Moji drahí bratia a sestry v Kristovi,
Keď som sledoval vývoj situácie okolo Katolíckej charity a Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov (USCCB), cítim, že sa musím vyjadriť ako pastier v obave o stádo. Náš nový viceprezident J. D. Vance vyhlásil, že mu zlomila srdce reakcia Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických v súvislosti s imigráciou a politikou tejto administratívy. Keďže mnohí americkí biskupi zaútočili na túto novú administratívu, ktorá zatiaľ urobila obrovské pokroky v ochrane života, aj ja som zdrvený z reakcie biskupov.
Ako ste určite všetci videli, prezident Trump podnikol kroky na zmrazenie finančných prostriedkov grantových, úverových a federálnych programov finančnej pomoci, ktoré sú v rozpore s výkonnými nariadeniami administratívy v niektorých oblastiach, ako je napríklad zrušenie iniciatív v oblasti rozmanitosti, rovnosti a inklúzie (DEI), ako aj zabezpečenie toho, aby imigračná infraštruktúra USA uľahčovala legálne a legálne prisťahovalectvo. Toto zmrazenie financovania zahŕňalo financovanie mnohých organizácií vrátane katolíckych charitatívnych organizácií. Pokiaľ ide konkrétne o katolícke charity, nehovoríme o malej sume peňazí, ktoré táto organizácia a títo biskupi dostali. V súčasnosti približne dve tretiny ročných výdavkov katolíckej charity pochádzajú z vládnych zdrojov, čo predstavuje viac ako pol miliardy dolárov len z federálnych grantov. Hovorcovia tejto organizácie, ako aj rôzni biskupi protestujú proti tomuto zmrazeniu a tvrdia, že katolícka charita vykonáva dobrú prácu a mnoho charitatívnych aktivít. Faktom však je, že už nejaký čas je známe, že katolícka charita sa podieľa na financovaní nemorálnych a dokonca potenciálne nezákonných aktivít, pokiaľ ide o imigračné zákony tejto krajiny, a že v skutočnosti jej aktivity v mnohých prípadoch zraniteľným skupinám obyvateľstva skôr uškodili, než pomohli.
Mnohí sa však môžu pýtať, či Cirkev neučí, že máme pomáhať tým, ktorí majú menej šťastia? A mnohí by mohli poukázať na Písmo: “A kráľ im odpovie: Amen, hovorím vám: Pokiaľ ste to urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili.” (Mt 25, 40). Za touto maskou, ktorú mnohí biskupi nosia a ktorá akoby vysielala starostlivosť o “najmenších bratov”, sa však skrývajú skutočné problémy, ktoré ich motivujú a ktoré nechcú, aby ste videli.
Cirkev vždy učila a obhajovala posvätnosť a dôstojnosť každého ľudského života a vždy sa zasadzovala za súcit v zaobchádzaní s migrantmi a utečencami. Katolícke učenie však zdôrazňuje aj dôležitosť lásky a spravodlivosti, pričom vždy treba rešpektovať spravodlivé zákony. Jednou z najväčších obáv v súvislosti s tým, že tieto prostriedky boli použité na aktivity súvisiace s presídľovaním nelegálnych prisťahovalcov, je skutočnosť, že to poslúžilo nielen na to, aby sa do našej krajiny dostalo mnoho zločincov, ktorí majú potenciál ublížiť občanom, ale v mnohých prípadoch tieto aktivity poslúžili na to, aby sa veľmi zraniteľní ľudia, najmä veľký počet detí, vystavili riziku zneužitia a vykorisťovania. Keďže sa o tejto situácii dozvedáme viac spolu s biskupmi a katolíckymi charitatívnymi organizáciami, je zrejmé, že v mnohých prípadoch neboli deti dostatočne chránené pred potenciálnym vykorisťovaním vrátane obchodovania s ľuďmi. V skutočnosti mnohí biskupi—a v niektorých prípadoch práve títo biskupi, ktorí protestujú proti zmrazeniu finančných prostriedkov—mali v poslednom čase veľmi zlé výsledky v oblasti ochrany detí. A aj keď ma napĺňa hrôzou, že to musím povedať, existuje dôvodné podozrenie, že niektorí americkí biskupi prispeli k zneužívaniu detí, ktoré boli do našej krajiny privezené nelegálne, namiesto toho, aby pred ním chránili.
Niečo iné, čo sa dá ľahko prehliadnuť, je, že toto všetko sa deje v atmosfére Cirkvi, ktorá v mene sociálnej spravodlivosti priniesla marxistické a nekatolícke hnutie Teológia oslobodenia. Páči sa mi definícia teológie oslobodenia od Dr. Taylora Marshalla’ nazval ju “marxizmom s prikrývkou katolicizmu” a to je výstižný opis. Teológiu oslobodenia presadzoval v Cirkvi vo veľkej miere rád Spoločnosti Ježišovej (známy aj ako jezuiti). Pripomeniem tiež, že pápež František je jezuita a má mnoho priateľov a profesionálnych kontaktov, ktorí sú otvorenými stúpencami teológie oslobodenia. Táto teológia sa zameriava na triedny boj a reformu nespravodlivých pozemských systémov a jej kľúčovým princípom je prerozdelenie bohatstva. Žiaľ, ttúto vetvu teológie mnohí jej zástancovia používajú aj na ospravedlnenie násilia. Táto zhubná teológia je v súčasnosti pevne zakorenená v Cirkvi, a to aj v súčasnej vatikánskej hierarchii. V tejto atmosfére sa katolícka náuka dostáva na vedľajšiu koľaj a namiesto nej sa hlása náboženstvo, ktoré uctieva človeka. Zdá sa, že namiesto toho, aby sa Ježiš Kristus hlásal za Kráľa, súčasné vatikánske zmýšľanie je také, že kráľom je človek, ako to vidíme v snahe Vatikánu o takzvanú “synodálnu” cirkev, kde namiesto toho, aby sme sa snažili počuť Boží”hlas, sme povzbudzovaní k tomu, aby sme počúvali jeden druhého a vymýšľali ľudské riešenia všetkých problémov sveta.
Ako toto figuruje v situácii s katolíckymi charitami a americkými biskupmi, mnohí v súčasnej atmosfére v Cirkvi by tvrdili, že priviesť do krajiny chudobných prisťahovalcov a umožniť im prístup k službám financovaným americkými daňovými poplatníkmi je spravodlivý spôsob “prerozdelenia bohatstva.”Sociálna spravodlivosť je síce skutočne neoddeliteľnou súčasťou katolíckej náuky, ale sociálna náuka Cirkvi”je zakorenená vo Svätom písme a neznamená to, čo mnohí v Cirkvi predefinovali, že znamená v skutočnosti socializmus. Pojem sociálna spravodlivosť bol v podstate unesený. Odporúčam vám prečítať si článok diakona Keitha Fourniera s názvom: “Sociálna spravodlivosť:
Pravdou je, že mať bezpečnú hranicu a riadny a zákonný imigračný proces je skutočne najcitlivejší prístup k migrantom a pomáha chrániť pred chaosom a masovým utrpením, ktoré sa teraz deje na našich hraniciach. Faktom však je, že privážanie nelegálnych cudzincov do krajiny a pokusy o ich presídlenie pri obchádzaní imigračného zákona priniesli obrovské sumy peňazí do rúk týchto mnohých biskupov, ktorí teraz tak hlasno protestujú a ktorí sú v skutočnosti súčasnými judášmi, ktorí stoja s natiahnutou rukou za tridsať strieborných.
Čím viac sa táto situácia dostáva na svetlo sveta, tým viac zisťujeme, že v mnohých prípadoch boli získané peniaze smerované do organizácií, ktoré sú pro-potratové, protirodinné a v skutočnosti protikatolícke. A teraz, keď náš nedávno zvolený prezident zakročí, aby zastavil tieto nezákonné aktivity, mnohí biskupi ho slovne napádajú, a pritom tí istí biskupi nepovedali ani slovo proti prezidentovi Bidenovi, ktorý o sebe tvrdil, že je katolík, keďže podporoval potraty a gender ideológiu, čo je v rozpore s katolíckym učením. Obzvlášť výrečné je zistenie, že USCCB použila 90 % získaných federálnych prostriedkov na presídľovanie imigrantov a menej ako 1 % na aktivity v prospech života. Hoci USCCB tvrdí, že potraty sú ich prvoradou prioritou, nikdy nezbierala peniaze na aktivity za život. Zistili sme napríklad, že jeden texaský biskup presúval milióny dolárov do organizácií a aktivít na podporu nelegálneho prisťahovalectva, pričom aktívne pracoval na potláčaní pro-life aktivít vo svojej diecéze.
Je faktom, že väčšina migrantov, ktorí prichádzajú do Spojených štátov nelegálne, nemá právo byť v tejto krajine a v skutočnosti neuteká pred prenasledovaním. Najmenej 80 percent z nich by nemalo nárok na azyl alebo štatút utečenca. Zabrániť migrantom, aby sem prišli nelegálne, nie je odmietnutím ľudskosti žiadneho migranta, ale je to otázka spravodlivosti a obozretnosti pri podpore právneho štátu a správneho poriadku v oblasti prisťahovalectva. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza, že “politické autority môžu v záujme spoločného dobra, za ktoré sú zodpovedné, podriadiť výkon práva na prisťahovanie rôznym právnym podmienkam” (KKC č. 2241). Katolícka náuka teda učí, že národ môže nielen spravodlivo presadzovať svoje hranice, ale môže vyvodiť dôsledky voči tým, ktorí porušujú jeho zákony. Preto pokiaľ ide o milióny nelegálnych cudzincov, ktorí prišli do USA, pre vládu je posielanie domov úplne prijateľnou metódou presadzovania práva, pokiaľ sa to robí humánne. Môžeme však uznať, že vracanie migrantov do krajín, kde by boli nespravodlivo vystavení prenasledovaniu, samozrejme nie je v súlade s katolíckou doktrínou. Avšak v súčasnej situácii, keď sa obchodovanie s ľuďmi odhaduje na miliardový priemysel a do amerických komunít prúdia drogy ako fentanyl, nelegálne prisťahovalectvo nepochybne spôsobuje viac ľudského utrpenia ako alternatíva, ktorou sú bezpečné hranice a silná ochrana pred nelegálnym prisťahovalectvom. Súčasná situácia, do ktorej je zapojená Katolícka charita v súvislosti s nelegálnym prisťahovalectvom, rozhodne nie je súcitná.
V súhrne chcem zdôrazniť, že Cirkev vždy učila o posvätnosti a dôstojnosti každej ľudskej bytosti a vždy sa zasadzovala za súcit pri zaobchádzaní s migrantmi a utečencami, ale Cirkev tiež vždy učila, že národy majú právo regulovať prisťahovalectvo spravodlivým a humánnym spôsobom. Katolícke učenie zdôrazňuje dôležitosť lásky aj spravodlivosti, pričom vždy treba rešpektovať spravodlivé zákony. A chcem tiež zdôrazniť, že Cirkev nepodporuje nelegálne aktivity, ale naopak vyzýva na spravodlivú imigračnú politiku a legálne cesty pre tých, ktorí hľadajú lepší život.
Pomáhaním nelegálnym imigračným aktivitám a zlyhávaním pri ochrane zraniteľných migrantov sa Katolícka charita, USCCB a vo veľkej miere aj veľký počet amerických biskupov priamo alebo nepriamo podieľajú na tom, že mnohým najzraniteľnejším ľudským bytostiam, vrátane veľkého počtu detí migrantov, skôr škodia, než pomáhajú. Chcel by som veriacich vyzvať, aby sa obrátili na svojho biskupa a vyjadrili sa k úlohe katolíckej charity vo svojej diecéze.
Váš v Kristovi,
Biskup Joseph E. Strickland
Eneritný biskup