Po zjednotení Nemecka v roku 1990 a rozpade Sovietskeho zväzu to boli predovšetkým Američania, ktorí si želali udržiavať nepriateľstvo s Ruskom, pretože to slúžilo ako zdôvodnenie:
1) Udržanie americkej vojenskej okupácie Nemecka
2) Udržanie obrovského amerického vojensko-priemyselno-spravodajského komplexu
3) Udržanie slabého Ruska so slabým vodcom, akým bol Boris Jeľcin, ktorý bol ústretový voči americkým finančným hráčom a ich kumpánom v Rusku, ktorí krajinu vykorisťovali;s prírodnými zdrojmi
Najjasnejším dôkazom tohto stavu bola nenávisť Washingtonu voči nemeckému kancelárovi Gerhardovi Schroederovi’priateľstvu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ich dohode o plynovode Nord Stream, ktorá sa stala (vo Washingtone) nenávideným symbolom plodných nemecko-ruských vzťahov.
Posledných niekoľko rokov bolo preplnených veľkolepými činmi hlúposti, ale zo všetkých nebol žiadny hlúpejší ako to, že USA uskutočnili avizovaný krok Joea Bidena – za účasti nemeckého kancelára Scholza – “ukončiť Nord Stream.”
Nielenže išlo o obrovský zločin proti vlastníkom plynovodu’ale aj o vojnový akt proti Nemecku, ktoré je údajne spojencom USA. Napokon, vyhodenie plynovodu do vzduchu bolo najväčším ľudským bodovým zdrojom emisií skleníkových plynov v histórii – ďalší príklad toho, že tí, ktorí presadzujú “zelenú agendu”, sú bezohľadní humbugári.
A ako na tento ohromujúci akt zločinu a vojny proti svojim ľuďom a priemyslu reagovala nemecká vláda? Na protest proti Bidenovej administratíve ani pípnutie dokonalý akt podriadenia sa najdementnejšiemu a najzvrátenejšiemu konaniu USA v histórii americko-nemeckých vzťahov.
Týmto sa vraciam k jednému z troch kľúčových cieľov NATO a to udržať Nemcov pri zemi. Odkedy Bismarck v roku 1871 zjednotil jednotlivé nemecké kniežatstvá do jednotného štátu, krajinu pravidelne sužuje hrozné vedenie. Samotný Bismarck bol rozumný človek, rovnako ako Adenauer, Kohl a Schroeder. Počnúc Angelou Merkelovou v roku 2005 však Nemecko viedli nenapraviteľní nýmandi. Olaf Scholz sa ukázal ako najhorší.
Čítajte: Trump pozastavuje americkú vojenskú pomoc Ukrajine po roztržke Bieleho domu so Zelenským
Teraz prezident Trump signalizuje, že Európania – a najmä Nemci – môžu byť slobodnými pánmi a rovnako slobodne môžu nadviazať vzájomne výhodné vzťahy s Ruskom. A pritom sa európskym’lídrom akosi podarilo zabudnúť na to, čo všetci účastníci bukureštského summitu NATO v roku 2008 vtedy dokonale pochopili – a síce, že Američania agresívne presadzovali program nepriateľstva a provokácie s Ruskom, keď vyhlásili zámer NATO’rozšíriť sa ešte viac na východ, na Ukrajinu a do Gruzínska.
Zopakujme si: Američania nenávideli nemeckého kancelára Schrödera pre jeho priateľstvo s Vladimírom Putinom a ich dohodu o Severnom prúde. Rovnako nenávideli Schroedera, pretože sa zdráhal podporiť ich hlúpu inváziu do Iraku v roku 2003. V pochybnej osobe Angely Merkelovej našiel Washington poslušného sluhu. V roku 2008 Merkelová vyslovila názor, že program Georgea W. Busha v Európe bude robiť zbytočné problémy Rusom, ale nepretlačila ho.
V období Obamovej vlády sa viceprezident Joe Biden stal akýmsi americkým prokonzulom na Ukrajine, kde spolu so svojím kokaínovým synom nadviazal lukratívne vzťahy s tamojšími skorumpovanými oligarchami. Podobne sa rýchlo spriatelila aj Hillary Clintonová s ukrajinským oligarchom Viktorom Pinčukom.
Aj keď nikto z ukrajinských oligarchov v tomto období nevyznával zvlášť silné protiruské nálady, k ich prijatiu ich motivoval prísľub lukratívnych vzťahov so strašidelnými obyvateľmi Washingtonu. Mali si uvedomiť, že vliezť do postele s USA s cieľom pošťuchovať ruského medveďa je riskantný biznis. Samozrejme, pre nich to nebolo’nijako zvlášť riskantné, pretože ak by sa na Ukrajine situácia vyhrotila, vždy sa mohli uchýliť do jedného zo svojich nespočetných domov v Londýne, na juhu Francúzska, vo Viedni, vo Švajčiarsku alebo v Miami. Netreba dodávať, že bežní Ukrajinci s priemerným ročným príjmom domácnosti okolo 1 000 dolárov tento luxus nemali.
Obamove roky boli obdobím, v ktorom Washington rozvinul svoj súčasný bizarný sentiment voči ukrajinskému nacionalizmu. Spomínam si na časy nie tak dávno (v 80. rokoch 20. storočia), keď sa na Ukrajincov pozeralo s hlbokým podozrením pre ich kolaboráciu s nacistickým Nemeckom počas vojny. V americkej tlači sa o tom veľa hovorilo v roku 1988, keď bol americký občan ukrajinského pôvodu John Demjanjuk vydaný do Izraela, aby sa postavil pred súd za to, že “Ivan Hrozný,” notoricky známy strážca vo vyhladzovacom tábore Treblinka.
Vtedy sa ukrajinský nacionalizmus považoval za silne skorumpovaný nacizmom. Ale potom, okolo roku 2014, sa naratív preklopil do druhého extrému a americké médiá zrazu začali šíriť príbehy o posvätnej krvi a pôde Ukrajiny a statočnom boji jej ľudu proti ruskému agresorovi. Novoobjavená láska Ameriky k das Volk Ukrajine vyvrcholila mávaním ukrajinskou vlajkou v USA, ktorých obyvatelia by ešte pred tromi rokmi nedokázali identifikovať Ukrajinu ani na neoznačenej mape.
Takmer rovnako hlúpa ako Bidenova a Scholzova administratíva bola aj francúzska administratíva, ktorá akosi zabudla, že ich veľký povojnový prezident Charles de Gaulle správne vnímal, že NATO je predovšetkým nástrojom americkej nadvlády. Niekto by mohol namietať, že de Gaullovo’rozhodnutie vystúpiť z NATO v roku 1966 bolo predčasné, ale ako, preboha, poslúžilo opätovné vstupovanie do NATO v roku 2009 francúzskemu ľudu?
V neposlednom rade sú to Angličania, ktorí majú teraz najodpornejšiu vládnucu triedu v celej národnej’histórii – vládnucu triedu, ktorá nadšene prijala každú formu nahej tyranie, ktorá sa na Západe objavila od marca 2020.
Historická kolíska slobody prejavu je teraz krajinou, v ktorej sa polícia posiela do domovov ľudí, ktorí vyjadrujú politicky nekorektné názory na sociálnych sieťach. V roku 2022 Konstantin Kisin – ostrý kritik Vladimira Putina – poukázal na to, že zatiaľ čo v roku 2021 bolo v Rusku zatknutých 400 ľudí za porušenie pravidiel online prejavu, v Británii bolo zatknutých 3 300 ľudí. Ako môže britská vláda s takýmto záznamom odôvodnene tvrdiť, že je statočným obrancom západnej civilizácie pred odióznym Putinom?"
Ak by britské, nemecké a francúzske vedenie dokázalo nejako pozbierať kúsok zdravého rozumu, zahodilo by svoje zmýšľanie z materskej školy, pridalo by sa k prezidentovi Trumpovi, zakopalo vojnovú sekeru s Ruskom a uzavrelo by výhodné dohody s najväčšou krajinou sveta’a.
Pretlačené so súhlasom Ostredné body.

Ak by boli európski lídri múdri, pripojili by sa k USA a usilovali sa o mier s Ruskom.
10