Katolícky arcibiskup New Yorku oznámil začiatok ramadánu a prirovnal ho k Popolcovej strede.
Kardinál Timothy Dolan to oznámil katolíckym divákom prostredníctvom X (predtým Twitter) dnes, v piatok 28. februára, a spýtal sa svojich poslucháčov, či si uvedomujú, že ramadán, islamské “obdobie pokánia”, sa začína “zajtra.”
Kardinál pochválil moslimov za to, že svoje obrady berú “vážne” a dodal, že Popolcová streda, prvý deň pôstu, je “akýmsi naším katolíckym Ramadánom.”
Kardinál držiac v ruke niečo, čo vyzeralo ako pečivo alebo sušienka, povedal divákom anekdotu o moslimskom taxikárovi, ktorý neprijal jeho ponuku vody, pretože bol ramadán a on “nemohol prijať vodu až do západu slnka.”
“Takto“vážne berú svoj pôst a modlitby. Teraz vám to hovorím, aby som vás zahanbil, pretože sa blíži Popolcová streda’dobre? Popolcová streda sa blíži v stredu a to je’niečo ako náš katolícky ramadán, takže sa’spojme s našimi islamskými bratmi a sestrami v modlitbe a pôste.”
Zajtra sa začína ramadán! Ramadán je pre našich islamských bratov a sestry obdobím pokánia. Či ho niekedy berú vážne! Hovorím vám to preto, lebo sa blíži Popolcová streda – to’je niečo ako náš ramadán. @thegnewsroom pic.twitter.com/qBiFTGhpoN
— Kardinál Dolan (@CardinalDolan) 28. február 2025
Nie je to prvýkrát, čo kardinál Dolan pri svojom prejave na X. V marci 2024 newyorský arcibiskup povedal: “Jar je časom triumfu svetla a života, dobre, a o tom je samozrejme Veľký piatok a Veľkonočná nedeľa. O tom’je Pascha. O tom’je Ramadán.”
Dodal, že sú o “obnove Božieho’života v nás, že sa vlastne podieľame na Božej’neustále oživujúcej sile vo svete, ako to vidíme v prírode počas jari. Takže ramadán, Pascha, Veľký týždeň počas Veľkej noci, to všetko je’akýmsi nadprirodzeným jarným obdobím.”
NEW YORK: @CardinalDolan o pôste, Pasche a Ramadáne: “Jar je časom triumfu svetla a života. O tom je Veľký piatok & Veľkonočná nedeľa; o tom je Pascha, o tom je Ramadán – o obnove Božieho’života v nás.”pic.twitter.com/i463fzyXaL
— Michael Haynes 🇻🇦 (@MLJHaynes) 13. marec 2024
Kresťanské pôstne praktiky, ktoré boli v Katolíckej cirkvi po Druhom vatikánskom koncile (1962 - 1965) bagatelizované, predchádzali mesačnej abstinencii od úsvitu do súmraku v ramadáne, ktorá sa začala v roku 662 n. l. Kresťania sa postili už od apoštolských čias a dodržiavanie obdobia pôstu je tiež veľmi staré, hoci jeho dĺžka sa od miesta k miestu menila a vyvíjala sa v priebehu prvých troch storočí nášho letopočtu. Štyridsaťdňový pôst bol však pevne stanovený do roku 400 n. l. a nikdy nezahŕňal, podobne ako ramadán, nočné hodovanie a predpoludňajšie jedlo.
Podľa Albana Butlera v knihe Pohyblivé sviatky, pôsty a iné výročné obrady Katolíckej cirkvi (1839):
Primitívni kresťania v pôstnom období prerušovali pôst až po západe slnka a potom zvyčajne len bylinkami, korienkami a chlebom. Prinajmenšom všetci boli povinní zdržiavať sa nielen mäsitého mäsa, ale aj rýb a všetkého, čo malo život; podľa starovekého kánonu aj všetkého, čo pochádza z mäsa, ako sú vajcia, mlieko, syr, maslo. Rovnako aj od vína, ktoré bolo v prvopočiatkoch nemenej zakázané vo všetkých pôstnych dňoch ako samotné používanie mäsitého mäsa … V šiestom storočí boli zavedené určité úľavy v časti zdržiavania sa … Ryby boli v tom istom veku povolené, ale nie z drahších a lahodnejších druhov.
V dvadsiatom storočí sa od katolíkov rozhodne neočakávalo, že sa budú počas pôstu živiť len chlebom a zeleninou; ryby boli povolené v deviatom storočí. Pred Druhým vatikánskym koncilom však katolíkom starším ako sedem rokov zakazoval “zákon o zdržanlivosti” jesť počas pôstu mäso alebo mäsový vývar, hoci vajcia, syr a maslo boli povolené – tak ako neboli (a dodnes nie sú) povolené v Pravoslávnej cirkvi. Katolíci vo veku od 21 do 60 rokov mali podľa zákona o pôste zakázané jesť jedno plnohodnotné jedlo denne, hoci ráno a večer si mohli dať malé množstvo jedla.
Po Druhom vatikánskom koncile pápež Pavol VI. výrazne znížil očakávania katolíkov týkajúce sa pôstnych pokáni. V apoštolskej konštitúcii Paenitemini z roku 1966 pápež Pavol VI. zredukoval pôstne dni Veľkého pôstu na Popolcovú stredu a Veľký piatok, pričom zachoval kajúci charakter “všetkých piatkov.” Pavol VI. však dal biskupom aj ustanovenia, aby “zdržanlivosť a pôst úplne alebo čiastočne nahradili inými formami pokánia a najmä skutkami lásky a cvičeniami zbožnosti.”
Tieto ustanovenia viedli k tomu, že sa upustilo od piatkového pôstu a na mnohých miestach aj od piatkovej zdržanlivosti od mäsa, takže jedinými povinnými pôstnymi dňami v katolíckom roku zostali Popolcová streda a Veľký piatok. Na splnenie tejto povinnosti je potrebné zdržať sa mäsa a jesť len jedno veľké jedlo a dve menšie jedlá, ktoré by v kombinácii netvorili plnohodnotné jedlo. Táto povinnosť je záväzná pre katolíkov vo veku od 18 do 59 rokov. V USA sa od katolíkov od 14 rokov žiada, aby v piatok počas pôstu nejedli mäso, zatiaľ čo v Kanade môžu katolíci namiesto zdržiavania sa mäsa nahradiť “osobitné skutky zbožnosti alebo dobročinnosti”.
Medzi tým sa katolíci ozvali na konto kardinála Dolana’X, pričom niektorí sa čudovali, prečo, ak chcel kardinál povzbudiť kresťanské pôstne praktiky, nespomenul byzantských katolíkov alebo pravoslávne cirkvi, teda skupiny, ktoré si ctia tradičné kajúce praktiky.
“Je to ‘Ja’vás zahanbujem’ časť, ktorá ma naozaj štve,” napísala Lisa Marie-Christ is King. “Biskupi uvoľnili všetky pravidlá pôstu na pôst &; a teraz sa máme’hanbiť? Navyše môže poukázať na našich byzantských katolíckych bratov & sestry, aby nás napodobňovali v prísnom pôste. Málokedy sa im dostane nejakého uznania.”
A navyše, ako vysvetlil islamský učenec Robert Spencer vysvetlil, ramadán je obdobím, v ktorom sa každoročne zvyšujú islamské útoky proti nemoslimom, vrátane katolíkov.
“Ak je imperatívom ramadánu stať sa zbožnejším, moslim, ktorý sa usilovne venuje dodržiavaniu ramadánu, sa zároveň stane milosrdnejším k svojim moslimským spoluobčanom a zároveň prísnejším voči neveriacim,” napísal.
“Vraždenie neveriacich teda nie je’v rozpore s duchom ramadánu, ale ho stelesňuje,” dodal.