shutterstock_1465282364-e1743534285605-810x500.jpg

Niektorí vedci obhajujú vytváranie ľudských tiel na "náhradné diely". Je to morálna ohavnosť.

16
Kultúra smrti
  • Klonovanie ľudí na náhradné diely je morálne neprijateľné a dehumanizujúce.
  • Vytváranie neurologicky poškodených klonov znižuje hodnotu skutočných ľudí.
  • Etika za život chráni všetky ľudské bytosti pred zneužitím a experimentovaním.
  • Kultúra vyhadzovania ohrozuje najzraniteľnejších, vrátane nenarodených a starších ľudí.

V sci-fi thrilleri Ostrov z roku 2005 Scarlett Johanssonová a Ewan McGregor zistili, že sú klony, vytvorené ako “poistka” pre bohatých ľudí, ktorí by ich mohli potrebovať “na náhradné diely.” Teraz vedci zo Stanfordu navrhujú, aby sme túto dystopickú fikciu premenili na skutočnosť. Carsten T. Charlesworth, Henry T. Greely a Hiromitsu Nakauchi 25. marca 2025 v časopise MIT Technology Review napísali:

Nedávny pokrok v biotechnológii teraz poskytuje cestu k výrobe živých ľudských tiel bez nervových komponentov, ktoré nám umožňujú myslieť, uvedomovať si alebo cítiť bolesť. Mnohých táto možnosť znepokojí, ale ak výskumníci a politici nájdu spôsob, ako tieto technológie spojiť, možno budeme jedného dňa schopní vytvoriť “náhradné” telá, ľudské aj neľudské.

Títo výskumníci tvrdia, že “ľudské biologické materiály sú základným tovarom v medicíne a ich pretrvávajúci nedostatok vytvára veľkú prekážku pokroku.” Pomocou techník pripomínajúcich knihu Aldousa Huxleyho ’Brave New World (v ktorej sú plody určené na podradné úlohy selektívne otrávené, aby sa znížila ich inteligencia) navrhujú použiť ľudské kmeňové bunky a umelé maternice na vytvorenie ľudských klonov, ktoré nazývajú “bodyoidy.” V článku sa to opisuje takto:

Takéto technológie spolu so zavedenými genetickými technikami na potlačenie vývoja mozgu umožňujú predstaviť si vytvorenie “bodyoidov”—potenciálne neobmedzeného zdroja ľudských tiel, vyvinutých úplne mimo ľudského tela z kmeňových buniek, ktoré nemajú zmysly ani schopnosť cítiť bolesť.

Vedci tvrdia, že tieto neurologicky poškodené ľudské klony by mohli poskytnúť takmer neobmedzený zdroj orgánov, tkanív a buniek na použitie pri transplantáciách. Pripúšťajú, že niektorým ľuďom sa tieto myšlienky môžu zdať odporné, ale odôvodňujú ich na základe už prebiehajúceho výskumu. Správne poukazujú na to, že používame neurologicky poškodených ľudí ako testovacie subjekty výskumu.

“Mozgovo mŕtvi” ľudia, ktorí sú biologicky živí, ale boli vyhlásení za právne mŕtvych, sa v súčasnosti používajú ako testovací hostitelia na implantáciu geneticky modifikovaných prasiat jater a ľadvín. Títo ľudia s poškodeným mozgom, ktorí sa používajú ako hostitelia xenotransplantátov, sú určite nažive (keďže sú dostatočne stabilní na to, aby sa mohli použiť ako testovacie subjekty pre implantované zvieracie orgány), kým ich na konci experimentu nezabijú na ďalšie anatomické a mikroskopické analýzy. Stanfordskí vedci využívajú tento eticky problematický postup na ospravedlnenie vytvárania ľudských klonov na výskum: “Vo všetkých týchto prípadoch nič nebolo z právneho hľadiska živým človekom v čase, keď sa použilo na výskum. Do tejto kategórie by patrili aj ľudské bodyoidy.”

ČÍTAJTE: Next-gen for IVF is creating eggs from skin-cells to allow a man to be father-and-mother-to-a-child

Vedci pripúšťajú, že klonovanie ľudí vyvoláva etické problémy, a tvrdia, že používanie bodyoidov  “by mohlo znížiť ľudský status skutočných ľudí, ktorým chýba vedomie alebo vnímanie.” Článok je však jednoznačne napísaný v duchu hesla účel svätí prostriedky. Vo svojej výzve na konanie autori uzatvárajú: “Opatrnosť je opodstatnená, ale odvážna vízia tiež; príležitosť je príliš dôležitá na to, aby sme ju ignorovali.”

Naopak, hodnota každej ľudskej bytosti je to, čo je príliš dôležité na to, aby sme to ignorovali. Každého človeka si vážime a chránime, pretože je stvorený na Boží obraz, bez ohľadu na to, akým spôsobom prišiel na svet. Využívanie ľudí v bezvedomí ako výskumných objektov je nesprávne, a to tak v prípade ľudí s poraneným mozgom, ktorí boli vyhlásení za “právne mŕtvych” (na základe logického omylu o mozgovej smrti), ako aj v prípade tohto nového návrhu na bioinžinierstvo ľudských klonov. Filozof z Univerzity Salve Regina Dr. Peter J. Colosi to vysvetľuje takto:

Vy ako osoba, ktorou ste, existujete aj vtedy, keď nie ste pri vedomí, a to znamená, že by to mohli robiť aj iné ľudské bytosti, ktoré nie sú pri vedomí. V odbore filozofie, ktorý nazývam kresťanský personalizmus, bolo vypracovaných mnoho presvedčivých argumentov, ktoré dokazujú opodstatnenosť prítomnosti osoby vo všetkých triedach nevedomých alebo minimálne vedomých živých ľudských bytostí.

Takisto je nesprávne vytvárať ľudí len s cieľom využiť ich na splnenie vlastných túžob. Dr. Colosi to objasňuje:

Viac, vytváranie ľudských bytostí s úmyselným zámerom zničiť niektoré z nich kvôli iným…je jasným príkladom toho, čo pápež František nazval “kultúrou vyhadzovania”: Kultúra vyhadzovania hovorí: “Používam ťa toľko, koľko ťa potrebujem. Keď už o teba nemám záujem alebo mi prekážaš, vyhodím ťa.” Takto sa zaobchádza najmä s tými najslabšími — nenarodenými deťmi, staršími ľuďmi, núdznymi a znevýhodnenými.”

Vytvárať ľudí, aby sa používali ako tovar na “náhradné diely”, je bezohľadné. Naozaj chceme takto míňať peniaze našich daňových poplatníkov? Napriek tomu Stanfordovo medicínske’centrum pre klinický a translačný výskum a vzdelávanie práve získalo grant NIH vo výške 70 miliónov dolárov. Cieľom tohto grantu je “urýchliť premietnutie novoobjavených biomedicínskych postupov do intervencií, ktoré zlepšia starostlivosť o pacientov a zdravie obyvateľstva.”

PREČÍTAJTE SI: Prípad Zacka Dunlapa ukazuje nespojitosť ‘mozgovej smrti’

Spíše sa, že namiesto urýchlenia musíme zastaviť, odhaliť a defundovať tieto morálne odporné pokusy o zámerné bioinžinierstvo neurologicky poškodených ľudských klonov ako zdroja “náhradných dielov.”Etika za život chráni všetok ľudský život pred pokusmi a zneužitím.

Heidi Klessigová, MD, je anestéziologička na dôchodku a špecialistka na liečbu bolesti, ktorá píše a prednáša o etike odberu a transplantácie orgánov. Je autorkou knihy The Brain Death Fallacy, a jej prácu možno nájsť na stránke respectforhumanlife.com.