Európski konzervatívci získali v nedeľných voľbách v Nemecku späť stratené pozície. Kresťanskí demokrati (CDU) Friedricha Merza a Alternative für Deutschland (AfD) Alice Weidelovej získali spolu takmer polovicu hlasov. Voliči CDU a AfD dali ostrú výčitku berlínskej ľavicovej vládnucej koalícii sociálnych demokratov (SPD) a Zelených. CDU aj AfD odmietajú globalistickú agendu Berlína, ktorá spočíva v masovej imigrácii a deindustrializačnej zelenej energetickej politike.
Mnohí voliči AfD sa od CDU oddelili aj tým, že vyslovili ostrú kritiku miesta Nemecka v Európskej únii a NATO, vojnovej stratégie Ruska a Ukrajiny a múdrosti multikulturalizmu amerického typu. Z volebnej mapy vyplýva, že AfD zvíťazila takmer vo všetkých volebných obvodoch v starom východnom Nemecku (okrem Berlína), zatiaľ čo CDU zvíťazila na území bývalého západného Nemecka. CDU získala viac hlasov (približne 29 percent) ako AfD (približne 21), ale na zostavenie vlády stále potrebuje partnera.
Pre panikársky berlínsky establišment je CDU prijateľná, zatiaľ čo AfD musí byť ohradená Brandmauerom (ohňovou stenou). Nemecká’politická elita sa sotva pozastaví nad tým, aké zásadne nedemokratické je jej úsilie izolovať neuveriteľných 21 percent voličov krajiny’. Ich chabé argumenty, že demokracia sa musí “chrániť” - zlovestne pripomínajúce Výmarskú republiku - nedostatočne maskujú ich ľavicový program na zrušenie konzervatívcov. Berlín sa zúfalo obáva, že nemeckí voliči nahliadnu za oponu.
Oficiálne zrušenie je operáciou dymu a zrkadiel, ktorej cieľom je démonizovať “krajne pravicovú” AfD ako “nové nebezpečné autoritárstvo” a trvalého vyvrheľa. Očierňovacia kampaň pozostáva z tvrdej teutonskej právnej vojny (najmä špehovanie štátnymi bezpečnostnými službami, ako aj stíhanie zakázaných prejavov AfD’a z neustáleho negatívneho bubnovania zo strany štátneho a prebudeného nemeckého mediálneho establišmentu. Nemecká politická trieda dúfa, že voliči si z toho urobia jasný záver: Ak je AfD “vyšetrovaná,” tak musí byť nebezpečná.
PREHLIADKA: Automobil sa už druhýkrát za dva mesiace prehnal davom v nemeckom meste
Berlínsky establišment sa predovšetkým obáva úprimnej debaty o AfD’s top témami, a tak jednoducho vyhlási stranu za neprijateľnú (“nicht salonfähig” ako by povedali elitní Nemci). Nedeľné’volebné výsledky však ukazujú, že táto stratégia nefunguje. Fiktívna stigmatizačná kampaň sa rúca po akejkoľvek poctivej analýze konzervatívnych princípov strany’a poctivom prečítaní straníckej platformy. Konzervativizmus AfD’je – hlboko zakotvený v konštitucionalizme, silných rodinách a bezpečných hraniciach – smeruje k Russelovi Kirkovi, nie k Rudolfovi Hessovi.
Pretože Merz je súčasťou establišmentu a z taktických politických výhod je CDU súčasťou oficiálnej kampane proti AfD. Vylúčil vytvorenie akejkoľvek koaličnej vlády s Weidelom. Líder CDU je síce proti otvoreným hraniciam (prišiel neskoro), ale Merzova’vízia pre jeho krajinu je zakorenená v zastaranom transatlantickom prístupe z 80. rokov: NATO pod vedením USA, ktoré zaručuje bezpečnosť Nemecka’zatiaľ čo Európska únia, riadená bruselskou byrokraciou, zabezpečuje politickú budúcnosť kontinentu. AfD aj prezident Donald Trump priamo spochybňujú trvácnosť tohto starého európskeho poriadku.
Trump’s návratom do Bieleho domu sa Merz a celý berlínsky establišment ocitli v rozpakoch. Po pálčivom prejave viceprezidenta J. D. Vancea’na mníchovskej bezpečnostnej konferencii pred dvoma týždňami, v ktorom kritizoval firewall a antidemokratické zmýšľanie, ktoré za ním stojí, sa Merz spojil so sociálnymi demokratmi a Zelenými, aby jeho výroky odsúdili. Merz pranieroval Vanceho za to, že sa mieša do nemeckej politiky, a prevzal najnovšie vyjadrenia berlínskeho establišmentu: V reakcii na Merza Weidel tvrdí, že ak CDU vytvorí vládnu koalíciu s krajne ľavicovými sociálnymi demokratmi alebo Zelenými, čo sú jediné dve reálne možnosti okrem AfD, nová vláda bude ideologicky nesúrodá a rovnako nestabilná ako jej predchodkyňa. Má dobrý postreh, ktorý zdôrazňuje, aké neisté je v skutočnosti vytváranie koalícií v Nemecku. Merz si necháva neuveriteľné dva mesiace na nájdenie partnera a uzavretie dohody o vládnutí. Nedostatok naliehavosti berlínskeho establišmentu je rovnako neseriózny ako jeho prístup k modernizácii nemeckej národnej’bezpečnostnej politiky.
S AfD nachádza Merz neochotne spoločnú reč len v odmietaní masovej imigrácie. V januári Merz koketoval s tým, že sa vzdá požiarneho valu, aspoň pre hlasovanie o návrhu zákona CDU o kontrole hraníc v Bundestagu. Merzov návrh zákona však vyvolal hnev bývalej kancelárky a líderky CDU Angely Merkelovej, ktorá zasiahla. Merkelová, ktorá je teraz na dôchodku, je tvrdou zástankyňou politiky, ktorá nikdy nebola proti AfD, pretože vo svojom srdci nie je skutočnou konzervatívkyňou. Merkelová v zákulisí manévrovala, aby od seba odlúpila niektorých zákonodarcov CDU, čím zabezpečila, že Merzov návrh zákona’neprejde.
Čítajte: Výsledky nemeckých volieb: Populistická AfD bude vylúčená z vládnutia v mene ‘demokracie’
Merkelovej’zásah bol len ďalším príkladom jej kariérnej kampane na zničenie autentického nemeckého konzervativizmu. Merkelová, ktorá bola kancelárkou 15 rokov, prijala víziu pre našu éru, ktorá bola totožná s víziou Baracka Obamu’. Pokúsila sa ohnúť CDU podľa Obamovho’historického oblúka a tým otvorila obrovský prázdny priestor na politickej pravici v Nemecku. CDU pod vedením Merkelovej prijala globalistickú agendu SPD a Zelených, najmä v kľúčových otázkach: alarmizmus klimatických zmien, deindustrializačná energetická politika a masová (často nelegálna) imigrácia. Skutočným príbehom vzostupu AfD’teda nie je nevysvetliteľný návrat “krajne pravicového autoritárstva.” Skôr má všetko spoločné s vyplnením ideologického vákua, ktoré sa otvorilo po CDU pod vedením Merkelovej.
Bavorský politik Franz Josef Strauss (1915–88) bol nielen najlepším príkladom moderného nemeckého’konzervatívca Edmunda Burkeho, ale aj bystrým politickým stratégom, ktorý slávne varoval CDU (a jej bavorskú sesterskú stranu CSU), že by mala zastupovať záujmy konzervatívnych voličov–alebo riskovať vznik životaschopnej strany napravo od nej. Vzhľadom na nacistickú minulosť svojej krajiny si Strauss uvedomoval, aké riskantné a destabilizujúce dôsledky pre povojnové politické usporiadanie Nemecka môže mať otvorenie takéhoto priestoru. Frau Merkelová ignorovala Straussovo’varovanie a odhodila klasické a zdravo rozumné hodnoty, ktoré spájali moderných európskych konzervatívcov od Konrada Adenauera po Margaret Thatcherovú.
Aj keď je AfD napravo od CDU, reprezentuje legitímne konzervatívne hodnoty: ochranu národnej identity krajiny’odmietanie neudržateľnej masovej imigrácie a podporu priemyselného podnikania. Berlínska krajne ľavicová globalistická elita však nechce, aby tento priestor niekto vyplnil, a bezohľadne hrá na “nacistickú” kartu, aby ho udržala prázdny. Merz sa mýli, keď spolupracuje a izoluje AfD, a je otázne, či niekedy zmení svoj prístup. Je však tiež pochybné, že firewall vydrží dlhodobo.
Preorientovanie nemeckej politiky sa blíži. Medzinárodné hnutie konzervatívcov od Ameriky cez Európu až po Austráliu musí nájsť spoločnú reč s podobne zmýšľajúcimi kolegami z AfD. Na stretnutiach CPAC a konferenciách Národného konzervativizmu – amerických stretnutiach, na ktorých sa čoraz častejšie stretávajú pravicoví populisti z celého sveta – by mali konzervatívci prijať Alice Weidelovú a ďalších zodpovedných lídrov AfD. Ak chcú konzervatívci napraviť Európu, musia napraviť Nemecko. Weidelová k tomu môže prispieť.
Pretlačené so súhlasom The American Conservative.