Musíme napodobňovať Ježiša a obetovať sa Bohu v príprave na jeho umučenie

Dnes začíname, podobne ako sväté evanjelium, počítať dni, ktoré predchádzali smrti, obete Božieho Baránka. Svätý Ján v dvanástej kapitole svojho evanjelia hovorí, že je šiesty deň pred Paschou.

Ježiš je v Betánii, kde sa na jeho počesť koná slávnosť. Lazár, ten, ktorého Ježiš vrátil do života, bol prítomný na tejto hostine, ktorá sa konala v dome Šimona Malomocného. Marta je zaneprázdnená starostlivosťou o rôzne prípravy; jej sestra Mária Magdaléna má nebeské tušenie, že čoskoro nastane smrť a pohreb jej milovaného Majstra, a vyliala naňho vzácny parfum.

Sväté evanjelium, ktoré vždy zachováva takú tajomnú rezervovanosť, pokiaľ ide o Ježišovu Matku, nám nehovorí, že Mária bola pri tejto príležitosti v Betánii, ale o jej prítomnosti nemôže byť pochýb. Boli tam aj apoštoli a zúčastnili sa na hostine. Kým sa priatelia nášho Spasiteľa takto zoskupili okolo neho v tejto dedine, ktorá bola vzdialená asi dvetisíc krokov od Jeruzalema, podoba mesta bez viery sa stáva čoraz hrozivejšou: a predsa, hoci o tom jeho učeníci nevedia, Ježiš má zajtra vstúpiť do mesta, a to veľmi verejne.

Máriino srdce je obeťou smútku, Magdaléna je pohltená zármutkom, všetko ohlasuje, že osudný deň je blízko.

Cirkev si na nasledujúci pondelok vyhradila evanjelium, ktoré rozpráva dejiny tejto soboty. Dôvodom je, že predtým, a to až do 12. storočia, sa v tento deň v Ríme nekonala žiadna stanica: ponechali ju voľnú, aby si pápež mohol oddýchnuť pred veľkými únavami Veľkého týždňa, ktorého dlhé a slávnostné bohoslužby sa mali začať zajtra. Hoci však nepredsedal zhromaždeniu veriacich, musel v tento deň dodržiavať dva zvyky, ktoré sa odovzdávali tradíciou a ktoré sa v Cirkvi v Ríme stali takmer liturgicky dôležitými.

Pápež zvykol počas celého roka každú nedeľu posielať časť posvätných druhov, ktoré posvätil, každému z kňazov presbyteriálnych titulov alebo farských kostolov v meste. Ale práve dnes sa toto rozdelenie uskutočnilo na celý Veľký týždeň, možno kvôli zajtrajšej’dlhej bohoslužbe.

Za starobylých liturgických kníh Ríma vieme, že práve v Lateránskom konzistóriu sa uskutočnilo dnešné’sväté rozdelenie a je pravdepodobné (ako to uvádza blahoslavený kardinál Tommasi a Benedikt XIV nám hovoria), že biskupi suburbariátnych kostolov patrili k tým, ktorí ju prijímali.

Máme niekoľko prípadov, ktoré dokazujú, že v minulosti si biskupi občas posielali Najsvätejšiu sviatosť na znak únie, ktorá medzi nimi existovala. Pokiaľ ide o kňazov mestských farských kostolov, ktorým pápež poslal čiastočku, vložili jej časť do kalicha pred prijatím Najsvätejšej krvi.

Druhý zvyk, vlastný tomuto dňu, spočíval v dávaní almužny všetkým chudobným. Pápež predsedal tomuto rozdávaniu, ktoré bolo nepochybne dostatočne bohaté, aby vystačilo na celý nadchádzajúci týždeň, keď by sa kvôli dlhým obradom len ťažko dalo venovať jednotlivým prípadom chudoby.

Liturgisti stredoveku narážajú na krásnu vhodnosť toho, že rímsky pontifik vlastnou rukou rozdával chudobným almužnu v tento deň, v ten istý, v ktorý Mária Magdaléna balzamovala svojimi voňavkami Ježišove nohy.

Od 12. storočia je tejto sobote priradená stanica; koná sa v Kostole svätého Jána pred Latinskou bránou. Táto starobylá bazilika je postavená neďaleko miesta, kde bol milovaný učeník na príkaz Domiciána&nbspponorený do kotla s vriacim olejom.

KOLEKTÍV

Prosíme ťa, Pane, nech sa ľudia zasvätení tvojej službe zdokonalia v náklonnosti k zbožnosti, aby poučení týmito svätými tajomstvami boli o to viac obohatení tvojimi nebeskými darmi, čím viac sa stanú milšími tvojmu božskému majestátu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

EPISTOLA

Poučenie z proroka Jeremiáš 18,18-23

V tých dňoch si bezbožní Židia hovorili: Poďme a vymýšľajme proti Spravodlivému úklady, lebo zákon nezanikne od kňaza, ani rada od múdreho, ani slovo od proroka. Poďme a udrime ho jazykom a nedbajme na všetky jeho slová. Daj mi pozor, Pane, a vypočuj hlas mojich protivníkov. Či sa má zlé odplatiť dobrým, lebo vykopali jamu mojej duši? Pamätaj, že som sa postavil pred tvoje oči, aby som im hovoril dobro a odvrátil od nich tvoje rozhorčenie. Preto vydaj ich deti hladu a vydaj ich do rúk meča; ich ženy nech prídu o deti a ovdovejú, manželia nech sú zabití smrťou, ich mladíci nech sú prebodnutí mečom v boji. Nech je počuť krik z ich domov, lebo na nich náhle privedieš zbojníka, lebo vykopali jamu, aby ma chytili, a ukryli nástrahy na moje nohy. Ty však, Pane, poznáš všetky ich rady proti mne až na smrť; neodpusť im ich neprávosť a ich hriech nech nie je vymazaný z tvojich očí; nech sú pred tvojimi očami rozvrátení, v čase svojho hnevu ich znič, Pane, náš Bože.

Pri čítaní týchto strašných anatém, ktoré Jeremiáš, postava Krista, vyslovuje proti jeho nepriateľom, Židom, sa chvejeme.

Toto proroctvo, ktoré sa doslova naplnilo pri prvom zničení Jeruzalema Asýrčanmi, dostalo ešte strašnejšie naplnenie pri druhom navštívení Božieho hnevu’na toto mesto zlomyseľnosti. Tentoraz to nebolo preto, že Židia prenasledovali proroka; bolo to preto, že odmietli a ukrižovali samotného Božieho Syna.

Svojmu dlho očakávanému Mesiášovi vydali zlo za dobro. Nebol to svätec ako Jeremiáš, ktorý sa za nich vyslovil dobro k Pánovi a prosil ho, aby odvrátil od nich svoje rozhorčenie; sám Človek-Boh sa za nich bez prestania prihováral a zaobchádzal s nimi s najnežnejšou milosťou.

Všetko však bolo márne; zdalo sa, že tento nevďačný ľud nenávidí svojho božského dobrodinca úmerne k Jeho láske k nim; a nakoniec v návale svojej zúrivosti zvolali: “Jeho krv na nás a na naše deti!” (Matúš 27,25)

Aký strašný trest na seba týmto zvolaním uvalili! Boh to počul a pamätal na to. Žiaľ, hriešnik, ktorý pozná Ježiša a hodnotu jeho krvi, a predsa znova prelieva túto drahocennú krv – nevystavuje sa prísnosti tej istej Spravodlivosti, ktorá tak tvrdo dopadla na Židov?"

Trasme sa a modlime: prosme o Božie milosrdenstvo v prospech tých mnohých tvrdohlavo slepých a zatvrdlivých hriešnikov, ktorí sa ponáhľajú do záhuby. Ó! kéž by sme vrúcnosťou svojich prosieb adresovaných milosrdnému Srdcu nášho spoločného Vykupiteľa dosiahli zvrátenie ich rozsudku a zaistili im odpustenie!

GOSPEL

Sekvencia svätého evanjelia podľa Ján 12,10-36

Vtedy: veľkňazi mysleli zabiť aj Lazára, lebo mnohí Židia kvôli nemu odišli a uverili v Ježiša. Na druhý deň veľký zástup, ktorý prišiel na sviatočný deň, keď sa dopočuli, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, vzali palmové ratolesti, vyšli mu v ústrety a volali: Hosanna, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela! Ježiš našiel oslicu a sadol si na ňu, ako je napísané: Neboj sa, dcéra Siona, hľa, tvoj Kráľ prichádza sediac na osliatku. O týchto veciach jeho učeníci najprv nevedeli, ale keď bol Ježiš oslávený, vtedy si spomenuli, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili.

Teda svedčil o tom zástup, ktorý bol s ním, keď povolal Lazára z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych. Preto mu aj ľud vyšiel v ústrety, lebo počul, že urobil tento zázrak. Farizeji teda hovorili medzi sebou: Hľa, celý svet ide za ním. Boli medzi nimi aj niektorí pohania, ktorí sa mu prišli pokloniť v deň sviatku. Títo teda prišli k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a žiadali ho: Chceli by sme vidieť Ježiša. Filip prišiel a povedal Ondrejovi. Ondrej a Filip to opäť povedali Ježišovi.

Ale Ježiš im odpovedal a povedal: Je tu hodina, keď Syn človeka bude oslávený. Veru, veru, hovorím vám, ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, nezomrie, samo zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľa úrody. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi niekto slúži, toho si môj Otec ctí. Teraz sa moja duša trápi. A čo mám povedať? Otče, zachráň ma od tejto hodiny. Ale preto som prišiel do tejto hodiny. Otče, osláv svoje meno. Preto prišiel hlas z neba: aj som ho oslávil, aj ho ešte oslávim. Zástup, ktorý stál a počul, povedal, že zahrmelo. Iní hovorili: "Hrom sa ozval: Hovoril k nemu anjel.

Ježiš odpovedal a riekol: "Amen: Tento hlas neprišiel kvôli mne, ale kvôli vám. Teraz je súd nad svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhnané. A ja, ak budem vyzdvihnutý zo zeme, pritiahnem všetko k sebe. (Toto povedal, naznačujúc, akou smrťou má zomrieť.) Zástup mu odpovedal: Počuli sme zo zákona, že Kristus zostáva naveky, a teraz hovoríš ty: Syn človeka musí byť vyzdvihnutý? Kto je ten Syn človeka? Ježiš im teda povedal: "Čo je to za človeka? Ešte chvíľu, a svetlo je medzi vami. Kráčajte, kým máte svetlo, aby vás nepostihla tma, a kto chodí vo tme, nevie, kam ide. Kým máte svetlo, verte vo svetlo, aby ste boli deťmi svetla. Toto povedal Ježiš a odišiel a skryl sa pred nimi.

Ježišovi nepriatelia dospeli až k takej nenávisti, ktorá človeka oberá o zmysly. Lazár, ktorý bol vrátený zo smrti do života, tu stojí pred nimi; a namiesto toho, aby ich jeho vzkriesenie presvedčilo o tom, že Ježiš’ je Mesiáš, privádza ich k premýšľaniu, ako sa najlepšie zbaviť tohto neodolateľného svedka. Ľudia nezmyselní! že Ježiš, ktorý ho vzkriesil, keď bol mŕtvy, ho môže opäť oživiť, ak ho zavraždíte.

Ježišov’ triumfálny vjazd do Jeruzalema, ktorý si zajtra slávnostne pripomenieme, ešte viac zvyšuje ich žiarlivosť a nenávisť. Hľa, hovoria, my nič neprekonáme: celý svet ide za ním. Žiaľ, po týchto ováciách má čoskoro nasledovať jeden z tých zvratov, ktorým obyvateľstvo tak podlieha. Zatiaľ však máme niektorých pohanov, ktorí túžia vidieť Ježiša. Je to začiatok napĺňania Ježišovho’ proroctva: “Božie kráľovstvo bude od vás vzaté a bude dané národu, ktorý prinesie jeho ovocie” (Matúš 21,43)

Vtedy bude Syn človeka oslávený; vtedy budú všetky národy svojou pokornou poklonou Ukrižovanému protestovať proti hriešnej slepote Židov. Skôr však, než sa to stane, je potrebné, aby božská pšenica bola hodená do zeme a zomrela. Potom bude slávna žatva; a krásne semeno prinesie stonásobnú úrodu.

A predsa Ježiš vo svojej ľudskej prirodzenosti pociťuje chvíľkový strach pri pomyslení na túto smrť, ktorú má podstúpiť. Nie je to agónia v záhrade; je to úzkosť duše. Počúvajme jeho slová: “Otče! zachráň ma od tejto hodiny.” Je to náš Boh, ktorý predvída všetko, čo má pre nás vytrpieť, a napĺňa ho to strachom: prosí, aby bol od toho oslobodený, hoci to jeho vôľa nariadila a prijala. Hneď dodáva: “Ale preto som prišiel až do tejto hodiny: Otče, oslavujem tvoje meno.”

Jeho duša je teraz pokojná; opäť prijíma ťažké podmienky našej spásy. Potom Jeho slová napovedajú triumf; na základe obety, ktorá má byť prinesená, bude satan zvrhnutý: “Knieža tohto sveta bude vyhnané.” Porážka satana však nie je jediným ovocím nášho Spasiteľovho’obetovania: človek, pozemské a skazené stvorenie, akým je, má byť vyzdvihnutý z tejto zeme do neba.

Božieho Syna čaká nebeský nákladný kameň, ktorý pritiahne človeka k sebe: “A ja, ak budem vyzdvihnutý zo zeme, pritiahnem všetko k sebe.”Zabúda na svoje utrpenie a strašnú smrť, ktorá ho práve teraz potrápila myslí len na porážku nášho nezmieriteľného nepriateľa a na našu záchranu a oslavu skrze jeho kríž.

Týchto niekoľko slov odhaľuje celé Srdce nášho Vykupiteľa: ak ich pozorne zvážime, budú stačiť na to, aby nás zapálili zbožnosťou, keď budeme sláviť nevýslovné tajomstvá Veľkého týždňa.

Skloňte svoje hlavy k Bohu.

Nech tvoja pravica, Pane, prosíme ťa, ochraňuje tvoj ľud, ktorý sa k tebe modlí, a očisťuje ho od hriechov,  nech ho urobí múdrym, aby využíval také vymoženosti tohto života, aby dospel k tomu, čo je večné. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Prosme o milosť Spasiteľa našich duší týmito slovami prosby, ktoré sa používajú v gotickej liturgii v Španielsku.

Prosba
(Feria VI. Dominikaæ V.)

℣. Zmiluj sa nad svojím ľudom a ušetri ho, Pane najmilosrdnejší!

℟. Veď sme zhrešili proti tebe.

℣. Zhliadni z trónu svojho kríža na nás, úbohé stvorenia, ktoré sú spútané reťazami našich vášní. Vysloboď nás, ty, náš Vykupiteľ, od trestov, ktoré si zaslúžime.

℟. Veď sme zhrešili proti tebe.

℣. Ty, ktorý si bol bičovaný, potupne ukrižovaný a urážaný tými, čo ťa prenasledovali, udeľ nám pokánie za naše hriechy.

℟. Veď sme zhrešili proti tebe.

℣ Ak ty, spravodlivý sudca, ktorý si bol nespravodlivo odsúdený a hoci nevinný, musel si znášať muky kríža, zachráň nás pred našimi zaslúženými trestami, lebo ty si náš Vykupiteľ.

℟. Veď sme zhrešili proti tebe.

℣. Ty, ktorý si doteraz mlčal pred sudcom, pozdvihni svoj hlas, aby si sa za nás prihovoril svojmu Otcovi, aby sme boli šťastní s tebou, naším Kráľom a Pánom.

℟. Lebo sme zhrešili proti tebe.

Nasledujúca sekvencia na oslavu Márie je nanajvýš vhodná pre túto sobotu pašiového týždňa. Sladko sa v nej spájajú pocty, ktoré sme dlžní Ježišovmu krížu a Máriiným úľavám. Prevzali sme ju z Horæ 16. storočia.

SEKVENCIA

My, ktorí sme ovocím zakázaného stromu stratili život, teraz hľadáme strom života.

Tento strom našiel len ten, kto vidí konár, na ktorom je upevnený plod.

Naša viera nám hovorí, že ovocie, ktoré nám dáva život, visí na Máriiných prsiach.

A na kríži, medzi dvoma lotrami, hoci tu je prebodnutý piatimi ranami.

Matka Panna a spasiteľný kríž, áno, oboje sú mystické stromy;

Kríž, pokorný ako yzop; Mária, vznešená ako céder, obidve sú stromy života.

Postavený medzi ne, neviem, ku ktorému sa obrátiť.

O sladká zmätenosť! O sladké porovnanie!

Tu leží môj Ježiš, v náručí svojej matky, plačúce bábätko;

Tam, s rukami vystretými, volá všetkých do svojho náručia.

Tamto, ’je bremeno sladké pre lásku Matky’

Tam, ’tis Láska sama, príliš horlivá, aby sa dala skryť.

Tade, opretý o srdce svojej Matky’sa kŕmi na jej prsiach;

Tam, pripútaný k stromu, kŕmi nás zo svojich rán.

Kríž nás zásobuje pokrmom zo svojho osviežujúceho ovocia;

Matka predchádza krížu, kŕmi ho samotným Ovocím, živí ho pre nás.

Toto je teda moje rozhodnutie: jedno bez druhého nemôžeme mať.

Kto si vyberie Kríž, musí mať Matku; lebo keď príde ku Krížu, nájde Matku, ako stojí pri jeho úpätí.

Kto si vyberie Matku, stretne sa aj s Krížom, lebo práve keď stál pri Kríži, bolo Matke prebodnuté srdce.

O Ježišu, ukrižovaný Syn ukrižovanej Matky, pozri na nás zo svojho Kríža.

O živý plod! Ó, plod stromu života! osviež nás sebou samým, daj nám vychutnať svoje drahé ja. Amen.

Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.