- Becciu sa odhodlane zúčastní konkláve, hoci nemá oficiálne hlasovacie právo.
- František mu obnovil kardinálske povinnosti, čo vyvoláva otázky o jeho rehabilitácii.
- Niektorí konzervatívni kardináli sa nezúčastnia konkláve z dôvodu zdravotného stavu.
- Konkláve sa musí uskutočniť do 20 dní po smrti pápeža Františka.
Kardinál Angelo Becciu, prelát, ktorý je považovaný za hlavnú postavu finančného sporu vo Vatikáne v roku 2019, vyhlásil, že sa zúčastní na nadchádzajúcom pápežskom konkláve napriek tomu, že ho Vatikán nezaradil do zoznamu.
V rozhovore pre sardínske médiá deň po smrti pápeža Františka’ Becciu uviedol, že má v úmysle zúčastniť sa na nadchádzajúcom konkláve, aj keď ho údaje Vatikánu neuvádzajú ako kardinála s hlasovacím právom.
“Zoznam zverejnený tlačovým strediskom nemá žiadnu právnu hodnotu a treba ho brať taký, aký je,” povedal.
Becciu bol predtým Sostituto vo vatikánskom Štátnom sekretariáte, vysokopostavený úradník, ktorý v skutočnosti pôsobí ako druhý najvyšší predstaviteľ úradu.
V dôsledku kontroverzie okolo neho a vatikánskeho finančného škandálu mu však František v rámci kvázi vynútenej rezignácie odobral kardinálske práva. Po tom, ako sa dostal pred súd vo Vatikáne, bol v decembri 2023 odsúdený na päť a pol roka väzenia, uznaný za vinného z početných prípadov “sprenevery,” a dostal pokutu vo výške €8 000 eur a trvalý zákaz zastávať verejný úrad.
Becciu dôsledne tvrdil, že je v mnohých obvineniach proti nemu nevinný. [Pozri archívne spravodajstvo LifeSiteNews’ o prelátovi tu.]
V auguste 2022 potvrdil, že František ho osobne informoval o jeho rehabilitácii za kardinála, a následne sa odvtedy zúčastňuje na konzistóriách. “V sobotu mi pápež zatelefonoval, aby mi oznámil, že budem obnovený vo svojich kardinálskych povinnostiach a požiadal ma, aby som sa zúčastnil na stretnutí so všetkými kardinálmi, ktoré sa bude konať v najbližších dňoch v Ríme,” povedal vtedy Becciu.
Práve po tomto čase dostal trest odňatia slobody vo Vatikáne’v prestížnom finančnom procese.
V posledných týždňoch sa už verejne zúčastňoval na nočných ružencoch, ktoré sa konali za pápeža Františka, a už ho bolo vidieť na generálnych kongregáciách, ktoré kardináli organizujú.
Ale jeho odhodlanie zúčastniť sa na konkláve je vybojované. Podľa dobre informovaného vatikanistu Francesca Grana sa proti Becciu’účasti na konkláve stavia kardinál Pietro Parolin, ktorý pôsobil ako štátny sekretár pápeža Františka.
Parolin ako starší člen rádu kardinálov biskupov bude mať hodnosť predsedať samotnému konkláve, čo znamená, že Becciu bude musieť bojovať vo svojej veci priamo proti mužovi, s ktorým predtým veľmi úzko spolupracoval na Štátnom sekretariáte.
Kardináli sa vzdávajú účasti
Medzičasom dvaja kardináli, známi tak trochu svojimi konzervatívnymi teologickými či liturgickými postojmi, vyhlásili, že sa konkláve nezúčastnia.
Teologicky konzervatívny chorvátsky kardinál Vinko Puljić vo veku 79 rokov povedal médiám, že sa konkláve nezúčastní kvôli svojmu zdravotnému stavu.
Tak isto urobil aj kardinál Antonio Cañizares, ktorý je emeritným arcibiskupom Valencie a bývalým prefektom vatikánskej Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Cañizares, ktorý má tiež 79 rokov a je zástancom tradičnej omše, sa tiež nemôže zúčastniť z zo zdravotných dôvodov.
Maronitský kardinál Bechara Boutros al-Rahi tiež prekonal uplynulý víkend zlomeninu bedrového kĺbu, takže jeho účasť na generálnej kongregácii je nepravdepodobná. Vo veku 85 rokov by však nebol hlasujúcim členom samotného konkláve.
V súčasnosti je v súčasnosti 135 kardinálov voliteľov, pričom 108 z nich František vytvoril v 10 konzistóriách. Zatiaľ sa ich zúčastní len 133.
VYHLÁSENIE:čo sa stane teraz, keď pápež František zomrel?"
Pápež Ján Pavol II’dokument Universi Dominici Gregis (UDG) ustanovuje že “maximálny počet kardinálov voliteľov nesmie presiahnuť stodvadsať.”
Komentujúc túto pasáž z UDG a pravdepodobnosť, že sa konkláve uskutoční v čase, keď je kardinálov voličov viac ako 120, kánonický právnik páter Gerald Murray pre LifeSiteNews vysvetlil, že keďže prvý riadok § 33 UDG zachováva právo na voľbu pápeža len kardinálom, v tomto prípade “všetci kardináli mladší ako 80 rokov majú právo vstúpiť do konkláve a voliť budúceho pápeža.”
“Limit 120 kardinálov voličov sa fakticky stáva neplatným, keď pápež vytvorí viac ako tento počet,” dodal Murray.
Ako uvádza LifeSiteNews’ vysvetľovač procedúr okolo konkláve, v konkláve môžu hlasovať len kardináli mladší ako 80 rokov. Tí starší sa môžu zúčastniť na generálnych kongregáciách pred konkláve, aby odovzdali svoju múdrosť mladším bratom v biskupskom zbore.
Ak ide o to, kto môže byť zvolený za pápeža, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude niekto z hlasujúcich kardinálov, hoci to nemusí byť – posledným zvoleným pápežom, ktorý nebol členom kardinálskeho kolégia, bol pápež Urban VI. v roku 1378.
Požiadavky sú:
Kandidát musí byť pokrstený katolík, ktorý dosiahol vek rozumu.
Ak nie je biskupom, musí byť pred prevzatím úradu vysvätený.
Šanca, že by sa pápežom stal niekto iný ako jeden z kardinálov, ktorí sa zúčastňujú konkláve, je však nesmierne malá.
Na zvolenie kandidáta je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov.
Ak ide o to, kedy sa začne samotné konkláve, cirkevné právo’stanovuje, že sa musí začať 15 až 20 dní po smrti pontifika. Zatiaľ nebol stanovený žiadny oficiálny dátum.
A čo sa týka pohrebu pápeža Františka, má sa uskutočniť v sobotu ráno o 10.00 hod. a následne bude pochovaný v bočnej kaplnke v Bazilike Panny Márie Väčšej’
.