GettyImages-163576277-e1745327111194-810x500.jpg

Týchto 8 kardinálov môže byť Františkovým nástupcom. Tu je ich názor

104
Kultúra smrti
  • Modlitba za zvolenie pravého pápeža je kľúčová v súčasnej krízovej dobe.
  • Heretik nemôže byť pápežom, ak nezachováva katolícku vieru.
  • Voľba pápeža nesmie byť politická, ale duchovná a božská inštitúcia.
  • Musíme sa modliť za jasnosť pri rozpoznávaní pravého pápeža.

Úvod biskupa Josepha Stricklanda

Prosím, prečítajte si tento článok v modlitbe. Pri pohľade na budúce konkláve vás vyzývam, aby ste sa vrúcne modlili za zvolenie skutočne katolíckeho pápeža. Cirkev sa nachádza v čase veľkej skúšky a my musíme bdelo strážiť vieru, ktorá nám bola odovzdaná.

Vieme, že Duch Svätý nám síce pomáha pri riadení Cirkvi, ale nemá navrch nad slobodnou vôľou ľudí. Je možné, že kardináli zvolia niekoho, kto skutočne nezachováva katolícku vieru, a ak by bol zvolený človek, ktorý verejne prijal herézu, nemohol by byť pravým pápežom. Ako učil svätý Róbert Bellarmín a iní, heretik nemôže byť hlavou Cirkvi, pretože nie je jej členom.

Preto sa musíme naliehavo modliť — nielen za to, aby konkláve vybralo dôstojného nástupcu svätého Petra — ale aj za jasnosť a múdrosť pri rozpoznávaní, či zvolený muž je naozaj pápežom. V týchto zmätočných časoch musíme zostať pevní v nemenných pravdách našej viery a vedieť, že náš Pán svoju Cirkev nikdy neopustí.

Obráťme sa na Pannu Máriu, svätého Petra a všetkých svätých a prosme ich o príhovor v tejto najkritickejšej záležitosti.

Biskup Joseph E. Strickland,
emaritánsky biskup

(LifeSiteNews) — Kardináli čoskoro vstúpia do nového konkláve, no stále nie je jasné, či muž, ktorý z neho vzíde, bude legitímnym nástupcom svätého Petra.

Článok vydaný nedávno LifeSiteNews pripomína, že pápežský úrad je božská inštitúcia a bol ustanovený naším Pánom Ježišom Kristom na dosiahnutie konkrétnych cieľov podľa jeho božskej vôle.

Ak budeme k voľbe pápeža pristupovať tak, ako pristupujeme k voľbe politického vodcu, alebo ak ju budeme vnímať ako súboj medzi “liberálmi” a “konzervatívcami”, zásadne nepochopíme podstatu tohto úradu.

Ako ďalší nedávny článok vysvetlil:

Moc a autorita rímskeho pápeža je bezprostredná v tom zmysle, že ju dostáva bezprostredne od Krista a nie prostredníctvom inej osoby alebo skupiny osôb. [1]

Podľa platného cirkevného práva, sú to kardináli, ktorí volia pápeža. Napriek tomu je to vždy náš Pán Ježiš Kristus, kto zvolenému kandidátovi udeľuje jurisdikciu:

Cirkvi zostáva zvoliť alebo inak určiť osobu, ktorá potom získava moc všeobecnej jurisdikcie na základe božskej inštitúcie, t. j. bezprostredne od Krista, nie od tých, ktorí ju zvolili. [2]

To je učenie Katolíckej cirkvi, že za pápeža môže byť zvolený len príslušník mužského pohlavia, ktorý má možnosť používať rozum a je členom Katolíckej cirkvi. Člen Katolíckej cirkvi je ten, kto (i) je pokrstený, (ii) verejne vyznáva katolícku vieru a (iii) podlieha zákonnej hierarchii. Nepokrstení, verejní heretici, verejní schizmatici a verejní odpadlíci nemôžu byť zvolení.

Náš Pán udelí pápežskú jurisdikciu len tomu, kto spĺňa podmienky, ktoré stanovil. Neudelí ju nevhodnému kandidátovi, aj keby kardináli zvolili takéhoto muža.

Ak sa blíži konkláve, mnohí budú chcieť vedieť viac podrobností o kardináloch, ktorí sú považovaní za papabile. V tomto článku LifeSiteNews ponúka krátke profily ôsmich mužov, o ktorých sa hovorí ako o jedných z hlavných uchádzačov.

Tieto profily nemajú za cieľ podporiť niektorého z kandidátov alebo naznačiť, že sú členmi Cirkvi a môžu byť zvolení. Ich cieľom je len priblížiť čitateľom LifeSiteNews, kto sú a čo presadzujú.

Dlhšie profily niektorých z týchto mužov budú nasledovať.

1. Kardinál Jean-Marc Aveline – arcibiskup Marseille, Francúzsko

Kardinál Aveline bol opísaný ako najviac “bergogliovský” z francúzskych biskupov a tiež sa objavili informácie, že práve on je mužom, ktorého si František želá za svojho nástupcu. Aveline podpísal pozitívne vyhlásenie Konferencie francúzskych biskupov’ (CEF) o Fiducii Supplicans. V tomto liste sa uvádza, že “požehnanie by sa malo udeľovať ako znak ‘bezpodmienečného a milosrdného prijatia.’” Ďalej uviedol, že “Fiducia Supplicans nám pripomína, že tí, ktorí nie sú schopní zaviazať sa k sviatosti manželstva, nie sú vylúčení z Božej’lásky ani z jeho Cirkvi.” A spresnil, že “je to najmä prostredníctvom modlitieb požehnania, udeľovaných spontánnou, ‘neritualizovanou’ formou (č. 2). 36), bez akéhokoľvek znaku, ktorý by sa pravdepodobne stotožňoval so slávením manželstva, budú môcť služobníci Cirkvi’prejaviť toto široké a bezpodmienečné prijatie.”

Aveline podporil proces “synodality”; bol na návrhovej komisie pre záverečnú správu “Synody o synodalite” a volal po “Stredomorskej synode”. Zastáva chybné názory na tému iných náboženstiev a medzináboženského dialógu. Napríklad povedal: “Náboženstvá sú v podstate spôsoby, ako muži a ženy hľadajú odpovede na veľké, jednoduché otázky života. Je’lepšie mať náboženstvo, ktoré vám pomáha, ktoré’vám nedáva odpovede na otázky, ktoré si nekladiete, ale ktoré vám pomáha skutočne prežívať život – to’je najdôležitejšie.”

Má tiež vyslovil: “Katolícka cirkev v prvom rade uznáva možnosť pozitívnej úlohy iných náboženstiev ako sociálno-kultúrnych skutočností vo všeobecnej ekonómii spásy. To vylučuje exkluzívnu pozíciu, ktorá by na základe úzkeho ekleziocentrizmu upierala nekresťanským náboženstvám akúkoľvek spásonosnú alebo zjaviteľskú hodnotu, opierajúc sa o zatvrdnutú, a teda skreslenú interpretáciu starobylého patristického výroku: ‘Mimo Cirkvi niet spásy.’”

Dôkladnú štúdiu Avelinovej’teológie nájdete tade.

2. Kardinál Stephen Brislin – arcibiskup Johannesburgu v Južnej Afrike

Kardinál Brislin privítal Amoris Laetitia a zaujal postoj, že Fiducia Supplicans je zlučiteľná s učením Cirkvi. Kardinála Fernandeza, ktorého kongregácia vytvorila Fiducia Supplicans a ktorý je jednou z postáv na čele Františkovej’agendy, predtým chválil ako “človeka, ktorý’má veľmi širokú víziu.”

V minulosti sa Brislin ortodoxne vyjadroval k morálnym otázkam; odsúdil potraty a eutanáziu. Zdá sa, že podobne ako mnohí iní kardináli aj on prejavil pod Františkovým vedením liberálnejšie tendencie. V roku 2019 povolil disidentskej skupine “My sme cirkev” stretávať sa na cirkevnom pozemku, čím zrušil zákaz, ktorý zaviedol v roku 2012. Vyjadril verejnú podporu synode o synodalite a nazval ju “úžasnou príležitosťou pre Cirkev.”Synodálna cesta, povedal, je “niečo, čo môžeme rozvíjať viac na miestnej úrovni, aby sme sa stali tou počúvajúcou Cirkvou, tou rozlišujúcou Cirkvou a skutočne sa otvorili Božiemu’Duchu Svätému.”

3. Kardinál Kurt Kochprefekt Dikastéria pre podporu jednoty kresťanov

Kardinál Koch je človek, ktorý sa stavia proti základným doktrínam Cirkvi. Jeho dikastérium vypracovalo radikálny plán na zničenie Katolíckej cirkvi a jej nahradenie novou “Synodálnou cirkvou” Ekumenizmus je dlhodobým záujmom Kocha a v prípade realizácie tohto plánu by sa “Synodálna cirkev” stala globálnou cirkvou bez skutočnej autority a jednoty v učení. Koch tiež zastáva heretický postoj, že nie je potrebná misia pre židovský národ, pretože môže byť spasený podľa Starej zmluvy. Jeho dikastérium vypracovalo dokumenty, ktoré obsahujú herézu, a to tak v súvislosti s povahou Cirkvi, ako aj s oslovovaním Židov. Svoje odmietnutie učenia Katolíckej cirkvi obhajuje odvolaním sa na II. vatikánsky koncil.

4. Kardinál Marc Ouellet – emeritný arcibiskup Quebecu

Kardinál Ouellet bol kedysi považovaný za konzervatívneho, ale stal sa silným zástancom radikálnej Františkovej agendy. Podporuje Amoris Laetitia a verejne kritizoval dubia kardinálov.

V roku 2024 Ouellet vydal knihu s názvom Slovo, sviatosť, charizma: Risks and Opportunities of a Synodal Church (Riziká a príležitosti synodálnej Cirkvi). V tejto knihe je uvedený jeho súhlas s radikálnym programom “synodality.” Pri uvedení knihy pochválil “veľké synodálne hnutie, ktoré sa šíri celou Cirkvou.”

Ouellet povolil, aby sa jeho titulárny kostol v Ríme, kostol Santa Maria in Traspontina, používal na pohanské rituály na počesť amazonskej modly Pachamamy. František 4. októbra privítal modlu Pachamamy vo vatikánskych záhradách; počas obradu sa niektorí duchovní pred modlou poklonili. Ouellet o tomto akte apostázy povedal, že “mi to neprekážalo.”

Ouellet bol identifikovaný ako jeden z kardinálov najviac zodpovedných za Traditionis Custodes. Rád mníšok v jeho arcidiecéze, ktorý od roku 1969 používal výlučne tradičný obrad, bol nútený zaviesť obrad novus ordo. Ouellet bol francúzskym súdom uznaný vinným z nespravodlivého vylúčenia mníšky z komunity po tom, ako sa postavila proti jeho rozvratu rádu. Súd označil jej vylúčenie za “hanebné a nepríjemné, ” a uviedol, že bolo vykonané bez toho, aby sa dopustila “najmenšieho priestupku.”

5. Kardinál Piero Parolin – štátny sekretár

Kardinál Parolin je jedným z najodhodlanejších zástancov radikálnej Františkovej agendy. Horlivo podporuje synodalitu, ktorú považuje za pokračovanie II. vatikánskeho koncilu. Podporuje Amoris Laetitia a odmieta katolícku náuku o treste smrti. pochválil vyhlásenie z Abú Zabí a má naturalistický pohľad na náboženstvo, čo zvyšuje možnosť, že by mal byť považovaný za verejného odpadlíka. Podkopal katolícke učenie o antikoncepcii. Parolin patril spolu s Ouelletom a Versaldim k tým, ktorí tlačili na Traditionis Custodes.

Po Františkovi je to človek najviac zodpovedný za vatikánsko-čínsku dohodu, ktorá legitimizovala “Čínske katolícke vlastenecké združenie,” schizmatickú sektu kontrolovanú čínskym komunistickým režimom. Kardinál Zen, bývalý arcibiskup Hongkongu, obvinil Parolina z “nehanebného podľahnutia” komunizmu a z “výroby” “zjednotenej schizmatickej cirkvi” v Číne.

Zen má povedal:

Nemyslím si, že má vieru. Je len dobrým diplomatom vo veľmi svetskom, prízemnom význame.

Zen už v roku 2013 varoval, že Parolin “má otrávenú myseľ” a že “verí v diplomaciu, nie v našu vieru.”

Dlhší profil kardinála Parolina nájdete tu.

6. Kardinál Luis Antonio Gokim Tagle – proprefekt dikastéria pre evanjelizáciu

Kardinál Tagle sa v minulosti výrazne stotožnil s Františkom v “progresívnych” otázkach, podporuje “synodálnu Cirkev,” podporuje Laudato Si proti “scestnému antropocentrizmu,” ako aj popieranie existencie “formula pre všetkých” keď ide o zachovávanie cirkevného’zákazu svätého prijímania pre rozvedených a “znovu zosobášených.” Odvolal sa na Františka, keď zaujal podobný prístup k antikoncepcii, konštatujúc: “ku konkrétnym prípadom treba pristupovať individuálne, treba ich predkladať spovedníkom a spovedníci musia so sebou priniesť srdce plné súcitu a pochopenia, keď posudzujú konkrétne situácie a prípady. V tom sa mu podarilo spojiť vernosť učeniu a zároveň vidieť, ako sú jednotlivé prípady jedinečné.”

Tagle sa v roku 2019 zúčastnil na rituáli Pachamama vo Vatikánskych záhradách. Obhajoval aj vatikánsko-čínsku dohodu. Tagle považuje Františka za pokračovateľa Druhého vatikánskeho koncilu. Tagle bol nazvaný “filipínskym pápežom Františkom.”

Podrobnejšie skúmanie Tagleho nájdete zde.

7. Kardinál JoséTolentino de Mendonça –prefekt dikastéria pre kultúru a vzdelávanie

Kardinál Tolentino je silne liberálny a podporil mnohé aspekty Františkovej’agendy vrátane Amoris Laetitia. Tolentino verí, že “synodalita” je “veľmi dôležitá” a bude “poznačovať Cirkev budúcnosti.”

V roku 2010 Tolentino povedal “Cirkev nie je’miestom plnosti, je’miestom hľadania. Naším stavom je smäd a túžba. Nie je to’tu a teraz, keď uskutočňujeme svoje sny. Cirkev je táto spoločná cesta, nie je zbavená nedokonalostí, je otvorená istému druhu progresivity.”

Dodal, že Cirkev musí mať “bezpodmienečný” zmysel pre “prijatie a pohostinnosť.” Poprel tiež cirkevný’príkaz čistoty pre ľudí s homosexuálnymi sklonmi a povedal, že je to “návrh, ktorý sa nedá vnútiť, ale ktorý sa robí. Každý človek, ktorý pristupuje k Cirkvi, nesie v sebe posvätný príbeh a musí byť prijatý.”

V roku 2013 Tolentino de Mendonca napísal predslov ku knihe “feministky” sestry Marie Teresy Forcades i Vila, ktorá sa v minulosti postavila proti zákonom proti potratom, bola za homosexualitu a podporovala “svätenie žien.”

V Zpráva o kardináloch naznačuje, že môže podporovať “prebiehajúcu diskusiu a rozlišovanie o úlohách žien’v službe Cirkvi a o ďalších otázkach, ako je celibát a začlenenie osôb vo vzťahoch rovnakého pohlavia.”

Podrobnejší pohľad na Toletina nájdete tu

8. Kardinál Matteo Zuppi – arcibiskup Bologne, Taliansko

Kardinál Zuppi v minulosti podporoval postoje, ktoré sú v rozpore s večným učením a praxou Katolíckej cirkvi.

Medzi ne patrí aj Zuppiho’podpora svätého prijímania pre rozvedených a “znovu zosobášených,” blahoslavenstvo homosexuálnych “párov,” jeho otvorenosť k tomu, aby bol kňazský celibát dobrovoľný, jeho inšpirácia, že by bol otvorený zrušeniu nemenného zákazu antikoncepcie zo strany Cirkvi’a jeho podporovanie medzináboženských modlitieb s moslimami. Je silným zástancom synodality.

Zuppi schválil púť LGBT do Ríma na jubileum v roku 2025. Prvé požehnanie “páru rovnakého pohlavia” v Taliansku pod vedením Fiducia Supplicans sa uskutočnilo v Zuppiho’diecéze, s jeho vedomím.

Jeden z popredných talianskych’slobodomurárov povedal, že Zuppi by bol “veľmi dobrý pápež.”

Podrobnejšie skúmanie Zuppiho nájdete tade.

Záver

Týchto osem kardinálov patrí medzi tých, ktorí boli identifikovaní ako tí, ktorí majú reálnu možnosť byť zvolení na budúcom konkláve. Nech však bude zvolený ktorýkoľvek kardinál, budeme mať istotu, že nebude pápežom, ak nesplní aj jednu z podmienok vyžadovaných božím právom. Ak budú existovať opodstatnené pochybnosti o splnení niektorej z podmienok, voľba bude pochybná a pochybný pápež nie je pápežom.

Modlime sa, aby nám všemohúci Boh čoskoro spôsobom, ktorý sa mu páči, udelil pravého a svätého pápeža.