Svätá Mária Magdaléna nám ukazuje, že Božia láska dokáže premeniť aj najväčšieho hriešnika na svätca

Stanica v Ríme sa nachádza v&nbspkostole svätého Apollinarisa, ktorý bol žiakom svätého Petra a neskôr biskupom&nbspv&nbspRavenne a mučeníkom.

KOLEKT

Daj, prosíme ťa, všemohúci Bože, aby dôstojnosť ľudskej prirodzenosti, ktorá bola zranená&nbspprebytočnosťou, bola vyliečená&nbsppraktizovaním liečivého pokánia. Skrze Krista, nášho&nbspPána. Amen.

EPISTOLA

Poučenie z proroka Daniel 3,34-45

V tých dňoch sa Azariáš modlil k&nbspPánovi a povedal: Pane, náš Bože, nevydávaj nás naveky, prosíme ťa, pre svoje meno’a nezruš svoju zmluvu a neodním od nás svoje milosrdenstvo pre Abraháma, svojho milovaného, a Izáka, svojho služobníka, a Izraela, svojho svätého, ktorým si hovoril a sľúbil si, že rozmnožíš ich potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok, ktorý je na brehu mora. Lebo my, Pane, sme sa zmenšili viac ako ktorýkoľvek národ a dnes sme sa pre svoje hriechy ponížili na celej zemi. V tomto čase niet pred tebou ani kniežaťa, ani vodcu, ani proroka, ani zápalnej obety, ani obety, ani obetného daru, ani kadidla, ani miesta prvotín, aby sme našli tvoje milosrdenstvo; napriek tomu v skrúšenom srdci a pokornom duchu nech sme prijatí. Ako v zápalných obetiach baranov a býkov a ako v tisícoch tučných baránkov, tak nech sa dnes pred tvojimi očami koná naša obeta, aby sa ti páčila, lebo niet zmätku pre tých, čo v teba dúfajú. A teraz ťa nasledujeme celým svojím srdcom, bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár. Nedávaj nás do rozpakov, ale zaobchádzaj s nami podľa svojej miernosti a podľa množstva svojich milostí. A vysloboď nás podľa svojich obdivuhodných skutkov a daj slávu svojmu menu, Pane, a nech sú zahanbení všetci tí, čo tvojim služobníkom preukazujú zlo, nech sú zahanbení vo všetkej svojej moci a ich sila nech sa zlomí a nech spoznajú, že ty si Pán, jediný Boh a slávny nad celým svetom, Pane, náš Bože.

Takto vylieval Júda, keď bol v babylonskom zajatí, svoje modlitby k Bohu ústami Azariáša. Sion bol nadovšetko spustošený, jeho ľud bol vo vyhnanstve, jeho slávnosti utíchli. Jej deti mali zostať v cudzej krajine sedemdesiat rokov; potom na nich Boh pamätal a mal ich Kýrovou rukou priviesť späť do Jeruzalema, keď sa začne stavať druhý chrám, ten chrám, ktorý mal vo svojich múroch prijať Mesiáša.

Aký zločin spáchala Júda, že ju takto prísne potrestali? Sionská dcéra upadla do modloslužby; porušila posvätný záväzok, ktorý ju urobil manželkou jej Boha. Jej zločin však bol odčinený týmito sedemdesiatimi rokmi zajatia, a keď sa vrátila do krajiny svojich otcov, nikdy sa už nevrátila k uctievaniu falošných bohov.

Keď v nej prišiel prebývať Boží Syn, našiel ju nevinnú v modloslužbe. No sotva uplynulo štyridsať rokov od nanebovstúpenia tohto Božského Vykupiteľa, Júda sa opäť stala vyhnancom; vskutku nebola odvlečená do babylonského zajatia, ale rozptýlená po všetkých národoch pod slnkom, keď najprv zažila masakru tisícov svojich detí. Tentoraz je už nielen sedemdesiat rokov, ale osemnásť storočí bez kniežaťa, vodcu, proroka, bez zápalnej obety, bez obety a bez chrámu.

Jeho nový zločin musí byť väčší ako modloslužba, lebo po všetkých týchto dlhých storočiach utrpenia a poníženia sa Otcova spravodlivosť neuspokojuje! Je to tak, pretože krv, ktorú židovský národ vylial na Golgote, nebola krvou človeka – bola to krv Boha. Áno, už samotný pohľad na trest, ktorý bol uvalený na vrahov, oznamuje svetu, že to boli vrahovia.

Jich zločin bol nevídaný; taký má byť aj ich trest; má trvať až do konca čias, keď Boh, pre Abraháma, svojho milovaného, a Izáka, svojho služobníka, a Jakuba, svojho svätého, navštívi Judsko mimoriadnou milosťou a jeho obrátenie poteší Cirkev, ktorej utrpenie má byť vtedy veľké pre odpadnutie mnohých jej detí.

Toto predstavenie celého národa, ktorý na sebe nesie Božie prekliatie za to, že ukrižoval Božieho Syna, by malo kresťana prinútiť, aby sa sám o seba triasol. Učí ho, že Božia spravodlivosť je strašná a že Otec žiada od tých, čo preliali krv jeho Syna, vyúčtovanie až do poslednej kvapky.

Nezabúdajme na čas, ale hneď sa vydajme a v tejto drahocennej Krvi sa očisťme od podielu, ktorý sme mali na hriechu Židov; a odhodiac okovy neprávosti napodobňujme tých, ktorých medzi nimi z času na čas vidíme, ako sa oddeľujú od svojho ľudu a vracajú sa k Mesiášovi – obráťme sa aj my a obráťme sa k tomu Ježišovi, ktorého ruky sú vystreté na kríži, vždy pripravené prijať pokorného kajúcnika.

GOSPEL

Záver svätého evanjelia podľa Lukáš 7,36-50

V tom čase: Jeden z farizejov si želal, aby s ním jedol. Vošiel teda do domu toho farizeja a sadol si k stolu. A hľa, žena, ktorá bola v meste, hriešnica, keď sa dozvedela, že sedí pri stole vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s masťou; a postaviac sa vzadu pri jeho nohách, začala mu so slzami umývať nohy, utierala mu ich vlasmi hlavy, bozkávala mu nohy a pomazávala mu ich masťou. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, prehovoril v duchu a povedal: "Čože? Tento muž, keby bol prorokom, iste by vedel, kto a aká je to žena, ktorá sa ho dotýka, že je hriešnica. A Ježiš mu odpovedal: "To je hriešnica: Šimon: Šimon, mám ti niečo povedať. Ale on povedal: "Šimon mi povedal, že je to tvoj otec: Učiteľ, povedz to. Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov; jeden dlhoval päťsto pencí a druhý päťdesiat. A keďže nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z tých dvoch ho teda miluje viac? Šimon odpovedal: Myslím, že tomu, ktorému odpustil najviac. A on mu povedal: Ty si usúdil správne. Obrátil sa k žene a povedal Šimonovi: "Šimonovi sa páči: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, nedal si mi vodu na nohy, ale ona mi so slzami umyla nohy a svojimi vlasmi ich utrela. Ty si mi nedal bozk, ale ona, odkedy vošla, neprestala bozkávať moje nohy. Hlavu si mi olejom nepomazal, ale ona mi masťou pomazala nohy. Preto ti hovorím: Mnohé hriechy sú jej odpustené, lebo veľa milovala. Komu sa však menej odpúšťa, ten menej miluje. A on jej povedal: Tvoje hriechy sú ti odpustené. A tí, čo s ním sedeli pri stole, začali v sebe hovoriť: Kto je to, že odpúšťa aj hriechy? A on povedal žene: "Čo je to? Tvoja viera ťa ochránila, choď v pokoji.

Aká útecha je pre nás v tomto evanjeliu a aké odlišné sú úvahy, ktoré nám ponúka, od tých, ktoré sme práve robili nad Listom!

Udalosť, o ktorej sa tu hovorí, nepatrí do obdobia umučenia nášho Spasiteľa, ale či nám v týchto dňoch milosrdenstva neprislúcha oslavovať miernosť toho Božského Srdca, ktoré sa pripravuje udeliť odpustenie nespočetným hriešnikom na celom svete? Okrem toho, nie je Magdaléna nerozlučnou spoločníčkou svojho drahého Ukrižovaného Majstra až na Kalváriu? Skúmajme teda túto obdivuhodnú kajúcnicu, tento typ lásky verný až na smrť.

Magdaléna viedla zlý život: ako nám hovorí evanjelium na inom mieste, (Mark 16,9) sedem diablov sa v nej usídlilo. Ale sotva Ježiša uvidela a počula, hneď ju naplní hrôza z hriechu; v jej srdci sa rozhorí božská láska; má len jednu túžbu, a to napraviť svoj minulý život. Jej hriechy boli verejné, také musí byť aj jej obrátenie.

Žila v márnivosti a prepychu; je rozhodnutá všetkého sa vzdať. Všetky jej voňavky majú byť pre jej Boha, pre jej Ježiša; tie jej vlasy, na ktoré bola taká pyšná, budú slúžiť na utieranie Jeho posvätných nôh; jej oči budú odteraz tráviť čas prelievaním sĺz kajúcej lásky.

Milosť Ducha Svätého ju nabáda, aby išla k Ježišovi. On je v dome farizeja, ktorý usporadúva zábavu. Ísť k nemu teraz by znamenalo vystaviť sa pozorovaniu.

Jej je to jedno. Vezme si so sebou veľmi cennú masť, zamieri na hostinu, vrhne sa Ježišovi’ k nohám, umýva ich svojimi slzami, utiera si ich vlasmi z hlavy, bozkáva ich, mastí ich masťou.

Ježiš nám sám hovorí, akými vnútornými pocitmi sprevádza tieto vonkajšie prejavy úcty: ale aj keby nebol hovoril, jej slzy, jej štedrosť, jej poloha pri jeho nohách nám hovoria dosť; je zdrvená, je vďačná, je pokorná: kto iný ako farizej by si ju mohol pomýliť?"

Farizej je teda šokovaný! Jeho srdce malo v sebe veľa z tej židovskej pýchy, ktorá čoskoro ukrižuje Mesiáša. Pohŕdavo sa pozrie na Magdalénu; je sklamaný svojím hosťom a zamrmle svoj záver:  “Tento človek, keby bol prorokom, určite by vedel, kto a aká je to žena!"” Chudák farizej! keby mal v sebe Božieho ducha, podľa tejto úžasnej blahosklonnosti, ktorú prejavil kajúcnikovi, by spoznal, že Ježiš je zasľúbený Spasiteľ.

Ako je pri všetkej svojej povesti farizeja opovrhnutiahodný v porovnaní s touto ženou! Ježiš by mu dal užitočnú lekciu a načrtáva paralelu medzi týmito dvoma – Magdalénou a farizejom: Vynáša nad nimi svoj vlastný božský súd a prednosť dáva Magdaléne. Čo ju takto zmenilo a spôsobilo, že si zaslúži nielen Ježišovo odpustenie, ale aj pochvalu? Jej láska: milovala svojho Vykupiteľa, milovala ho veľmi; a preto jej bolo veľa odpustené.

Pred niekoľkými hodinami, a táto Magdaléna milovala len svet a jeho rozkoše; teraz sa nestará o nič, nevidí nič, nemiluje nič, len Ježiša: je obrátenou. Odteraz sa drží v blízkosti svojho Božského Majstra; je ctižiadostivá, aby mu zabezpečila potreby; ale predovšetkým ho túži vidieť a počuť. Keď príde hodina skúšky a samotní Jeho apoštoli sa neodvážia byť s Ním, bude Ho nasledovať na Kalváriu, postaví sa k úpätiu kríža a uvidí Tieho zomierať, ktorý ju urobil živou.

Aký argument pre nádej je tu aj pre tých najhorších hriešnikov! Ten, komu je najviac odpustené, je často najhorlivejší v láske! Vy teda, ktorých duše sú zaťažené hriechmi, myslite na svoje hriechy a vyznávajte ich; ale predovšetkým myslite na to, ako môžete najviac milovať. Vaša láska nech je úmerná vášmu odpusteniu a nepochybujte o tom: “Vaše hriechy budú odpustené.”

Skloňte svoje hlavy k Bohu.

Buď, Pane, prosíme ťa, priaznivý svojmu ľudu, aby zanechajúc to, čo sa ti nepáči, našli útechu v zachovávaní tvojho zákona. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Zatvorme tento štvrtok pašiového týždňa následujúcim zbožným hymnom, prevzatým z Mozarabského breviára.

HYMN

Slovo Otca, ktoré si na tento svet vzišlo a stalo sa telom! Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, k tebe prichádzame a v poklonách ťa prosíme, aby si nám dal piť z krvi, ktorá sa za nás vyliala v tvojom svätom umučení.

Ukáž nám stopy svojich božských rán! Nech sa vztýči na výšinách nepremožiteľná zástava tvojho slávneho kríža a svojou nezničiteľnou mocou prinesie spásu tým, ktorí veria.

Trstie, klince, slina, žlč, tŕňová koruna, bič, kopija, to boli nástroje tvojho utrpenia: ó, očisti nás nimi od všetkých našich hriechov.

Nech Krv, ktorá vytryskla z tvojich svätých rán, steká na naše srdcia a očisťuje ich od škvŕn viny, nech nám umožní prejsť týmto svetom bez hriechu a nech nám na druhom svete dá odmenu blaženosti.

Aby sme, keď na svete vypukne deň vzkriesenia a rozžiari ho nádherou večného kráľovstva, mohli vystúpiť cestou, ktorá vedie hore, a prebývať v nebi, občania veční.

Čest večnému Bohu! Sláva jedinému Otcovi a jeho Jednorodenému Synovi spolu s Duchom Svätým: Všemohúcej Trojici, ktorá neprestajne žije na veky vekov. Amen.

Vypožičajme si opäť od gréckej cirkvi vyjadrenie našej úcty k Svätému krížu.

Hymnus
(Feria V. mediæ Septimanæ.)

Drevo, ktorým Elizeus vytiahol sekeru z Jordánu, bolo obrazom tvojho kríža, Ježišu, ktorým si vytiahol z hlbín ich márnosti národy, ktoré ti takto spievajú v radosti: Požehnaný si, Bože našich otcov!

Nech sa nebo raduje spolu so zemou, keď si uctievame tvoj kríž; veď práve pri tebe sa spojili anjeli a ľudia a spievajú: Požehnaný je Pán, náš Boh!

Uctievajúc kríž nášho Pána a oslavujúc nášho Vykupiteľa, ktorý bol naň pribitý, vzdávajme mu trojitú poctu:* náš Súcit ako voňavý cyprus; naša Viera ako céder; naša Láska ako borovica.

Ty si rozprestrel ruky na kríži, aby si ukázal, že ’práve ty si zničil hriech spáchaný rukou zhýralého človeka. Zranil si sa kopijou, aby si zranil nášho nepriateľa. Ty si zakúsil žlč, aby si od nás odvrátil zlé rozkoše. Tvojím nápojom bol Ocot, aby si bol radosťou pre každého z nás.

Jadol som zo Stromu hriechu, a to bola moja záhuba; okúsil som rozkoš, ktorá mi spôsobila smrť. Priveď ma k životu, Pane! Vzkries ma z môjho pádu. Urob ma adorátorom tvojho utrpenia, účastníkom tvojho vzkriesenia, spoludedičom tých, čo ťa milujú.

O Kríž! ty prápor radosti, ty pancier nezraniteľný, ty sláva apoštolov, ty sila pontifikov, dodaj mojej chradnúcej duši silu, a ach! nech ťa uctievam a takto volám tvoju chválu: “Všetky diela Pánove, chváľte Pána, velebte ho, nadovšetko, naveky!”

*[Ide o narážku na tradíciu, že kríž bol vytvorený z troch druhov dreva]

Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.