Začnime v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Ďakujem vám, že ste sa opäť pripojili k ďalšej epizóde relácie Hlas pastiera’a pokračujeme v našej ceste Desatorom. Dnes sa zameriame na siedme prikázanie: “Nepokradneš”
Keď s vami putujem týmito prikázaniami, je veľmi dôležité, aby sme pochopili, aké dôležité je toto učenie. Cirkev má za 2000 rokov veľké bohatstvo úvah o tom, čo tieto prikázania znamenajú, keď sme ich zdedili, Mojžišov zákon, Dekalóg. Keď sa teda pozeráme na prikázania, skutočne otvorme svoje srdcia, aby sme si uvedomili, akým spôsobom v dnešnom svete, kde sme tak ľahko vystavení pokušeniu ignorovať tieto významné posolstvá pravdy od Boha,
Boh dal Mojžišovi Desatoro, božský zákon, ktorý odráža jeho spravodlivosť a lásku. Medzi nimi siedme prikázanie – “Nepokradneš” (2 Moj 20, 15) – nám pripomína základnú úctu, ktorú sme povinní prejavovať druhým vo veciach spravodlivosti a lásky. Toto prikázanie sa netýka len vyhýbania sa krádeži v doslovnom zmysle slova, ale vyzýva nás aj k zachovávaniu čestnosti, spravodlivosti a zodpovednosti v našich vzťahoch. “Nepokradneš” je základným prikázaním, ku ktorému sa musíme skutočne obrátiť v zamyslení, vo svojom srdci, aby sme si skutočne uvedomili, aké je dôležité.
Toto je posilnené v celom Starom aj Novom zákone. V Lukášovom evanjeliu Ján Krstiteľ nabáda ľudí: “Nepoužívajte vydieranie, nikoho falošne neobviňujte a buďte spokojní so svojou mzdou” (Lk 3, 14). A svätý Pavol, keď píše Efezanom, poučuje: “Zlodej už nesmie kradnúť, ale radšej pracovať, robiť poctivú prácu svojimi rukami, aby sa mal o čo podeliť s núdznym” (Ef 4, 28). Tieto pasáže ukazujú, že opakom krádeže nie je len zdržiavanie sa brania, ale aktívna práca s poctivosťou a štedrosťou.
Cirkev vždy zastávala toto prikázanie ako podstatné pre morálny poriadok. Pápež Lev XIII. vo svojej encyklike Rerum Novarum napísal: “Najsvätejším zákonom prírody je, aby otec zabezpečil potravu a všetky potrebné veci tým, ktorých splodil … Preto je právom, ktoré je človeku dané od prírody, aby vlastnil veci ako svoje vlastné.” Tým sa zdôrazňuje rovnováha medzi rešpektovaním súkromného vlastníctva a zabezpečením spravodlivosti, najmä pre chudobných a zraniteľných.
Aj svätý Augustín nám ponúka silnú reflexiu: “Krádež nie je vždy spáchaná tak, že sa niekto vláme do domu a niečo vezme, ale aj vtedy, keď niekto zadrží to, čo patrí inému.”To nám pripomína, že nespravodlivosť nespočíva len v otvorenej lúpeži, ale aj v nečestných obchodných praktikách, nespravodlivej mzde a v neposkytovaní pomoci tým, ktorí ju potrebujú.
“Nepokradneš,” sa ozýva v mnohých rozmeroch výziev, ktorým čelíme v dnešnom”svete.
Keď sa dnes zamýšľame nad siedmym prikázaním, zamyslime sa nielen nad tým, čomu sa musíme vyhýbať, ale aj nad tým, čo musíme prijať: čestnosť, štedrosť a hlbokú úctu k dôstojnosti každého človeka.
Siedme prikázanie zahŕňa širokú škálu morálnych povinností týkajúcich sa spravodlivosti, dobročinnosti a úcty k dobru iných. Keď sa zamýšľame nad “Nepokradneš”, otvorme svoje srdcia všetkým rozmerom a všetkým výzvam, ktoré to prináša.
Najprv si povedzme o priamom zákaze krádeže. Na svojej najzákladnejšej úrovni toto prikázanie zakazuje krádež – neprávom si vziať majetok inej osoby’na. Patrí sem: lúpež (násilné odňatie veci), vlámanie (krádež z domu alebo podniku), podvod a klamstvo (nečestné obchodné praktiky, falošná reklama alebo podvody), podvádzanie a plagiátorstvo (prisvojenie si zásluh za cudziu prácu alebo myšlienky) a zadržiavanie mzdy (zamestnávatelia nevyplácajú pracovníkom spravodlivú mzdu).
Po druhé, toto prikázanie, “Nepokradneš”, sa týka úcty k súkromnému majetku a spoločnému dobru. Cirkev učí, že súkromný majetok je síce prirodzeným právom, ale musí sa používať zodpovedne. Sme správcami toho, čo máme. To znamená, že musíme byť spravodliví v obchode a podnikaní, vyhýbať sa hromadeniu bohatstva, kým iní trpia v chudobe, a využívať svoje zdroje na pomoc tým, ktorí to potrebujú.
Tretie prikázanie hovorí o spravodlivosti a dobročinnosti v ekonomickom živote. Toto prikázanie sa vlastne vzťahuje na celý hospodársky poriadok. Katechizmus Katolíckej cirkvi učí, že ekonomická nespravodlivosť – ako sú nespravodlivé mzdy, zdražovanie a korupcia – porušuje toto prikázanie (KKC 2401-2409).
To znamená, že robotníci by mali odvádzať poctivú prácu, zamestnávatelia by mali platiť spravodlivé mzdy a spotrebitelia by sa mali eticky rozhodovať a vyhýbať sa produktom a službám, ktoré vznikli vykorisťovaním.
Čtvrté, toto prikázanie sa týka povinnosti nápravy. Ak sme ukradli, podviedli alebo konali nespravodlivo, sme morálne povinní nahradiť škodu – vrátiť to, čo bolo vzaté, alebo nahradiť spôsobenú škodu. Vidíme to v príbehu o Zachejovi v Lukášovi 19, 1 - 10. Zachej po stretnutí s Kristom vyhlásil: “Hľa, polovicu svojho majetku, Pane, dám chudobným, a ak som od niekoho niečo vylákal, vrátim to štvornásobne.” Ježiš pochválil jeho pokánie, čím ukázal, že spravodlivosť a obrátenie idú ruka v ruke.
Piatym prikázaním je starostlivosť o chudobných. Cirkev síce rešpektuje súkromné vlastníctvo, ale zároveň presadzuje myšlienku, že zdroje zeme’sú určené pre všetkých, nielen pre niekoľkých. Keď je niekto v krajnej núdzi a iný neoprávnene hromadí bohatstvo a odmieta pomôcť, môže to byť forma krádeže. Svätý Bazil Veľký povedal: “Chlieb, ktorý si zhromažďuješ, patrí hladnému; kabát, ktorý máš v skrini, patrí nahému.” Toto prikázanie nás teda vyzýva k štedrosti, spravodlivej ekonomickej štruktúre a srdcu, ktoré uprednostňuje ľudí pred majetkom.
Takisto by som chcel dnes diskutovať o veľmi aktuálnej otázke týkajúcej sa siedmeho prikázania: “Nepokradneš.” Toto prikázanie sa netýka len konania jednotlivcov – vzťahuje sa aj na inštitúcie, vlády a dokonca aj na samotnú Cirkev. Nedávno sa objavili obavy týkajúce sa katolíckych charitatívnych organizácií a niektorých biskupov, ktorí využívajú finančné prostriedky – vrátane darov od veriacich katolíkov – na podporu nelegálneho prisťahovalectva, a to aj takým spôsobom, ktorý môže byť v rozpore s americkými zákonmi aj so spoločným dobrom. To vyvoláva vážne morálne otázky týkajúce sa správcovstva, spravodlivosti a poslušnosti legitímnej autorite.
V Lukášovi 16,10 Ježiš učí: “Človek, ktorý je dôveryhodný vo veľmi malých veciach, je dôveryhodný aj vo veľkých; a človek, ktorý je nečestný vo veľmi malých veciach, je nečestný aj vo veľkých.” Cirkevní predstavitelia, ktorým boli zverené charitatívne fondy, majú povinnosť zabezpečiť, aby sa prostriedky rozdeľovali eticky a zákonne. Zneužitie darov – či už ich odklonením od účelu, na ktorý boli určené, alebo ich použitím spôsobom, ktorý porušuje spravodlivé zákony – môže spadať pod krádež.
Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza: “Siedme prikázanie zakazuje krádež, teda privlastňovanie si cudzieho’majetku proti rozumnej vôli vlastníka” (KKC 2408). Ak katolíci poskytujú dary na konkrétny účel, napríklad na pomoc miestnym farnostiam, na podporu rodín v ťažkostiach alebo na pomoc prenasledovaným kresťanom, a namiesto toho sa použijú na programy, ktoré podporujú nelegálne prisťahovalectvo v rozpore s občianskym právom, vyvoláva to vážne morálne obavy. Nejde len o otázku zákonnosti, ale aj o otázku spravodlivosti: “Sú veriaci zavádzaní o tom, ako sa ich príspevky využívajú? ”
Cirkev vždy podporovala dôstojnosť každej ľudskej bytosti vrátane migrantov a vyzývala k súcitu s trpiacimi. Súcit však musí byť usporiadaný podľa spravodlivosti. Svätý Tomáš Akvinský nám pripomína: “Spravodlivosť bez milosrdenstva je krutosť, ale milosrdenstvo bez spravodlivosti je matkou rozkladu.”
Keď katolícke organizácie používajú dary na pomoc nelegálnemu prisťahovalectvu spôsobom, ktorý podporuje porušovanie zákonov, podkopáva národnú suverenitu alebo zaťažuje komunity, ktoré majú problém uživiť vlastných občanov, riskujú, že budú konať mimo morálneho poriadku. Skutočná charita nepodnecuje k nesprávnemu konaniu, ale usiluje sa o autentické dobro všetkých.
Jednou z najvážnejších obáv v tejto situácii je erózia dôvery medzi laikmi a vedením Cirkvi. Pápež svätý Ján Pavol II. vo svojej encyklike Centesimus annus varoval pred chybnou sociálnou politikou, ktorá podkopáva spravodlivosť i morálku. Napísal: “Nie je legitímne praktizovať dobročinnosť na úkor spravodlivosti, ani upierať práva jedných, aby sa zabezpečili druhí.”
Ak biskupi a katolícke organizácie vedome porušujú zákony a zneužívajú finančné prostriedky spôsobom, ktorý poškodzuje veriacich, konajú proti spravodlivosti aj siedmemu prikázaniu. Musia niesť zodpovednosť, tak ako každý správca nesie zodpovednosť za to, ako hospodári s tým, čo mu bolo zverené.
Ďalším závažným porušením siedmeho prikázania, “Nepokradneš”, je zneužívanie peňazí daňových poplatníkov. Mnohé vlády, vrátane vlády USA, sa dopúšťajú neuvážených výdavkov, podvodov a zneužívania verejných prostriedkov, často skôr na politické ciele ako na spoločné dobro. Miliardy dolárov sa napríklad posielajú do iných krajín, zatiaľ čo americkí občania zápasia s chudobou, bezdomovectvom a nedostatkom základných služieb.
Písmo nás varuje pred nečestnými vládcami: “Beda tým, ktorí prijímajú nespravodlivé zákony a vydávajú utláčajúce nariadenia, zbavujú chudobných spravodlivosti a okrádajú môj ľud’o oprávnené nároky, z vdov robia svoju korisť a zo sirôt svoju korisť!” (Izaiáš 10, 1-2).
Aj keď by podniky mali vytvárať zisky spravodlivo, mnohé korporácie dnes porušujú siedme prikázanie nasledujúcimi neetickými praktikami:
1. Zvyšovanie cien – Nespravodlivé zvyšovanie cien základných tovarov, najmä počas kríz, ktoré vykorisťuje chudobných a zraniteľných.
2. Nespravodlivé mzdy – Mnohí pracovníci, najmä v rozvojových krajinách, sú nedostatočne platení, zatiaľ čo vedúci pracovníci dostávajú nadmerné platy.
3. Vykorisťovanie pracovnej sily – Spoločnosti zadávajú prácu do sweatshopov alebo využívajú nútenú prácu, a to aj v Číne, kde dochádza k porušovaniu ľudských práv.
4. Vykorisťovanie pracovnej sily – Spoločnosti zadávajú prácu do sweatshopov alebo využívajú nútenú prácu, a to aj v Číne, kde dochádza k porušovaniu ľudských práv.
5. Vykorisťovanie pracovnej sily – Spoločnosti zadávajú prácu do sweatshopov alebo využívajú nútenú prácu. Plánované zastarávanie – Mnohé spoločnosti zámerne navrhujú výrobky tak, aby sa rýchlo pokazili, čím nútia spotrebiteľov k ich opätovnému nákupu.
Svätý Jakub varuje pred nespravodlivými obchodnými praktikami: “Hľa, mzdy, ktoré si zadržiaval robotníkom, ktorí žali tvoje polia, hlasno volajú a krik žatevných robotníkov došiel k ušiam Pána zástupov” (Jak 5, 4).
V našom digitálnom veku navyše existuje oblasť, v ktorej sa ľudia často dopúšťajú krádeže bez toho, aby si to uvedomovali, napríklad v týchto troch oblastiach:
1. Pirátstvo – Nelegálne sťahovanie filmov, hudby alebo softvéru je formou krádeže.
2. Hacking a počítačová kriminalita – Online podvody, krádeže identity a úniky dát porušujú majetok a súkromie iných.
3. Plagiátorstvo – Kopírovanie cudzej’práce a jej prezentovanie ako vlastnej je krádež.
Pápež Benedikt XVI. v Caritas in Veritate zdôraznil: “Porušovanie duševného vlastníctva je formou krádeže, ktorá poškodzuje tvorcu aj spoločnosť.”
Ďalšou vecou, o ktorej cítim potrebu dnes hovoriť, je rastúca snaha o socializmus v mnohých krajinách, ktorá často vedie k nadmernému vplyvu vlády a násilnému prerozdeľovaniu bohatstva. Hoci Cirkev učí, že sa musíme starať o chudobných, nútené prerozdeľovanie a nadmerné zdaňovanie porušujú práva na osobné vlastníctvo.
Pápež Lev XIII. v Rerum Novarum varoval pred socializmom, keď uviedol: “Prvým a najzákladnejším princípom, ak sa niekto chce podujať na zmiernenie situácie más, musí byť nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva.”Aj keď musíme praktizovať dobročinnosť, násilná konfiškácia majetku pod zámienkou spravodlivosti je stále formou krádeže.
Takisto moderným, menej zjavným porušením siedmeho prikázania je úmyselné zničenie niečej’schopnosti pracovať alebo zabezpečiť svoju rodinu. Kultúra zrušenia ničí povesť a kariéru prostredníctvom falošných obvinení a verejného zahanbenia. Taktiež falošné obvinenie niekoho z previnenia môže viesť k strate zamestnania, finančnému krachu a dokonca k právnym následkom.
Katechizmus uvádza: “Každá forma nespravodlivého odoberania a ponechávania si majetku blížneho je proti siedmemu prikázaniu” (KKC 2409). Patrí sem aj ničenie niečieho’živobytia z pomsty alebo ideologickej nenávisti.
Nakoniec sa chcem v krátkosti zmieniť o hazardných hrách a finančných špekuláciách. Aj keď nie všetky hazardné hry sú hriešne, stávajú sa porušením siedmeho prikázania vtedy, keď vedú k finančnému zruinovaniu, závislosti alebo k neuváženému prehrávaniu peňazí určených na blahobyt rodiny’. Predátorské hazardné hry, pri ktorých sa kasína a lotérie zameriavajú na chudobných, sú zlé, rovnako ako finančné špekulácie, pri ktorých investori bezohľadne manipulujú s burzou, čím poškodzujú drobných investorov a zároveň obohacujú elitu.
V Prísloviach 13, 11 sme varovaní: “Majetok získaný narýchlo sa zmenší, ale kto zbiera po troškách, zväčší ho.”
Siedme prikázanie má ďalekosiahly dosah. Vyzýva nás, aby sme:
1. Rešpektovať majetok a bohatstvo, a to tak osobne, ako aj inštitucionálne.
2. Vyvodzovať zodpovednosť voči vedúcim predstaviteľom za spravodlivé využívanie zdrojov.
3. Odmietnuť moderné formy krádeže vrátane ekonomického vykorisťovania a korupcie.
4. Byť čestní v našich finančných transakciách – či už na internete, v obchode alebo vo vláde.
Ako katolíci sme povolaní zasadzovať sa za pravdu a spravodlivosť vo svete, ktorý často ospravedlňuje nečestnosť. Musíme byť vernými správcami toho, čo nám Boh zveril, a dbať na to, aby sme nekradli – či už prostredníctvom podvodu, korupcie alebo nespravodlivej politiky.
Musíme si uvedomiť, že siedme prikázanie je viac než len zákaz krádeže – je to výzva k spravodlivosti, čestnosti a zodpovednému spravovaniu. Musíme sa snažiť byť čestní vo všetkých našich vzťahoch, brať na zodpovednosť našich vedúcich predstaviteľov a zabezpečiť, aby sa naše konanie riadilo láskou aj spravodlivosťou, aby sme vo všetkom, čo robíme, odrážali Kristovu spravodlivosť.
Ve svete, kde sa nečestnosť a korupcia často ospravedlňujú, sa rozhodnime pevne stáť za pravdou. Skúmajme svoj vlastný život, vystupujme proti nespravodlivosti a dbajme na to, aby sme žili podľa Kristových slov: “Čo prospeje človeku, keby získal celý svet, ale svoju dušu by stratil?" (Mk 8, 36).
Ďakujem vám, že ste sa opäť pripojili k Hlasu pastiera’. Ako vidíme, táto cesta cez Desatoro (dnes sme hovorili o 7. prikázaní) je zásadnou cestou, ktorá nám pripomína základné pravdy, ktoré sú dôležité pre to, ako žijeme každý deň. Asi všetci sme už počuli tento citát (myslím, že od nejakého politika z minulosti): “Všetka politika je lokálna.” A ja si pri pohľade na prikázania, najmä na toto dnešné prikázanie “Nepokradneš”, pripomínam, že sme často vyzývaní, aby sme si uvedomili, že naše veľmi lokálne, osobné rozhodnutia sú v podstate našou odpoveďou na Božie prikázania. Môže sa to zdať ohromujúce a musím sa priznať, že niekedy mám pocit, že som zahltený všetkými dôsledkami prikázaní, keď sme sa pozreli na každé z nich.
Prikázaním č. 7 sa musíme hlboko pozrieť na akýkoľvek náznak krádeže v našom vlastnom živote a dúfam, že sme odhalili mnoho rôznych spôsobov, ako k tomu môže dôjsť. Všetci sa môžeme cítiť bezmocní tvárou v tvár korupcii vo vláde a, žiaľ, aj v Cirkvi. Môžeme byť nahnevaní, môžeme byť frustrovaní a určite musíme reagovať na akúkoľvek korupciu, ktorú vidíme, tým najspravodlivejším spôsobom, aký môžeme – to je dôležité. Ak vidíme, že politici využívajú naše ťažko zarobené prostriedky, ktoré sa dávajú vo forme daní, ktoré sú súčasťou ekonomickej štruktúry nášho národa – keď politici využívajú našu povinnú účasť na ekonomickom zdraví národa, naše dane, nespravodlivým spôsobom – potom je našou povinnosťou voliť a vyjadriť svoj názor a venovať pozornosť tomu, ako sa tieto prostriedky využívajú. Mali by sme sa snažiť platiť dane, ale pracovať proti akýmkoľvek spôsobom, aby sa nami ponúkané prostriedky používali nespravodlivo alebo aby sa používali korupčným spôsobom, ktorý Božiemu ľudu skôr škodí, než pomáha.
Takú istú skutočnosť si musíme uvedomiť aj v Cirkvi. Zdá sa, že naši cirkevní predstavitelia, ako vidíme čoraz viac správ, príliš často nepoužili príspevky pracovitých, čestných a štedrých katolíkov tak, ako to darujúci katolíci zamýšľali. Musíme sa rozhodovať vo svetle prežívania Božej’spravodlivosti a pravdy, a to čo najplnšie, vždy s rešpektom voči akejkoľvek autorite v Cirkvi a v národe, ale aj s prevzatím zodpovednosti protestovať, vyjadriť sa, keď vidíme prostriedky, ktoré sme dobrovoľne darovali, z nášho vedomia, že musíme byť štedrí ako súčasť nášho prežívania prikázaní, najmä prikázania: “Nepokradneš.” Byť štedrý k tomu, čo máme, je nevyhnutné, ale máme zodpovednosť za to, ako túto štedrosť použijeme.
Ano, môže sa to zdať zdrvujúce, a namiesto toho, aby sme mali pocit, že musíme zmeniť národ, Cirkev alebo svet, snažme sa uistiť, že robíme všetko pre to, aby sme autenticky žili prikázanie, “Nepokradneš,” v každom aspekte nášho života, ako len môžeme.
To ma vracia k myšlienke, že žiť prikázania je lokálne. Je osobné. Je to niečo, čo musíme všetci robiť najlepšie, ako vieme. Je to pripomienka, že ako katolíci máme k dispozícii zdroj sviatosti spovede. Ak po tom, čo ste sa spolu so mnou zamysleli nad týmito prikázaniami, rozpoznáte oblasti svojho života, v ktorých sa vám nepodarilo žiť tak naplno, ako by ste mali, dúfajme, že nie smrteľne hriešnym spôsobom, ale reálne spôsobom, ktorý nie je v duchu týchto prikázaní a žije ich čo najplnšie, potom využime dar, ktorý nám Boh dal vo sviatosti spovede. Určite to platí pre všetky prikázania. Je to múdra vec – uvažovať o prikázaniach –, keď si pripravujeme svedomie na dobrú spoveď. Domnievam sa, že väčšina z nás rozpozná aspoň všedné zlyhania v kontexte prikázaní, keď o nich budeme skutočne uvažovať ako o prikázaniach pre nás osobne, a nie len o myšlienkach, ktoré si musíme uvedomiť. Sú to návody na život.
Posledný aspekt, ktorý je podľa mňa v dnešnom svete, v Cirkvi, v národe a globálne, veľmi dôležitý – je to, čo zdôraznil pápež Lev XIII, ako som sa dnes podelil s niektorými písomnými poznámkami – myšlienka osobného vlastníctva. Tá je ohrozená mnohými, niekedy nenápadnými a niekedy otvorenými spôsobmi, ale komunizmus a socializmus nie sú vo svete evanjeliové systémy. Iste, aj kapitalizmus má svoje nedokonalosti, ale príklon k socializmu a dokonca ku komunizmu sú spôsoby, ktorými sa život podľa prikázaní stáva ťažším, ak nie nemožným. V týchto systémoch, a najmä v socializme a určite v komunizme, je základnou myšlienkou zanedbávanie vlastníckych práv. Boh nás stvoril, aby sme mohli mať to, čo potrebujeme na starostlivosť o seba a svoje rodiny. Áno, sme povolaní používať tieto zdroje zodpovedne a mnohokrát sa problémy v našom svete zužujú na nezodpovedné používanie zdrojov, ktoré nám Boh dal – či už na veľmi lokálnej úrovni našich vlastných rodín, zadlžovaním sa na kreditných kartách a ohrozovaním prosperity našej rodiny’iným spôsobom, a na globálnej úrovni a na národnej úrovni zabúdaním na majetok iných.
Ak sú ľudia superbohatí, áno, majú povinnosť sa o toto bohatstvo deliť a mnohí veľmi bohatí ľudia sú mimoriadne štedrí. Tlieskame im za to a podporujeme ich a dúfame, že nás inšpirujú, aby sme boli tiež štedrí. Väčšina z nás nepatrí medzi superbohatých, ale všetci (môžem hovoriť za seba) máme viac, ako potrebujeme. Ako nám pripomínajú svätí a evanjeliá, musíme sa pozrieť na to, čo máme, zistiť, o čo sa môžeme podeliť, a pripomenúť si, že v delení sa, v dávaní druhým, je vždy veľká radosť.
Predpokladám, že je to dobrý spôsob, ako ukončiť naše uvažovanie o siedmom prikázaní: “Nepokradneš.”Radosť z úcty k majetku druhých”a k svojmu vlastnému, radosť z delenia sa s druhými, ktorí majú skutočné potreby, je silou a požehnaním, ktoré pramení zo snahy čo najlepšie žiť podľa tohto prikázania. Pokračujme v tom a prijímajme prikázania ako vyjadrenie úžasnej lásky Boha’k nám ako nášmu nebeskému Otcovi.
Boh vás žehnaj.
Tvoj pastier,
Biskup Joseph E. Strickland
Emeritný biskup
A Shepherd’s Voice je katolícky podcast, v ktorom biskup Joseph Strickland odvážne ohlasuje učenie katolíckej viery s jasnosťou a láskou. Očami tradície každá epizóda ponúkne hlboký pohľad na vklad viery, duchovné vedenie a starodávnu múdrosť, ktorá poslucháčom pomôže rásť vo viere a svätosti. Nebudú v nej žiadne kompromisy, žiadne dvojzmysly – len hlas pastiera, ktorý vedie stádo.