Psychoanalytička, klinická sociálna pracovníčka a trénerka rodičov Erica Komisar uviedla, že posielanie detí do škôlky môže mať pre ne celoživotné negatívne dôsledky.
V exkluzívnom rozhovore pre LifeSiteNews na konferencii ARC v Londýne Komisar vysvetlila, že od veku nula až tri roky deti prechádzajú “prvým kritickým obdobím vývoja pravého mozgu, ” počas ktorého potrebujú matku.
NEPOSIELAJTE’SVOJE DETI DO ŠKÔLKY!! Môj exkluzívny rozhovor s psychoanalytičkou a koučkou rodičov @EricaKomisarCSW na @arc_forum. Vysvetľuje, prečo by deti mali byť doma s rodičmi od 0 do 3 rokov pic.twitter.com/PcVzMLMtOQ - Andreas Wailzer (@Andreas_Wailzer) 24. februára 2025
”Deti sa nerodia odolné, rodia sa”neurologicky a emocionálne krehké,” poznamenala Komisar. “V prvých troch rokoch potrebujú fyzickú a emocionálnu prítomnosť matky alebo primárnej pripútanej osoby, aby im poskytla pocit bezpečia a istoty a dôvery.”
”Takže na svet prichádzajú z veľkej časti chránené pred veľkým stresom, pretože ich matky ich nosia na svojom tele a dojčia ich, a zostávajú veľmi fyzicky a emocionálne blízko svojich matiek, svojich primárnych pripútaných osôb.”
“A to im pomáha postupne sa naučiť tolerovať stres.”
Ak sa však malé deti dávajú do jaslí do rúk cudzích ľudí, zvyšuje to ich hladinu kortizolu a spôsobuje obrovský stres, čo je “veľmi zlé pre mozog dojčaťa””povedal Komisar.
“ Takže vieme, že keď zvýšime hladinu kortizolu, bábätká sa dostanú do akéhosi stavu nadmernej ostražitosti a zostanú v takomto stave, pokračovala. ”Vedie to k takým veciam, ako je úzkosť, skoré známky agresie, ADHD a depresia neskôr v školskom veku.”
Komisárová zdôraznila, že jej tvrdenia sú založené na “desaťročiach výskumu” v oblasti pripútania, neurovedy a epigenetiky. Uviedla, že longitudinálne štúdie ukázali, že väčšina detí, ktoré nie sú správne pripútané k rodičom, keď majú jeden rok, sú neisto pripútané aj o 20 rokov neskôr, pričom sa u nich častejšie vyskytujú úzkosti, depresie, ADHD a problémy so správaním.
Komisárová uviedla, že ak musíte dať svoje deti strážiť niekomu inému, najlepšie je, ak ich stráži príbuzný, ktorý do dieťaťa investuje.
Na otázku, čo by mali rodičia robiť, ak musia obaja pracovať, Komisar uviedol metaforu, ktorá má ukázať, kde by mali ležať priority:
Ak ste’v lietadle a lietadlo neunesie’váhu v lietadle a to’padá, čo ste ochotní hodiť cez palubu z lietadla alebo vrtuľníka, aby ste ho udržali v lete? … Batožinu, materiálne veci. Ľudí nie ste ochotní hodiť cez palubu. Takže ste ochotní vyhodiť takmer všetko materiálne okrem ľudí. V spoločnosti sme’naučili mladých ľudí, aby najprv vyhodili ľudí … Takže keď poviete, že si to nemôžu’dovoliť, najprv sa spýtajte sami seba, či ste’vyhodili každú topánku, každú batožinu, každú dovolenku, každý príspevok na oblečenie, ktorý máte, každú večeru vonku, všetko, čo je materiálne, či ste’to vyhodili skôr, ako vyhodíte svoje dieťa.