Keď som študoval na katolíckej univerzite, naši učitelia nás upozorňovali na prichádzajúce pápežské encykliky. Vzrušenie by narastalo, rozkošnícke očakávanie, čo by mohol povedať pápež Ján Pavol. Keď to konečne vyhlásili, počas prestávok v triede sa o tom len šepkalo, pretože sme si preosievali postrehy o utrpení, ženách, starších ľuďoch a vždy, vždy o Ježišovi Kristovi.
Nynie sa na to nevinné duchovné opojenie pozerám tak, ako si spomínam na dávne rodinné vianočné oslavy, keď ešte žili rodičia a starí rodičia: čas sebavedomého šťastia, pretože starší ľudia boli dôveryhodní a silní.
Viete, kam smerujem: táto sebadôvera je rozmetaná na prach. Stále sledujem nové výroky z Vatikánu, ale teraz to robím s pocitom strachu a smútku. V najlepšom prípade môžete dokumenty preosiať a nájsť jednu či dve veci, ktoré sa zachovajú, a zvyšok nechať milosrdne rozplynúť. Nie je v nich žiadna radosť a málo pochopenia.
Aká smutná a zbytočná devolúcia, že si ľudia vytvorili tvrdú škrupinu, aby sa ochránili pred pápežom a tými biskupmi, ktorí vedú jeho hru. Spomínate si na rok 2018, keď sa USCCB rozhodla nepodniknúť žiadne kroky voči McCarrickovi, pretože pápež ich nabádal, aby počkali, a potom z toho nič nebolo? Rozruch ustúpil, McCarrick bol bezpečne ukrytý v odľahlom vidieckom útočisku a nikto nikdy nepodnikol žiadne kroky, čo potvrdzuje dojem, že biskupi chránia predátorov vo svojich radoch, bez ohľadu na to, akí sú noční.
Akokoľvek je americká verejnosť šokovaná pokračujúcimi odhaleniami DOGE o zneužívaní zo strany federálnej vlády, zrada zo strany duchovných vodcov je nekonečne horšia. Sme nútení brániť sa práve proti tým, ktorým bola zverená naša duchovná starostlivosť.
Nerodíme sa s prirodzenou obranou proti rodičom; sme božsky stvorení, aby sme ich milovali a ctili. O nič viac nie sme vybavení na to, aby sme sa bránili proti kňazom, biskupom a pápežovi v duchovnej oblasti. Nie sme určení na to, aby sme sa ich báli; sme určení na to, aby sme im dôverovali. Keďže preláti našu dôveru opakovane zneužívali, sami si vytvorili podozrievavosť, s ktorou na nich teraz hľadíme.
Po nespočetných zneužitiach a krytí, finančných škandáloch vo Vatikáne, povyšovaní klerikov, ktorí sú preukázateľne protikatolícki, a škatuľkovaní tých, ktorí hlásajú Krista, po podplácaní obvinených bez takmer žiadneho vyšetrovania a ničení životov nevinných kňazov, pričom neurobili ani bloomin’ nič s tými, ktorí sa zaštiťujú aplikáciami na stretnutia homosexuálov a píšu si so svojimi milencami neskoro v noci…biskupom zostane len málo ľudí, ktorí by ich podporili, ak prídu orgány činné v trestnom konaní vyšetrovať nekalé praktiky.
Mnohí z nás budú v skutočnosti ďakovať Bohu za toho, kto očistí Cirkev, keď to nedokázali urobiť sami, pretože to je ten obzvlášť katolícky inštinkt, ktorý si nemôže’celkom zle myslieť o biskupovi alebo kňazovi. Svetské autority nie sú takto hendikepované.
Ako laik, ktorého biskupi zranili, znova a znova ľutujem tvrdosť, s akou na nich teraz hľadím. Jediní biskupi, ktorých vnímam ako tých, ktorí majú záujem o duchovné dobro svojho ľudu, sa nechali zviazať a zaškatuľkovať po nespravodlivom odvolaní biskupa Josepha Stricklanda’z jeho diecézy. Faktor vatikánskeho chladu dobre zafungoval na zvyšok amerického episkopátu.
Čítajte: Americkí biskupi’ závislosť od vládneho financovania ohrozuje ich integritu
Ak by všetci biskupi boli Stricklandovci, laici by sa s dobrým srdcom a elánom postavili na ich obranu. V súčasnej situácii si skorumpovaní alebo podlí biskupi môžu ponechať niektorých podporovateľov, ale tí budú mať tendenciu driblovať pri príliš veľkej kontrole zo strany svetských autorít.
Biskupi premárnili príležitosť; mali Stricklanda považovať za proroka, nie za vyvrheľa.
Strickland je vzorom dobrého pastiera, ktorý položí svoj život za ovce, a laici to inštinktívne vedia. Ale tí, ktorí sa priživujú na svojich stádach alebo odmietajú vysloviť varovné slová, keď je stádo v smrteľnom nebezpečenstve, čelia trestu. V Písme nechýba napomenutie o správaní pastierov, na ktorých sa kladie taký vysoký meter, pretože ovce sú v hierarchickej štruktúre Cirkvi prakticky bezbranné.
Beda pastierom Izraela, ktorí živia len seba! Jedia tuk, nosia vlnu a zabíjajú vykŕmené ovce, ale stádo nekŕmia. (Ezechiel 34,2-3)
Rozprášili ste moje stádo a zahnali ste ho a nevenovali ste mu pozornosť. Hľa, ja sa vám budem venovať pre zlo vašich skutkov, vyhlasuje Hospodin. (Jeremiáš 23,2)
Podobne ako dravé psy sa nikdy nenasýtia. Pastieri bez rozvahy, všetci sa obracajú na svoju vlastnú cestu, každý hľadá svoj vlastný zisk. (Izaiáš 56,10-11)
Pán neopúšťa svoje stádo, a topoľčianski pastieri budú volaní na zodpovednosť. V skutočnosti je Písmo v tomto bode také jasné, že jediné rozumné vysvetlenie, ktoré nachádzam pre mlčanie, spoluvinu a bezohľadnosť toľkých biskupov, je, že neveria, že existuje je Boh, ktorý ich bude súdiť.
V tom prípade, prečo, preboha, zostávajú na svojich miestach? Bez viery nemá biskup žiadny zmysel ani cieľ. Jediné, čo im zostáva, je moc a peniaze. A to je to, čo môžu svetské orgány prísť na prah kancelárie vyšetriť.
Počiatkom škandálov so zneužívaním kňazmi (ktoré trvajú už 30 rokov) si spomínam na diecéznu výzvu na získanie finančných prostriedkov, v ktorej nás ubezpečovali, že ani cent z toho, čím sme prispeli, nepôjde na súdne poplatky, rozsudky alebo vyrovnania. Odkiaľ teda presne pochádza 5 miliárd dolárov vyplatených obvineným a právnikom? Majú biskupi okrem príspevkov ľudí aj nejaký gigantický zdroj financií?"
Koniec sa niekto zastane oviec. Mali to byť biskupi. Po desaťročiach čakania na ich účinné kroky, s rovnakým smútkom a úľavou, hodím DOGE rohožku na privítanie.
Pretlačené so súhlasom Crisis Magazine.