- Zen zdôrazňuje potrebu pápeža s bezúhonnou povesťou a jasnou minulosťou.
- Nezávislosť pápeža od cirkevných hnutí je kľúčová pre jeho autoritu.
- Pápež musí hlásať jednoduchú vieru, vernú Kristovmu učeniu.
- Potrebujeme múdreho a skúseného pastiera, ktorý vedie k Bohu, nie k sebe.
Kardinál Joseph Zen doručil kardinálskemu kolégiu list, v ktorom vymenoval päť kritérií, ktoré považuje za nevyhnutné pre “múdru” voľbu pápeža, pričom poznamenal, že tieto kritériá “vylučujú mnohých z tých, ktorí sa nadšene ponúkajú a ambiciózne usilujú” o tento úrad.
Zen vo svojej exhortácii, ktorú na internete zdieľal kardinál Dominik Duka, zdôraznil monumentálny význam voľby budúceho pápeža.
“Nie je jasné, či si väčšina ľudí uvedomuje, že od voľby pápeža môže závisieť budúcnosť najväčšieho náboženského spoločenstva, či skôr celého sveta,” povedal Zen. Upozornil, že “Udržanie moci tými, ktorí sú pri moci, pod zámienkou zachovania kontinuity, sebecké ambície excentrických osobností predávaných ako charizma a strach z narušenia liberálneho svetového poriadku určite nie sú rozumnými kritériami” pre voľbu pontifika.
Dalej vymenoval päť “samozrejmých kritérií pre múdru voľbu” pápeža.
Prvým je “dobrá povesť,” čo, žiaľ, nie je samozrejmosťou pre značnú časť duchovných.
“Či už ide o sexuálne klebety, finančné nezrovnalosti, väzby na kontroverzné tajné spoločnosti alebo podozrenie z politického vydierania — základná obozretnosť velí, aby sa o takýchto osobách vôbec neuvažovalo na Petrov’stolec, kým sa úplne neobjasnia všetky obvinenia a domnienky,” povedal Zen.
“Cirkev si dnes nemôže dovoliť pápeža s temnou minulosťou. Jeho povesť musí byť bezchybná ako belosť jeho rúcha,” vyhlásil Zen.
Druhým kritériom, ktoré Zen uviedol, je “nezávislosť” od jednotlivých cirkevných hnutí, ako je napríklad rehoľa jezuitov.
“Pápež je otcom celej Cirkvi: musí stáť nad týmito skupinami a hnutiami,” poznamenal Zen a dodal, že úzke väzby na duchovné alebo svetské hnutie “môžu obmedziť pápežovu”slobodu.”
Tretím kritériom, ktoré Zen uvádza, je “jednoduchá a zrozumiteľná viera,” nie prispôsobená tomu, čo je populárne pre danú dobu, ale prispôsobená tomu, čo bolo odovzdané Ježišom Kristom a hlásané “jasne.”
Podľa Zena je pápež’s “úsilie má byť zamerané predovšetkým na posilnenie duchovného života liturgiou a katechézou, na oživenie viery medzi mladými, na rozvoj ľudovej zbožnosti, na pravidelné slávenie sviatostí,” ktoré “otvárajú” Cirkev “účinku milosti.”
Cirkev’musí “nevyhnutne plniť úlohy “teologického vzdelávania, sociálnej angažovanosti, kultúrneho významu,” a “starostlivosti o chudobných a marginalizovaných” musí “vyrastať z viery, ktorú Kristus zjavil apoštolom a ich nástupcom,” pokračoval Zen.
“Cesta pápeža je cestou Krista — nie cestou ‘synodality!’” uzavrel.
Synodalita sa vzťahuje na druh decentralizácie a “demokratizácie”, ktorým sa rozhodovanie Cirkvi údajne začína u laikov, na rozdiel od tradičnej “štruktúry autority zhora nadol”, ktorú ustanovil sám Kristus. Zástancovia cirkevného učenia tvrdia, že nielenže “synodalita” sama osebe je v rozpore so štruktúrou Cirkvi — ale otvára dvere heterodoxii.
Zen potom stanovil, že pápež musí mať “charizmu otca”, ktorá nie je “vonkajšia, ale vnútorná.”
“Jeho charizma musí vyžarovať otcovstvo, nie vznešenosť herca, nadradenosť umelca alebo okázalosť ctižiadostivého kariéristu,” povedal Zen. Jeho “láskavosť musí byť spojená s vážnosťou,”jeho láska musí byť praktizovaná s pochopením “že tí, ktorí sú mu zverení, túžia byť privedení ku Kristovi.”
“Potrebujeme pastiera, ktorý sa nebojí vlkov a vie, že v skutočnosti”nejde o neho, ale o Božieho Syna,” pokračoval Zen. Potom si zrejme vystrelil z Františka a dodal: “Pre takéhoto pápeža pokora neznamená teatrálnu chudobu, a keď navštevuje chudobných alebo prenasledovaných, nevolá zakaždým televízny štáb.”
Pápež, ktorý chápe, že je Kristovým’zástupcom, bude konať podľa Kristovej’vôle a nie “svojvoľne.”
Základnými kritériami, ktoré Zen vymenoval, sú “skúsenosť, odbornosť a múdrosť.”
“Aby mohol viesť a byť dobrým pastierom, potrebuje skúsenosti,” povedal Zen. “Preto“múdre kardinálske kolégium zriedkavo volilo mladých pápežov a bolo spravodlivé vyberať biskupov s bohatými skúsenosťami, ktorí sa vyznačovali aj hlbokými znalosťami teológie, filozofie, práva, histórie, diplomacie — alebo dokonca vo všetkých týchto oblastiach.”
“Každý rozumný človek pochopí, že týchto päť jednoduchých a samozrejmých kritérií vylučuje mnohých z tých, ktorí sa nadšene ponúkajú a ambiciózne usilujú o pápežský úrad. Netreba uvádzať žiadne mená — je to’príliš zrejmé: Sapienti sedeli! (Múdrym stačí slovo)”
“Modlime sa k Duchu Svätému, aby opäť daroval Cirkvi (pápeža), ktorý je bezúhonný, slobodný, verný, otcovský a múdry. Takýto pápež sa určite zachveje pred ťarchou tohto úradu — a práve preto by sa mal nájsť a zvoliť: Príď, Duchu Svätý!”