Staničný kostol pre dnešný deň sa nachádza v kostole svätého mučeníka Vitalisa, otca dvoch slávnych milánskych mučeníkov: svätých Gervázia a Protasia.
ZBIERAME
Daj, všemohúci Bože, aby sme očistení týmto pôstom prišli na blížiacu sa slávnosť s čistým srdcom. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
EPISTOLA
Ukážka z Knihy Genesis 37,6-22.
V tých dňoch: Jozef povedal svojim bratom: "Počujte môj sen, ktorý sa mi sníval. Zdalo sa mi, že zväzujeme snopy na poli, a môj snop akoby vstal a stál, a vaše snopy, stojace okolo, sa sklonili pred mojím snopom. Jeho bratia mu odpovedali: "Čo si myslíte, že sa stalo? Či budeš naším kráľom, alebo budeme podriadení tvojmu panstvu? Preto táto záležitosť jeho snov a slov slúžila ako potrava pre ich závisť a nenávisť.
Zdal sa mu aj iný sen, ktorý rozprával svojim bratom a hovoril:
"Čože? Videl som vo sne slnko, mesiac a jedenásť hviezd, ako sa mi klaňajú. Keď to rozprával svojmu otcovi a bratom, jeho otec ho pokarhal a povedal: Čo znamená tento sen, ktorý sa ti sníval? Či sa ti mám ja, tvoja matka a tvoji bratia klaňať na zemi?"
Teda jeho bratia mu závideli, ale jeho otec uvažoval o tej veci so sebou. Keď jeho bratia zostali v Sicheme a pásli svoje otcovské stáda, Izrael mu povedal: Tvoji bratia pasú ovce v Sicheme; poď, pošlem ťa k nim. A on odpovedal: "Vezmi si ich, a keď sa vrátil, povedz im, aby sa vrátili: A on mu povedal: "Som pripravený:
Odpovedal som: Choď, pozri, či je všetko v poriadku s tvojimi bratmi a s dobytkom, a dones mi znova správu, čo sa deje.Takto poslaný z Hebronského údolia prišiel do Sichemu. Tam ho našiel istý muž, ktorý sa potuloval po poli, a spýtal sa ho, čo hľadá. On mu však odpovedal: "..: Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú svoje stáda. A ten muž mu povedal: "Povedz mi, čo je s tebou? Počul som ich totiž hovoriť: “Poďme do Dothainu.”
A Jozef išiel ďalej za svojimi bratmi a našiel ich v Dotaine. Keď ho uvideli zďaleka, skôr ako sa k nim priblížil, pomysleli si, že ho zabijú, a povedali jeden druhému: Hľa, prichádza snívajúci; poďme, zabijeme ho a hodíme ho do nejakej starej jamy a povieme: Nejaké zlé zviera ho zožralo, a potom sa ukáže, aký úžitok mu priniesol jeho sen.
A keď to Ruben počul, snažil sa ho vyslobodiť z ich rúk a povedal: Neodoberajte mu život ani neprelievajte jeho krv, ale hoďte ho do tejto jamy, ktorá je na púšti, a zachovajte svoje ruky neškodné. To povedal, lebo ho chcel vyslobodiť z ich rúk a vrátiť ho jeho otcovi.
Dnes nám Cirkev pripomína odpadnutie židovského národa a následné povolanie pohanov. Toto poučenie bolo určené katechumenom; aj my z neho majme úžitok.
Príbeh, ktorý sa tu rozpráva zo Starého zákona, je obrazom toho, čo čítame v dnešnom’evanjeliu. Jozef je nesmierne milovaný svojím otcom Jakubom, a to nielen preto, že je dieťaťom jeho obľúbenej manželky Ráchel, ale aj pre svoju nevinnosť.
Prorocké sny ohlasovali budúcu slávu tohto dieťaťa; má však bratov a títo bratia, podnecovaní žiarlivosťou, sú rozhodnutí zničiť ho. Ich zlý zámer sa nepodarí uskutočniť do konca; podarí sa im však aspoň toľko, že Jozef už nikdy neuvidí svoju rodnú krajinu. Je predaný nejakým kupcom. Krátko nato ho uvrhnú do väzenia; čoskoro je však prepustený a stáva sa vládcom, nie však kanaánskej krajiny ktorá ho vyhnala, ale pohanskej krajiny, Egypta.
Týchto úbohých pohanov zachráni pred hladom počas najstrašnejšieho hladu, ba dokonca im dá hojnosť jedla a oni sú pod jeho vládou šťastní. Samotní jeho bratia, ktorí ho prenasledovali, sú nútení zostúpiť do Egypta a vyprosiť si od svojej obete jedlo a odpustenie.
V tomto obdivuhodnom príbehu ľahko spoznáme nášho božského Vykupiteľa, Božieho Syna a Syna Márie: stal sa obeťou závisti vlastného ľudu, ktorý v ňom odmieta uznať Mesiáša, ktorého predpovedali proroci, hoci sa v ňom ich proroctvá tak očividne naplnili. Podobne ako Jozef, aj Ježiš je predmetom smrtiaceho sprisahania; podobne ako Jozef je predaný. Prechádza tieňom smrti, ale len preto, aby opäť vstal z mŕtvych, plný slávy a moci.
Nie je to však už Izrael, na ktorom obetuje dôkazy svojej záľuby. Obracia sa k pohanom a s nimi odteraz prebýva. Práve k pohanom ho príde hľadať zvyšok Izraela, keď pod tlakom hladu po pravde budú ochotní uznať za pravého Mesiáša tohto Ježiša z Nazareta, svojho Kráľa, ktorého ukrižovali.
GOSPEL
Sekvencia svätého evanjelia podľa Matúš 21,33-46
V tom čase: Ježiš hovoril zástupom Židov a veľkňazom toto podobenstvo: Bol jeden domáci, ktorý vysadil vinicu, urobil okolo nej živý plot, vykopal v nej lis, postavil vežu, dal ju do prenájmu vinohradníkom a odišiel do cudzej krajiny.
A keď sa priblížil čas plodov, poslal svojich sluhov k vinohradníkom, aby prijali jej plody. A vinohradníci položili ruky na jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali. Opäť poslal iných sluhov, viac ako prvých, a tí im urobili podobne.
A napokon im poslal svojho syna so slovami:
"Vtedy som im povedal, že som ich poslal, lebo som ich poslal do väzenia: "Budú mať úctu k môjmu synovi. Keď však vinohradníci uvideli syna, povedali si medzi sebou: To je dedič, poďte, zabijeme ho a dostaneme jeho dedičstvo. Vzali ho, vyhnali z vinice a zabili ho.
Keď teda príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom? Oni mu povedia: "Čože? On tých zlých ľudí privedie k zlému koncu a svoju vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú odvádzať úrodu v pravý čas.
Ježiš im povedal: "Vinohradníci sa budú snažiť o to: Nikdy ste nečítali v Písme: “Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, ten sa stal hlavou nárožia? Pánom sa to stalo a je to obdivuhodné v našich očiach.” Preto vám hovorím: Božie kráľovstvo sa vám vezme a dá sa národu, ktorý prinesie jeho ovocie. A ktokoľvek padne na tento kameň, rozbije sa, ale na koho padne, toho rozdrví na prach.
A keď veľkňazi a farizeji počuli jeho podobenstvá, vedeli, že hovorí o nich. A keď chceli naňho položiť ruky, báli sa zástupu, lebo ho pokladali za proroka.
Tu máme viac než len postavy Starého zákona, ktoré nám ukazujú nášho Vykupiteľa v ďalekej budúcnosti; máme tu veľkú skutočnosť. Ešte chvíľu a trikrát svätá obeť padne pod údermi svojich prenasledovateľov.
Ako strašné a slávnostné sú Ježišove slová, keď sa blíži jeho posledná hodina! Jeho nepriatelia cítia plnú váhu toho, čo hovorí, ale vo svojej pýche sú odhodlaní pokračovať v odpore voči Tomu, ktorý je Múdrosťou Otca. Rozhodli sa, že Ho neuznajú za to, čo dobre vedia, že je – Kameň na ktorý kto padne, rozbije sa a ktorý rozomelie na prach toho, na koho padne.
Ale čo je to Vinice, o ktorej tu náš Pán hovorí? Je to zjavená pravda; je to pravidlo viery a mravov; je to všeobecné očakávanie prisľúbeného Vykupiteľa; a napokon je to rodina Božích detí, jeho dedičstvo, jeho Cirkev.
Boh si za úschovňu takéhoto pokladu vybral Synagógu. Chcel, aby Jeho vinicu starostlivo opatrovali, aby prinášala ovocie pod ich správou a aby na ňu vždy pozerali ako na Hjeho majetok, ktorý je Mu najdrahší. Synagóga si však vo svojej tvrdosti a lakomstve privlastnila Pánovu vinici pre seba. Márne On v rôznych obdobiach posielal svojich prorokov, aby si vymohli späť Jeho práva; neverní hospodári ich usmrtili.
Boží Syn, Dedič, prichádza osobne. Iste Ho prijmú s náležitou úctou a vzdajú Mu hold, ktorý prislúcha Jeho Božskému charakteru! Ale nie; zosnovali proti Nemu sprisahanie; majú v úmysle vyhodiť Ho z vinice, a zabiť Ho. Poďte teda, pohania, a pomstite tohto Boha! Nenechajte kameň na kameni vinného mesta, ktoré vyslovilo túto hroznú kliatbu, nech je jeho krv na nás a na našich deťoch! (Matúš 27,25)
Ale vy budete viac ako služobníci Božej spravodlivosti, vy sami ste teraz obľúbený Boží ľud. Odpadnutie týchto nevďačných Židov je začiatkom vašej spásy. Máte byť strážcami Vinice až do konca čias; máte sa živiť jej plodmi, lebo tie teraz patria vám. Z východu i západu, zo severu i juhu, príďte na veľkú Paschu, ktorá sa pripravuje!
Príďte ku krstiteľnici spásy, ó, nový ľud, ktorý ste sa zhromaždili k Bohu zo všetkých národov pod slnkom! Vaša Matka Cirkev z vás, ak budete verní, doplní počet vyvolených; a keď sa jej dielo skončí, jej Manžel sa vráti ako strašný Sudca, aby odsúdil tých, ktorí by nepoznali čas svojho navštívenia. (Lukáš 19,44)
Pokloňte svoje hlavy pred Bohom.
Prosíme ťa, Pane, daj svojmu ľudu zdravie duše i tela, aby ho ustavičné konanie dobrých skutkov vždy chránilo tvojou mocnou ochranou. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Podporujme v sebe ducha pokory a pokánia nasledujúcim hymnom, ktorý preberáme z gréckej liturgie. Zložil ho svätý Andrej z Kréty.
HYMN
(Feria V. quintæ Hebdomadæ)
Chcel by som oplakávať hriechy svojho úbohého života; ale kde mám začať? Ó, Ježišu, ako mám začať nárek, ktorý by som dnes rád vzniesol? Ty, môj milosrdný Bože, odpusť mi moje hriechy.
Pojď, moja úbohá duša, a ty tiež, moje telo, poď, a vyznaj sa veľkému Stvoriteľovi a odteraz kroť svoje nezmyselné vášne a obetuj Bohu slzy pokánia.
Napodobnil som svojho prvého rodiča v jeho hriechu; uznávam svoju nahotu, lebo som stratil svojho Boha, kráľovstvo a radosti večnosti.
Bohužiaľ, nešťastná duša, kdeže si sa už dávno pripodobnila Eve! Ach, ten vinný pohľad! Ó, tá krutá rana! Svoju ruku si natiahla k stromu a vo svojej mrzutosti si jedla zakázané ovocie.
Adam bol zaslúžene vyhnaný z raja, lebo porušil jedno z tvojich prikázaní, ó, môj Spasiteľ! Aký trest ma teda čaká, ja, ktorý sa navždy vzpieram tvojim životodarným slovám?"
Nynie je čas na pokánie. Prichádzam k tebe, môj Stvoriteľ! Zober zo mňa ťažké jarmo hriechu a pre svoje milosrdenstvo’mi odpusť moje zločiny.
Neopovrhuj mnou, môj Spasiteľ! Neodvracaj ma od svojej tváre. Zober zo mňa ťažké jarmo hriechu a pre svoje milosrdenstvo’mi odpusť moje zločiny.
Ty, môj Spasiteľ a môj milosrdný Boh, odpusť mi moje hriechy, úmyselné či neúmyselné, verejné či súkromné, známe či neznáme. Zmiluj sa nado mnou a zachráň ma!
Tento text je prevzatý z knihy Liturgický rok, ktorej autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.