Členovia kardinálskeho kolégia sa musia pri voľbe nového pápeža hlboko zamyslieť nad protikresťanskou povahou sveta a situáciou Cirkvi, povedal bývalý šéf vatikánskeho doktrinálneho úradu.
“Dúfam, že v kardinálskom kolégiu dôjde k hlbšej reflexii o stave a situácii viery a Cirkvi v tomto postkresťanskom alebo protikresťanskom svete, západnom svete,” povedal Gerhard kardinál Müller.
Nemecký kardinál’komentár k povinnostiam kardinálov a zodpovednosti pápežského úradu odznel počas nedávneho rozhovoru pre LifeSiteNews v Ríme, ktorého prvú časť nájdete TU.
Nechcel špekulovať o tom, kedy by mohlo dôjsť k pápežskému konkláve, hoci si uvedomuje, že takáto udalosť je – ako vždy – bežnou súčasťou života Cirkvi’77-ročný Müller ponúkol rady svojim bratom kardinálom, ktorí budú mať povinnosť zvoliť budúceho pontifika.
Varuje pred vzostupom islamu, marxizmu, “zelenej” ideológie zameranej na klímu a transhumanizmu spolu s protikresťanskými vplyvmi, ako sú Rockefellerova skupina a Yuval Noah Harari.
Kardináli by nemali hľadať kandidáta, ktorý je v súlade s predchádzajúcim pápežom, ale skôr človeka, ktorý je v súlade so svätým Petrom a úlohou, ktorú mu zveril Kristus. Müller uviedol:
Každý pontifikát musí smerovať k pôvodu. Pôvod je prítomný v úrade svätého Petra, a preto sa pápežom stane ten, kto zasadne na Petrovu katedru; nie Františkova alebo Benediktova katedra. Tí sú len chronologickými predchodcami, ale každý pápež je nástupcom svätého Petra.
Dodal ďalej, že kardináli musia odložiť kritériá hľadania určitej národnosti kandidáta a namiesto toho sa pozerať na to, čo je pápežstvo, ako ho ustanovil Kristus:
[Kardináli si musia uvedomiť, že] nehľadíme len na to, aké budú reakcie masmédií, ktoré povedia “potrebujeme pápeža, ktorý je komunikátorom v tomto svete” alebo druhoradé kritériá, že “teraz potrebujeme Afričana alebo teraz sa musíme vrátiť k Talianovi” alebo všetky tieto hlúpe kritériá. Nemajú nič spoločné [s pápežským úradom]
.Musíme sa pozrieť na vysvetlenie služby a úradu svätého Petra, ktoré nám dal sám Ježiš slovami, ktoré povedal svätému Petrovi: Ty si skala a ja ti dávam kľúče od nebeského kráľovstva a ty máš utvrdzovať svojich bratov vo viere a ty si pastier všeobecnej Cirkvi.
Rozhovor LifeSiteNews s kardinálom Müllerom: Haynesom: 2. časť
Haynes: Najprv sme si všimli, že pápež František je [v čase rozhovoru] v kritickom stave. Spomenuli sme aj krízu v Cirkvi, ale podobnú krízu vidíme aj vo svete, kde je svet teraz veľmi protikresťanský, veľmi ateistický, veľmi za väčšinu vecí, ktoré nie sú kresťanské.
Pohľad do budúcnosti, keď príde čas na ďalšie konkláve a na ďalší pontifikát, aké otázky by bolo podľa vás potrebné riešiť v Cirkvi aj vo svete, keď tam budeme riešiť dvojaký problém?
Cdl. Müller: Dúfam, že v kardinálskom kolégiu dôjde k hlbšiemu zamysleniu sa nad stavom a situáciou viery a Cirkvi v tomto postkresťanskom alebo protikresťanskom svete, západnom svete. Taktiež [berúc do úvahy] výzvy islamu alebo celosvetovo rastúci marxizmus v rôznych podobách, “zelené hnutie” alebo “genderizmus” a transhumanizmus.
O marxizme sme hovorili len na začiatku, ale [je tu] aj hlboko protikresťanské [cítenie] proti stvoreniu, proti zjaveniu a proti vykúpeniu Bohom.
Ideológie [a] tieto skupiny ako George Soros’ Open Society Foundations, Rockefellerovci – propagujú silnú protikresťanskú ideológiu. Takže aj židovský filozof Yuval Harari je prorokom tohto protikresťanského a antiteistického želania sveta a ich chápania ľudskej existencie.
[Kardináli si musia uvedomiť, že] sa nepozeráme len na to, aké budú reakcie masmédií, ktoré hovoria: “Potrebujeme pápeža, ktorý je komunikátorom v tomto svete,” alebo druhoradé kritériá, že “Teraz potrebujeme Afričana alebo teraz sa musíme vrátiť k Talianovi,” alebo všetky tieto hlúpe kritériá. Nemajú nič spoločné [s pápežským úradom.] Musíme sa pozrieť na vysvetlenie služby a úradu svätého Petra, ktoré nám dal sám Ježiš slovami, ktoré povedal svätému Petrovi: Ty si skala a ja ti dávam kľúče od nebeského kráľovstva a ty máš utvrdzovať svojich bratov vo viere a ty si pastierom všeobecnej Cirkvi.
[Kardináli sa musia] pozrieť aj na Šimona rybára, ktorý bol na jednej strane svojím veľkým povolaním najdôležitejšou osobou v Ježišovom živote, druhou najčastejšie spomínanou osobou v Novom zákone po Ježišovi – ale na druhej strane bol aj slabým človekom a vyžadoval, aby k nemu svätý Pavol hovoril tvrdo.
Nekedy bolo potrebné, aby sa svätý Pavol proti nemu vyjadril veľmi tvrdo, t. j, reakcia na svätého Petra o tom, či pokrstení pohania sú povinní dodržiavať všetky obrady a normy židovského Starého zákona. Preto pápež v katolíckom chápaní nie je delfská veštica, ale ľudská bytosť a niekedy je potrebné [viesť] určité konzultácie. Aj námietky pochádzajú od kardinálov, keďže kardináli sú synodou pápeža.
Pápež má všetku túto autoritu danú Ježišom, vrátane neomylnosti v niektorých osobitných prípadoch. Ale na druhej strane ako človek má dobré a zlé stránky a charaktery [každý pápež], a preto je potrebná – kontrola a rovnováha – konzultácia, pokiaľ ide o dôležité rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o náuku, s kolégiom kardinálov a tiež s biskupmi, kolegialita biskupov, aby sa predišlo autokratickému chápaniu alebo praxi.
Čítajte: EXKLUZÍVNE: Kardinál Müller hovorí, že Cirkev ‘nie je na svete preto, aby ospravedlňovala hriech’
V dejinách máme niekoľko príkladov pápežov, ktorí poškodili Cirkev nesprávnym vykonávaním petrovského úradu. My ako katolíci absolútne akceptujeme zjavené učenie o pápežstve v našej viere ako patriace k našej zjavenej viere; ale na druhej strane nie sme nútení ospravedlňovať všetko, čo sa stalo počas 2000-ročných dejín Cirkvi.
[Müller spomenul prepojenie politickej moci s Cirkvou v predchádzajúcich storočiach a prvky, ktoré tým boli ovplyvnené]
Toto nepatrí k neomylnosti Cirkvi, a preto [pápež] mohol urobiť nesprávne rozhodnutia. [Napríklad] Klement V. rozpustil rád templárov – nesprávne rozhodnutie, nespravodlivé rozhodnutie, na nátlak francúzskeho kráľa.
Máme aj zrušenie jezuitov, pápež to veľmi dobre vie: bolo to na nátlak francúzskych a španielskych kráľov. A preto nemusíme ospravedlňovať všetko, čo sa stalo, čo sa povedalo a čo sa urobilo v dejinách, ale musíme sa pozrieť do jadra náuky o autorite koncilov, ekumenických koncilov, pápeža a biskupov.
Je tu obmedzená autorita v prísnom vzťahu k Ježišovi Kristovi, ktorý je jediným učiteľom, veľkňazom a prostredníkom stvorenej spásy a Cirkvi.
Haynes: Veľké obavy, ktoré som’zaznamenal pri rozhovoroch s inými laickými katolíkmi, spočívajú v tom, že v posledných rokoch sa často zdá, že mnohí kardináli sami podporujú tento zmätok alebo ho’potichu tolerujú. Ako by ste zhodnotili kardinálske kolégium a čo by ste v tejto súvislosti poradili svojim bratom kardinálom?"
Kdsi Müller: Každý pápež je nástupcom svätého Petra, nie svojho predchodcu. Nemusí kopírovať svojho predchodcu: nemôže’sa len tak stať pápežom ako Pius XII. alebo na jeho obraz. Ale každý jeden pápež je nástupcom svätého Petra. Jeho orientácia a autorita je to, čo mu prisľúbil Ježiš a čo mu dal, aby svojím vlastným spôsobom, vo svojej vlastnej osobe realizoval – s pomocou Božej milosti a modlitieb celej Cirkvi – čo najlepším spôsobom viedol loď sv. Petra tým najlepším možným spôsobom.
Ale niektorí hovoria, [že] teraz potrebujeme, aby ďalší pápež bol ako Benedikt [XVI], musí sa stať novým Benediktom a stať sa protikladom: a teraz s pápežom Františkom hovoria, že musíme mať Františka II, ktorý bude pokračovať v jeho učení.
Ale nie je tu jeho doktrína: v Cirkvi je len jedna doktrína Ježiša Krista a pápeži nemajú právomoc rozvíjať vlastné doktríny … [môžu ponúknuť] len výklad alebo aplikáciu jediného Slova zjavenia, ktoré je dané raz a navždy a ktoré sa nám zjavilo v Ježišovi Kristovi v aktuálnej situácii.
Vždy, každý pontifikát musí ísť k prameňu. Prítomný pôvod je v úrade svätého Petra, a preto sa pápežom stane sediaci na Petrovej katedre, nie na katedre Františkovej alebo Benediktovej. Sú to len chronologickí predchodcovia, ale každý pápež je nástupcom svätého Petra.
Musí sa pozerať na Ježišove slová odhaľujúce vnútorný zmysel pápežského úradu. Ježiš sa prihovoril svätému Petrovi a po zmŕtvychvstaní zjavil Petra ako hlavu kolégia biskupov a celej budúcej cirkvi, všetkých členov cirkvi. Na Letnice Peter – v mene všetkých apoštolov a Ježiša Krista – pozdvihol hlas a povedal: “Ježiš, ktorého ste vy ukrižovali, je zjavený Bohom Otcom ako náš Spasiteľ všetkých, pravý Mesiáš, pravý Kristus.” Toto je vyznanie viery, ty si Kristus, Mesiáš, syn živého Boha.
Toto je jadro pápežského poslania – neustále pripomínať všetkým veriacim kristocentrickú existenciu našej viery a Cirkvi. Kristus je hlavou a od Ježiša Krista pochádza všetka pravda a milosť a pápež je len trvalým, viditeľným princípom a základom jednoty Cirkvi – jednoty v zjavenej viere, nie jednoty ako dve krídla politickej strany. Dobrý manažér robí kompromisy, aby na konci mali jednotu; ale jednota v Božej milosti a pravde je odrazom a obrazom jednoty Ježiša Krista, hlavy Cirkvi s Otcom. [Ako reprezentácia] vnútornej trojičnej jednoty troch osôb, a preto sa v Lumen Gentium kapitole 4 píše, že Cirkev je zjednotená smerom k jednote Trojjediného Boha.
Haynes: Pápež nie je nástupcom len svojho predchodcu, povedzme Františka alebo Benedikta, ale Petra. Často je dnes dosť rozšírená predstava, že len “aktuálna vec” je správna.
Kd. Müller: Takže ľudia hovoria, že pápež je veľmi moderný pápež, čo je dobré pre dnešnú Cirkev, ale [to je] moderné v svetskom zmysle. [Hovoria], že potrebujeme nového pápeža, ktorý je jeho nástupcom a [pápežstvo] sa nevráti späť.
Ve svete, ktorý rozmýšľa v kategóriách, ideologických kategóriách modernistov a progresívcov a tradicionalistov a konzervatívcov a to všetko – tieto veci sú politickými alebo ideologickými kategóriami na rozdelenie ľudí podľa týchto ideologických systémov a nie na zjednotenie veriacich smerom k pravde, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi.