Ako vážne sú dnes duchovné, psychické a fyzické útoky na našich kňazov?
Známy, už zosnulý páter John Hardon (1914-2000) naznačuje:
Až 30 rokov som učil kňazov, žil som s kňazmi, pracoval som pre nich, miloval som ich a trpel s nimi - žiadne slová, ktoré by som mohol použiť, by neboli príliš silné na to, aby som povedal, že katolícke kňazstvo potrebuje modlitbu a obetu ako nikdy predtým od Kalvárie. Jeden svätec za druhým vyhlasoval, že hlavným cieľom diabla na zemi je katolícky kňaz. Kňazi potrebujú - Bože, ako potrebujú - osobitné Božie milosti.
Odvtedy, ako odišiel páter Hardon, si dovolím tvrdiť, že niektoré formy útokov sa dramaticky zhoršili, vrátane krízy zrušených kňazov. Už len moje osobné pozorovania kňazov, ktorých’som poznal za posledných pár rokov, boli znepokojujúce.
Zažil som, ako jedného z najvernejších kňazov mojej diecézy vyhnali po sťažnosti návštevníka omše kvôli “znepokojujúcim” poznámkam o COVID. Videl som, ako iného kňaza vytlačili, pretože odmietol súhlasiť s núteným maskovaním detí počas omše, a teraz si musí nájsť iný spôsob obživy. Zdá sa, že ďalší z najlepších kňazov diecézy sa pred niekoľkými rokmi z neznámych dôvodov vzdal svojho povolania.
Spomenutý zoznam pokračuje. Najlepší kňazi sú rušení v celej krajine; choroba a vyčerpanie vyčerpávajú aj mladých kňazov; a niektorí kňazi veľmi citovo trpia. To všetko sú samé o sebe zarmucujúce skutočnosti, ale majú ešte ďalšiu váhu, ktorá kňazov pripravuje na duchovný útok. To, čoho sme v poslednom čase svedkami, je dôkazom jednej veci: diabol sa na kňazov zameriava s obzvlášť krutou zúrivosťou.
Tradičný kňaz a predstavený páter Marc Vernoy, ktorý pôsobil ako predstavený po celom svete, pre LifeSiteNews potvrdil: “Jsme terčom diabla. Terčom pre svet. A my sami môžeme byť terčom.”
Voči týmto útokom zo všetkých strán musia mať kňazi aj laici na pamäti, že klerici musia byť riadne duchovne a psychicky vyzbrojení, aby dobre vytrvali vo svojom povolaní. Od toho závisí samotné duchovné dobro spoločnosti. Svätý Alfonz povedal, že “dobré mravy a spása ľudu závisia od dobrých farárov … odtiaľ porekadlo: aký farár, taká farnosť.”
Čiastočne je to kvôli vplyvu modlitby, kázania a príkladu kňaza, ale aj preto, že prítomnosť — alebo jej nedostatok — dobrého duchovného otca rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje, či ľudia, vrátane otcov, budú sami praktizovať vieru. To má zasa hlboký vplyv na ich rodiny, a to tak po duchovnej, ako aj psychologickej stránke, s následným efektom na celé generácie.
Otcovia sú zďaleka najväčším determinantom toho, či ich deti budú aktívne praktizovať svoju vieru. Švajčiarsky prieskum z roku 1994 zistil, že ak otec nepravidelne navštevuje náboženské obrady a matka ich navštevuje pravidelne, iba 3 % detí bude pokračovať v pravidelnej účasti na bohoslužbách, 59 % ich bude navštevovať nepravidelne a 38 % ich prestane navštevovať úplne.
A naopak, ak otec pravidelne navštevuje náboženskú službu a matka ju navštevuje nepravidelne, 38 percent detí ju bude navštevovať pravidelne. A ak otec chodí pravidelne, ale matka je úplne nepraktizujúca, 44 percent detí sa stane pravidelnými návštevníkmi kostola, “akoby lojalita k otcovej’angažovanosti rástla úmerne s matkinou’laxnosťou, ľahostajnosťou alebo nepriateľstvom.”
Deti inštinktívne vnímajú svojho otca ako autoritu, čo je úloha, ktorá matke nie je priznaná. Lepšie teda pochopíme, o čo ide v prípade kvality našich kňazov, našich duchovných otcov, keď pochopíme aj to, že muži všeobecne nemajú záujem navštevovať cirkev, ktorú vedie falošný duchovný otec, vrátane najmä takého, ktorý je zženštilý, čo je vlastnosť, ktorá ide ruka v ruke s duchovnou laxnosťou.
Tragické je, že takíto kňazi zaplavujú mainstreamovú cirkev už celé desaťročia, o čom svedčí všadeprítomné oslabené, ba až heterodoxné kázanie a katechéza; príbehy o homosexuálnej dravosti v seminároch a kríza zneužívania. Keď pochopíme význam otcovskej postavy, dokážeme oceniť, ako to prispelo k súčasnej kríze katolicizmu.
Nedostatok skutočných duchovných otcov nielenže odrádza mužov od náboženskej praxe. Pripravuje mužov i ženy o ikonu Boha Otca, a ako to vyjadril Robbie Low, “znetvoruje ikonu prvej osoby Trojice.” Tragédiu tohto stavu nemožno podceňovať. Je to azda najväčšia prekážka viery v Boha a lásky k nemu, ako ukazujú rodinné príbehy mnohých ateistov.
Toto je koreňom toho, prečo páter Vernoy zachádza tak ďaleko, že hovorí, že “prítomnosť otcovstva je príčinou všetkých našich dnešných kríz,” vrátane “krízy v rodine aj krízy v Cirkvi.”
“Pretože kňazi a dokonca aj biskupi, a je mi”ľúto, že musím povedať, že aj pápež — v skutočnosti nekonajú tak, ako”očakávame od milujúcej autority, ktorou je otcovstvo. Starostlivou autoritou,” povedal páter Vernoy pre LifeSiteNews.
Našej Panej dobrého úspechu, ktorá sa zjavila v ekvádorskom Quite, oplakalav roku 1611, že príde čas, keď “chýba prelát a otec, ktorý by ich viedol s otcovskou láskou, jemnosťou, silou, múdrosťou a rozvahou, mnohí kňazi stratia svojho ducha, čím sa ich duše ocitnú vo veľkom nebezpečenstve.”Zdá sa, že sme sa dostali do tohto času.
Páter Vernoy potvrdil dôležitosť duchovného otca pre kňaza a poznamenal, že takýto otec dáva “identitu,” “zmysel pre povinnosť,” a “zodpovednosť.”
“Ak viete, kto ste, viete, čo máte robiť,” povedal a dodal: “Ak máte jasnú predstavu o svojej identite, ste nesmierne silný. Máte sa radi z dobrých dôvodov.”
V dnešnej dobe bude musieť kňaz možno vynaložiť osobitné úsilie, aby si našiel duchovného otca, ktorému môže dôverovať, ale oplatilo by sa to podľa odhadu otca Vernoya, ktorý kňazom odporučil, aby si duchovného otca udržiavali celý život. Ideálne by bolo, keby to bol duchovný vodca, ktorému by sa kňaz raz za mesiac hlásil a s ktorým by sa často spovedal.
Kňazovi to tiež pomáha vyložiť svoje bremená duchovnému otcovi, čo je obzvlášť potrebné, pretože “kňaz musí niesť nielen svoje vlastné hriechy, ale aj všetky hriechy, ktoré počuje v spovednici,” čo ho môže “nesmierne ťažko” zaťažovať, povedal o. Vernoy. Vernoy prezradil.
Jadrom kňazského apoštolátu, bez ktorého nemôže byť účinný, je jeho duchovný život, ktorého zanedbávanie je pre kňaza najväčšou pascou. Kontemplácia, forma duševnej modlitby, je nevyhnutnou súčasťou tohto duchovného života, ktorú páter Vernoy rozpracoval:
Keď ste v kontemplácii, ste jednotní s Kristom, ste jednotní s Bohom. Neexistuje’žiadne rozdelenie, pretože’ide o lásku. Kontemplácia vedie práve k láske. Aj keby ste strávili jednu hodinu bez toho, aby ste na niečo mysleli, ale len dávali svoju lásku. Čo je kontemplácia? Dávate svoju prítomnosť nášmu Pánovi, ktorý vám vždy dáva svoju prítomnosť. To je čistá láska. Ak nám toto chýba, chýba nám všetko.
Podčiarkol, že duchovný život je pre kňaza najdôležitejšou ochranou: “Práve zostať blízko Krista a prijímať jeho prítomnosť,” povedal páter Vernoy. “Byť jedno s Kristom, ktorý je jedno”, je tiež “kľúčom k duševnej rovnováhe.”
Kňaz okrem toho, že si musí zachovať duchovný život, mať duchovného otca a žiť v spoločenstve, “musí veľmi starostlivo” odriekať každý deň breviár, udržiavať si štúdium a intelektuálny život — “všetko zamerané na Krista” — a “zachovať si odstup od sveta.”
To zahŕňa aj opatrnosť pri “technike, správach a sociálnych sieťach,” ktoré riskujú, že sa stanú závislosťou.
“Stratíte veľa času a všetku svoju energiu,” upozornil páter Vernoy. “Pri všetkých týchto veciach strácame svoju identitu. A to je veľké riziko pre duševné zdravie.”
V súvislosti s ochrannými opatreniami pre kňazov spomenul aj to, že nosenie sutany je “veľmi veľkou ochranou a neustále nám pripomína, kto sme. Pripomienkou, aby sme si zachovali ducha chudoby, ducha pokory.”
Páter Vernoy zdôraznil význam pokory pre kňaza, “pretože dáva priestor pre prítomnosť Krista,” a umožňuje kňazovi, aby sa vo svojom apoštoláte spoliehal na Krista, na rozdiel od toho, aby všetko bral na svoje plecia.
“A ak je tu priestor pre Krista, je tu láska, a práve ňou musí byť kňaz, symbolom lásky. Ak je milujúci, potom je milosrdný, je tichý … len tak môže byť úspešný v apoštoláte. To’nie sme my, to’je Najsvätejšie Srdce.”
Kňaza’udržiava samotný apoštolát, ak ho dobre žije. “Našou povinnosťou, našou láskou, je dávať Krista veriacim, a to je to najkrajšie, čo môžeme robiť … láska môže všetko napraviť. Môže napraviť mnohé prirodzené rany, ťažkosti. A to je pre mňa otázka Najsvätejšieho Srdca,” povedal páter Vernoy.
“Naša prítomnosť je obetou, ale naša prítomnosť je láska, ktorá je rovnaká. Je to však’veľká odmena. Vidíme tie najkrajšie veci, ktoré nemôže vidieť žiadna iná ľudská bytosť.”
Pre kňazov, ktorí naozaj zápasia s problémami, ktoré sa nedajú riešiť čisto duchovne, môže byť podľa o. Vernoya veľmi nápomocný dobrý terapeut, pretože má formáciu na riešenie prirodzených problémov, ktorá kňazom chýba.
“Kňaz by nemal čakať, ak vidí, že niečo v jeho živote nie je vyvážené, že už nie je taký istý, že nemá tú istú pravidelnosť, stráca trpezlivosť, stráca nádej. Mal by navštíviť terapeuta. Áno, potrebujeme pomoc,” priznal páter Vernoy.
Aspoň dvaja americkí kňazi samovraždy v posledných rokoch upozorňujú na dôležitosť vyhľadania pomoci bez ohľadu na príčinu trápenia. Doktorka Christina Lynchová, bývalá riaditeľka psychologických služieb v Teologickom seminári svätého Jána Vianneyho v Denveri, povedala, že v tomto smere je veľmi dôležitá podpora zo strany biskupa, najmä preto, že kňazi majú tendenciu hanbiť sa inak vyhľadať pomoc.
Na otázku, čo môžu laici urobiť, aby pomohli kňazom, otec Vernoy poradil, aby “pomohli kňazovi v akejkoľvek materiálnej alebo svetskej úlohe, aby sa mohol sústrediť čisto na svoj duchovný život a svoj apoštolát,” a dodal: “Myslím si, že veľkou pomocou je, keď máte dobrovoľníkov.”
Dr. Lynch poradil, že laici “sa musia za nich modliť, byť ich priateľmi. Mnohokrát sa laici boja byť naozaj priateľmi so svojimi kňazmi … Musia byť pozorní voči svojim kňazom a uistiť sa, že ich’podporujú. Čím viac podpory bude kňaz dostávať od všetkých namiesto kritiky, tým lepšie to pre neho bude.”
A v neposlednom rade sa laici musia za kňazov vrúcne modliť. “To je to, čo kňazi potrebujú viac než čokoľvek iné,” priznal páter Vernoy.
SSPX napríklad prvý štvrtok v mesiaci venuje kňazom svätú hodinu, ku ktorej sa pripájajú alebo ju konajú laici. Laici by mali venovať každodenné modlitby kňazom vo všeobecnosti a najmä kňazom vo svojej farnosti a dokonca by mali priniesť svoju rannú obetu za kňazov. Existujú rôzne apoštoláty modlitieb za kňazov, do ktorých sa možno zapojiť, vrátane sv. Michala’apoštolát modlitby za kňazov, Apoštolát siedmich sestier a SSPX Krížová výprava modlitieb za kňazov.
Kňaz musí napokon kráčať v stopách svojho vzoru, Krista, najvyššieho kňaza a obete, a preto o to viac potrebuje naše modlitby.
“Kňaz je obeťou, ako je náš Pán kňazom a obeťou. Sme tajomstvom,” povedal páter Vernoy a zopakoval tak výpoveď iného kňaza, otca Patricka Summersa:
“(S) ktorýmkoľvek kňazom, ktorého poznáte, ak je dobrý kňaz, je obeťou. Vnútorne trpí, vnútorne. Možno chodí s úsmevom, možno ho tí ľudia majú veľmi radi … (Je to) to vnútorné utrpenie, keď si povie ‘dnes sa musím vysporiadať s týmito ľuďmi alebo s týmto človekom, alebo s touto situáciou. Musím robiť tieto bezduché úlohy, tieto otravné veci, ktoré musím robiť každý deň, že moja povinnosť sa nikdy nekončí. V pondelok sa zobudím a sú to’stále tie isté povinnosti až do ďalšej nedele. Musím vytrvalo šplhať späť na ten kríž a byť každý deň obeťou navonok i vo vnútri. Musím položiť svoj život akýmkoľvek spôsobom, ktorý odo mňa žiada.”