustína:

V prvom rade teda musíme ukázať spôsob, ako zistiť, či je nejaká veta doslovná alebo obrazná. A tento spôsob je určite nasledovný: Čokoľvek, čo je v Božom slove a čo sa pri doslovnom chápaní nedá vzťahovať ani na čistotu života, ani na pevnosť učenia, môžete stanoviť ako obrazné.[5]

PREČÍTAJTE: O patologickej vede: Na základe týchto kritérií Christian Bergsma správne kladie a odpovedá na kritickú otázku:

Je vznik tela z bahna nemožné zosúladiť s čistotou života alebo zdravým učením? Určite nie. Pápež Lev XIII. podobne cituje “pravidlo, ktoré tak múdro stanovil sv. Augustín – neodchyľovať sa od doslovného a zjavného zmyslu, iba ak to rozum robí neudržateľným alebo si to vyžaduje nevyhnutnosť…[6] Núti nás rozum alebo nevyhnutnosť veriť, že všemocný Boh nemohol vytvoriť telo z blata? Určite nie! Preto by sme mali brať tieto slová doslovne.

Vek vesmíru

Po tom, ako Ratti stanovil, že priamemu a bezprostrednému stvoreniu Adama, tela a duše, treba veriť minimálne ako katolíckej doktríne, ak nie, ako sa domnievajú niektoré autority, ako katolíckej viere, venuje sa otázke času stvorenia Adama’

Zostáva povedať niekoľko vecí o starobylosti ľudského pôvodu. Sväté písmo nikde výslovne nepredkladá úplnú chronológiu, ktorá by siahala až po stvorenie Adama; ale to, čo riedko podáva, predstavuje nemalé ťažkosti, najmä ak vezmeme do úvahy rozpory medzi hebrejským textom a verziami Septuaginty a Samaritánov; verzia Vulgáty však nasleduje hebrejský text.

Ješte väčšie a oveľa početnejšie nezrovnalosti sa vyskytujú medzi Otcami a cirkevnými spisovateľmi. Kardinál Meignan napočítal stopäťdesiat rôznych výpočtov, z ktorých ani jeden nemožno nazvať vyvrátiteľným; Des Vignoles v skutočnosti zozbieral viac ako dvesto rôznych údajov o čase od Adama po Krista, ktorých minimum počíta na 3 483 rokov, maximum na 6 984. Je pravda, že pri všetkých uvedených výpočtoch, sa hľadal spoločný základ v samotnom Svätom písme. Po určitých menších ťažkostiach sa totiž ukázalo, že z inšpirovaných kníh možno získať nasledujúce počty rokov.

Od Adama po Noemovu potopu:

podľa Vulgáty a hebrejského textu… 1 656

podľa samaritánskeho textu… … … … … 1 306

podľa Septuaginty… … … … … … … 2 242

Od Noemovej’potopy po Abrahámovo’narodenie:

podľa Vulgáty… … … … …292 alebo 293

podľa samaritánskeho textu… … … … … 942

podľa Septuaginty… … … … … … 1 183

Od Abraháma po narodenie Krista’

s rozdielom sotva niekoľkých desaťročí… 2 190

Z toho, čo sme povedali, vyplýva, že ani Sväté písmo, ani Tradícia neobsahujú chronológiu ľudského rodu, ktorá by bola aspoň úplne vymedzená. Aj v tomto prípade je určite možné riadiť sa niektorou z chronológií, ktoré sa tu a tam v Cirkvi prijali.

Táto pasáž je pozoruhodná – pozoruhodná preto, lebo tu nachádzame budúceho pápeža Pia XI., ktorý obhajuje spoločné učenie všetkých Otcov a Doktorov Cirkvi, že Písmo poskytuje základ, hoci nie presný vzorec, na výpočet univerzálnej chronológie, keď katolícki intelektuáli toto učenie v mene “vedy húfne opúšťali.”Ako poznamenáva Christian Bergsma:

Aj keď uvádzali rôzne dátumy narodenia Krista’všetci Otcovia a cirkevní spisovatelia, ktorí sa o tejto téme zmieňovali, učili o nedávnom stvorení ako o otázke viery v Písmo, v protiklade k starozemským mytológiám pohanov (nie, ako niektorí tvrdili, len kvôli ich starovekým vedeckým predstavám). Cirkev učí:

“V dôsledku toho nie je dovolené, aby niekto vykladal Sväté písmo v zmysle, ktorý by bol v rozpore s týmto, alebo dokonca proti jednomyseľnému súhlasu Otcov. [7]

Až modernistický biblista M. J. Lagrange musel priznať značný sensus fidelium o mladej Zemi v Cirkvi v priebehu storočí, bez ohľadu na rozdielne navrhované dátumy. Lagrange sa ocitol v situácii, keď tvrdil, že starovekí otcovia mali pravdu, keď interpretovali 1. Mojžišovu 1-11 ako učenie o mladej chronológii, pretože text o nej skutočne učí, hoci to nie je pravda, a že Boh zámerne použil ich mylnú vieru v historicitu 1. Mojžišovej 1-11, aby ich priviedol k duchovným pravdám, pretože inak by ich neboli schopní pochopiť, keby ich v tom čase vysvetlil spôsobom zodpovedajúcim tomu, čo dnes “vieme” vďaka vede.

Toto je heréza, pretože sme povinní zastávať názor, že všetko, čo Písmo učí, je neomylné, a že táto neomylnosť sa vzťahuje nielen na duchovné pravdy, ale aj na výroky, ktoré sa dotýkajú histórie a prírodného sveta[8]. Pri obhajobe tohto stanoviska však Lagrange trefne odhalil smiešnu nedôslednosť tých “konkordistov”, ktorí sa snažia obhajovať jeden princíp Písma (t. j. všeobecnú potopu) tým, že popierajú, že iný princíp (t. j. mladú chronológiu) Cirkev niekedy zastávala:

“Potom prišli na rad filológovia. Zdalo sa im, že by nikdy nebolo dosť času na vznik jazykov, keby potopa pohltila celé ľudstvo … ale v skutočnosti boli argumenty vedcov presvedčivé len vtedy, ak by sa zastávala biblická chronológia…A tak, keď univerzálnosť potopy obhajovala táto [konkordistická] škola, tvrdili, že biblická chronológia neexistuje. Zašli až tak ďaleko, že pestovali blud, že katolícka mienka nikdy nepripustila chronológiu, pretože sa nezhodla na jej hraniciach: ako keby rozdiely v názoroch, ku ktorým sa dospelo ako k výsledku toľkého bolestného úsilia, nepredpokladali spoločný základ, ktorý by bol všetkým známy.[9] (zvýraznenie pridané)

Podľa samotného priznania tohto popredného modernistu veriť, že tradícia Cirkvi o biblickej chronológii buď neexistuje, je nepodstatná, alebo je spôsobená chybnou exegézou, je blud, ale akceptovať starý vesmír znamená veriť, že Písmo učí nepravdu. Preto najlepšou možnosťou pre zbožného katolíka je veriť v mladý vesmír – “mladý” len vo vzťahu k uniformistickým extrapoláciám prírodovedcov, a nie vo vzťahu k akejkoľvek objektívnej chronológii sveta.

ČÍTAJ: Ako ateistický darvinizmus priviedol Západ do temného veku eugeniky