Poctivé hodnotenie pápeža Leva XIV., jeho minulosti a presvedčenia

Robert Francis Prevost sa stal pápežom Levom XIV. Pred 8. májom 2025 väčšina ľudí meno Prevost nepoznala, ale teraz je hlavným pastierom viac ako miliardy katolíkov. Ortodoxní katolíci aj modernisti oslavovali, pričom na oboch stranách sa našli aj neprajníci. Odráža to skutočnosť, že Prevost bol propagovaný ako “kompromisný kandidát” a presadzovaný silnými prelátmi na oboch stranách. Zdá sa, že tak ortodoxní, ako aj modernisti si myslia alebo dúfajú, že nový pápež sa skutočne prikloní viac na ich stranu, pričom najmä ortodoxní veriaci sú optimistickí po jeho tradičnejšom výbere pápežského odevu a ortodoxnej prvej pápežskej omši. Takže, povedané hrubo, skutočná otázka znie: kto sa nechal nachytať?"

Na úplné pochopenie nášho nového pápeža by mohlo pomôcť nahliadnuť do jeho doterajších výrokov, činov a celkovej kariéry, počnúc jeho nedávnym nástupom do Ríma.

Meteorický vzostup

Hŕstka vynikajúcich analytikov predsa len vedela sledovať Prevosta a zaradiť ho medzi papalášov, keďže sa stal kardinálom pred necelými dvoma rokmi, krátko po tom, ako ho vymenovali za nového prefekta biskupského dikastéria. Pred rokom 2023 o ňom takmer nikto nepočul. Potom ho František zrazu vymenoval za nového prefekta a nahradil ním Marca Ouelleta, ktorý v tejto funkcii pôsobil od roku 2010, keď ho vymenoval pápež Benedikt. 

Sám Ouellet bol pôvodne umiernený “konzervatívec” a bol jedným z mála takýchto prelátov, ktorí dokázali za Františka zostať vo funkcii dlhší čas. Napriek tomuto “veľkorysému” zaobchádzaniu František postupne erodoval jeho “faktickú” autoritu a koncom roka 2013 vymenoval za nového sekretára svojho vlastného lojalistu, Brazílčana Ilsona de Jesusa Montanariho, ktorý pôsobil ako Františkov” zástupca s nadštandardným vplyvom.

Zdroje naznačili, že František chcel Montanariho za nového prefekta už roky, ale ten o túto pozíciu nestál. Prevost ako taký nebol Františkovou’prvou, a možno ani druhou či treťou voľbou na post nového prefekta (to isté sa hovorilo aj o Fernandezovi ako novom prefektovi Dikastéria náuky viery), keďže zasvätené zdroje naznačovali, že na túto pozíciu sa uvažovalo o Cupichovi a možno aj o McElroyovi.

Montanari zostal sekretárom a hovorilo sa, že má nadštandardný vplyv. Okrem toho americkí spojenci Františka naďalej obchádzali pápežského nuncia pre USA, aby presadzovali presadzovanie radikálnych biskupov priamo u Františka. 

Čítajte: Voči-výbornejšiemu spôsobu: hovorenie pravdy v charite

Preto je’zvláštne, že Prevostovi sa vyčíta vymenovanie McElroya do Washingtonu, keď zaňho horlivo lobovali liberálni kardináli Cupich a Tobin. Ak by bol Prevost radikálny progresívec, či by’netlačil na takéto povýšenia bez toho, aby sa Cupich musel stretnúť s Františkom?"

Zdá sa byť jasné, že Prevost bol povýšený v záverečnej fáze Františkovho’pontifikátu, keď o vplyv bojovali rôzni mocní preláti, a konal skromne a profesionálne. Keď sa František dočasne zotavoval, po prepustení z nemocnice a mohol sa len príležitostne stretávať s prelátmi, ako je Prevost, a nie Cupich, do USA boli vymenovaní dvaja noví arcibiskupi (McKnight a McGovern), ktorí majú obaja skôr umiernene konzervatívny než modernistický profil. 

Podobne aj prenasledovanie protradičného francúzskeho biskupa Dominiqua Reya z eacute;jus-Toulonu bolo začaté za Ouelleta a podporované ním a presadzované niektorými nepriateľskými francúzskymi biskupmi, ako aj Parolinom. Prevost tento problém zdedil. 

Napokon, prepustenie biskupa Stricklanda, ktoré sa začalo apoštolskou vizitáciou v júni 2023, je pravdepodobne jediným príkladom, kde mohol Prevost zohrať dôležitú úlohu. Zdroje sa rozchádzali v tom, či vizitáciu nariadil pápež František alebo Prevost, ale Prevost pravdepodobne nemal na výber, keďže bol vo svojej funkcii veľmi nový a Strickland bol na X (predtým Twitter) niekedy ostro kritický voči pápežovi Františkovi. Zdá sa, že samotný Strickland je so zvolením Prevosta spokojný alebo aspoň nie nespokojný.

Odlišná aliancia podporovateľov

Pápež Lev XIV. bol údajne zvolený vďaka silnej podpore konzervatívneho bloku, konkrétne kardinála Dolana, hoci sa v rámci príprav na konkláve stretol aj s kardinálom Burkom (bol videl pred Burkovým bytom, osobne, reportér Corriere della Sera). To však zostalo pred vonkajším svetom relatívne skryté. Spočiatku sa hovorilo, že na jeho kandidatúru tlačí škandálmi opradený kardinál Maradiaga z Hondurasu, ale potom Maradiaga predčasne odišiel. Tvrdilo sa, že ho rozrušila skutočnosť, že desiatky kardinálov vymenovaných pápežom Františkom zrádzajú zosnulého pápeža.

Napokon sa tvrdilo, že Prevosta podporoval radikálny modernista Cupich aj umiernený konzervatívec Christophe Pierre. Táto zvláštna zmes podpory slúži ako dokonalý príklad pre záhadný profil, ktorému sa Prevost tešil.

Kým Pierre bol v posledných rokoch vnímaný ako antitradicionalista, v skutočnosti je to’konzervatívec, ktorý sa v minulosti postavil proti antikoncepcii, občianskym zväzkom pre homosexuálov, angažovaniu sa duchovných v ľavicovej politike a menovaniu liberálnych biskupov. Na post nuncia v USA nastúpil v roku 2016 a najmenej päť rokov neprejavoval žiadne nepriateľstvo voči tradicionalizmu. Dokonca ani po vydaní Traditionis Custodes nebol prvým, kto ho tvrdo presadzoval, a koncom roka 2022 skončil hlavne v mene Ríma.

Pierre a Cupich boli dôslednými oponentmi, najmä pri menovaní amerických biskupov, napriek tomu obaja preláti Prevosta podporili, možno preto, že bol ich bývalým kolegom, s ktorým obaja dobre spolupracovali. 

Predchádzajúce názory ako prefekta

Počas svojho pôsobenia vo funkcii prefekta hral Prevost s kartami blízko pri sebe a poskytol len niekoľko rozhovorov, z ktorých sa dala vytvoriť len povrchná predstava o tomto človeku. Pôsobil dojmom človeka, ktorý podporuje reformu v kontinuite. Na rozdiel od Fernandeza (prefekta bývalého Svätého ofícia) jednoznačne pracoval podľa zaužívaného postupu a na základe konsenzu, pričom sa radil s ostatnými členmi pléna. František ešte pred vymenovaním Prevosta za prefekta vymenoval za členov dikastéria tri ženy. Prevost ich úlohu trochu bagatelizoval. 

Keď išlo o väčšie zapojenie laikov do menovania biskupov, jasne sa postavil proti skutočnej demokratizácii a podporil tradičnú úlohu nunciov s tým, že pred vydaním odporúčaní sa len poradia s viacerými veriacimi. 

Jeho profil práce pre biskupov podráždil niektorých ultrakonzervatívcov, keďže sa ním jasne snažil prispôsobiť novému statusu quo pod Františkom, ale nepopieral, že biskupi by mali presadzovať doktrínu, len zdôrazňoval, že ešte dôležitejšie je prezentovať Kristovu lásku:

Často sa zaoberáme vyučovaním doktríny, teda spôsobom života podľa viery, ale riskujeme, že zabúdame, že našou prvoradou úlohou je učiť, čo znamená poznať Ježiša Krista a svedčiť o našej blízkosti s Pánom. Toto je na prvom mieste: sprostredkovať krásu viery, krásu a radosť z poznania Ježiša. Znamená to, že ju sami prežívame a zdieľame túto skúsenosť.

Otvorene však odmietol výzvy na vysvätenie žien za diakonky a kňažky. K búrlivej diskusii o doktrinálnej autorite národných biskupských konferencií počas záverečnej fázy synody o synodalite v roku 2024 sa vyjadril umiernene a opatrne: 

Každá biskupská konferencia musí mať určitú autoritu, pokiaľ ide o to, aby povedala: ‘Ako budeme chápať toto [učenie] v konkrétnej realite, v ktorej žijeme?"’ To neznamená, že biskupské konferencie budú odmietať učiteľskú autoritu pápeža, ale že’ju budú uplatňovať v jedinečnom kontexte, v ktorom žijú.

‘Celé chápanie synodality nespočíva v tom, že zrazu nastane úplne demokratický, zhromaždovací spôsob uplatňovania autority v Cirkvi.’

‘Petrov primát a primát Petrových nástupcov, rímskeho biskupa, pápeža, je niečo, čo umožňuje Cirkvi naďalej žiť spoločenstvo veľmi konkrétnym spôsobom.’

‘Synodalita môže mať veľký vplyv na to, ako žijeme v Cirkvi, ale určite nič neuberá z toho, čo by sme nazvali primátom.’

Čítajme: Nezaradené video ukazuje pápeža Leva XIV. diskutujúceho s Františkom o minulom napätí

Snažil sa dokonca objasniť nejasnosti týkajúce sa možných radikálnejších návrhov (ktoré odmietol), pričom zdôraznil, že pôvodný text hovorí o “istom druhu doktrinálnej autority” pre biskupské’ konferencie, a nie o absolútnejšej forme doktrinálnej autority.

Iróniou je, že ako príklad neuviedol belgické modlitby za homosexuálne vzťahy alebo rôzne aplikácie Amoris Laetitia ale africké odmietnutie implementácie Fiducia Supplicans  (František aj Fernandez chceli, aby autorita v dokumente zostala na jednotlivých afrických biskupoch).

On interpretoval Františkovo’učenie o migrantoch diferencovane a uznal problémy spôsobené ich príchodom do rôznych krajín, napriek tomu chce hľadať humánne riešenie. 

Takisto tvrdí, že by podporil, keby František povolil prijímanie rozvedeným a znovu zosobášeným. Zdá sa, že toto tvrdenie vychádza zo Správy kardinálskeho kolégia a citácie EWTN, ale nie je ďalej podložené konkrétnymi citátmi a nie je ani uvedené, kedy a ako to mal Prevost podporiť. Nie je’známe, že by ako biskup Peru použil Amoris Laetitia na to, aby rozvedeným a znovu zosobášeným umožnil prijímať sväté prijímanie. V čase, keď sa stal prefektom, kontroverzia utíchla asi na päť rokov. 

Takisto zaujal Ouelletovo’miesto v spolupráci s Parolinom a Ladariom pri ďalšom pokuse o zastavenie nemeckej synodálnej cesty v júli 2023. Po tom, ako Fernandez nahradil Ladariu, nastal zrejme krátky útlm v boji s nemeckými biskupmi, a to až do začiatku roka 2024 po tom, ako bol Fernandez zdiskreditovaný v dôsledku odporu voči Fiducia Supplicans.

Napokon sa z rôznych zdrojov objavili mnohé chýry o tom, že by často slávil tradičnú omšu aj po Traditionis Custodes. Táto informácia zatiaľ nie je podložená (ak je z úplne dôveryhodného zdroja, Rorate ju zverejní – zatiaľ nie je nič.)

Hlbšia minulosť

Prevost, rodák z Chicaga so zmiešanými predkami vrátane talianskeho, francúzskeho, španielskeho a louisijského kreolského pôvodu, sa začiatkom 80. rokov stal augustiniánom a kňazom, v roku 1984 získal licenciát kánonického práva a potom v roku 1987 doktorát kánonického práva, odišiel ako misionár do Peru, kde v rokoch 1985 až 1986 pôsobil ako kancelár územnej prelatúry Chulucanas, potom opustil Peru a pôsobil ako riaditeľ pre povolania a riaditeľ pre misie v augustiniánskej provincii Matky dobrej rady (U.S. Midwest) v Olympia Fields v štáte Illinois a napokon sa vrátil do Peru, kde viac ako desať rokov viedol augustiniánsky seminár v Trujillo, vyučoval kánonické právo v diecéznom seminári, pôsobil ako študijný prefekt a ako sudca regionálneho cirkevného súdu.

Po návrate do USA v roku 1998 bol dvakrát zvolený za hlavu augustiniánov, ktorým bol od roku 2001 do roku 2013. V roku 2012 sa zúčastnil na synode v Ríme pod vedením pápeža Benedikta XVI. a kriticky sa vyjadril na adresu sekulárnych, protikatolíckych moderných médií a ich propagácie potratov, eutanázie a homosexuality. Otvorene kritizoval homosexuálny životný štýl i tzv. homosexuálne rodiny. Zdá sa, že najbližšou duchovnou intelektuálnou inšpiráciou mu bol svätý Augustín a konzervatívny kardinál Prosper Grech.

Pápež František ho v roku 2014 vymenoval za biskupa v Chiclayo v Peru (predtým to dvakrát odmietol). Svoju prácu odviedol natoľko dobre, že ho nakoniec zvolili za podpredsedu peruánskej biskupskej’ konferencie.

Pohľady z X

Medzičasom si v roku 2011 založil aj účet X (vtedy sa volal Twitter), ktorý nakoniec používal pomerne striedmo. Sledoval najmä Vatican News a podobné kanály týkajúce sa Vatikánu a augustiniánov. Dva katolícke spravodajské kanály, ktoré sledoval, boli Cruxnow a EWTN (vo viacerých jazykoch). Nakoniec sledoval aj svojich dvoch amerických kolegov z dikastéria biskupov, Cupicha a Tobina, ale žiadnych iných progresívnych prelátov (pravdepodobne okrem Scicluna, ktorý je dôležitý hlavne pre riešenie zneužívania). 

V priebehu rokov 2011 a 2012 uverejňoval pozitívne príspevky týkajúce sa stretnutia s pápežom Benediktom, arcibiskupom Chaputom a záležitostí súvisiacich s rádom augustiniánov.

Až po zvolení Františka sa jeho tón v priebehu rokov 2013 a 2014 vôbec nezmenil. Retweetoval príspevky od kardinála Scolu, konzervatívneho kandidáta počas konkláve v roku 2013, retweetoval veci týkajúce sa emeritného pápeža Benedikta XVI. a zverejňoval príspevky týkajúce sa kardinála Františka Georga. Ako rodák z Chicaga sa Prevost viackrát stretol s Georgeom a javil sa mu pomerne blízky, konkrétne počas jeho posledného roka. Dokonca zverejnil narodeninovú fotografiu Georgea na invalidnom vozíku.

V jeho tweetoch sa prejavovali konzistentné pro-life záujmy s odmietaním potratov, eutanázie a umelej antikoncepcie vrátane mandátu Obamovej administratívy’na antikoncepciu.

FLASHBACK: Pápež Lev XIV. odsúdil mediálne ‘sympatie’ k ‘potratom, homosexuálnemu životnému štýlu, eutanázii’

Takisto opätovne zverejnil príspevky peruánskej biskupskej’konferencie, ktoré kritizujú gender ideológiu a potvrdzujú, že rodinu tvoria otec, matka a ich deti. Jediným jeho tweetom na tému Amoris Laetitia kontroverzie bol retweet článku z Catholic News Service, ktorý citoval kardinála Schonbörna, ktorý povedal, že Amoris Laetitia rozvíja cirkevnú doktrínu, ale nemení ju, čo je vysvetlenie nakrátko obľúbené medzi pápežskými plagiátormi, umiernenými a umiernenými konzervatívcami. 

Keď zverejnil promigrantské alebo protirasistické veci, často to bolo od konzervatívnych prelátov, ako je kardinál DiNardo alebo arcibiskup Gomez. Prevost začal retweetovať veci od Cupicha až koncom roka 2016 a aj vtedy spočiatku skôr sporadicky. V období pred prezidentskými voľbami v roku 2016 repostoval len jeden kritický tweet týkajúci sa Trumpa, a to v lete 2015, a bol to tweet kardinála Dolana. 

Retweetol príspevok EWTN, ktorý obviňoval Hillary Clintonovú’z volebnej prehry, že ignorovala pro-life voličov.

A tiež repostoval tweet Jamesa Martina, raz v roku 2017, keď vyjadril podporu sýrskym utečencom. 

Retweetol aj príspevok, v ktorom citoval kritiku gender ideológie kardinála Mülera’

Jediným viditeľným posunom bolo, že postupne tweetoval viac v súvislosti so životným prostredím, migrantmi a pomocou chudobným, pričom sa stále vyjadroval aj k pro-life a pro-family otázkam. Napokon vyzval aj na ukončenie trestu smrti, hoci ho neoznačil za neprípustný.

Obecné hodnotenie

Vcelku sa zdá byť jasne ortodoxný v otázkach potratov, eutanázie, antikoncepcie, LGBT, menovania biskupov a svätenia žien, zatiaľ čo jeho postoj k prijímaniu pre rozvedených a znovu zosobášených a ku kňazskému celibátu sa zdá byť ťažko s istotou poznať. Zdá sa tiež, že sa drží ortodoxného chápania viery, ktorá je nemenná a biskupi sú len jej služobníkmi. Aj jeho aktuálny postoj k migrácii sa zdá byť trochu umiernený. 

Jeho reálnymi skúškami budú:

*Riešenie synodálnych študijných skupín a vývoj smerom k cirkevnému zhromaždeniu v roku 2028.

*Zabezpečenie ortodoxnej pastoračnej odpovede na polygamiu v Afrike.

*Nové kuriálne a kardinálske nominácie; Cirkev potrebuje novú krv.

Posledný bod je obzvlášť dôležitý: Personál je politika. Ak nový pápež dokáže obnoviť poriadok v kúrii, dokáže obnoviť poriadok aj v Cirkvi. Ak bude mať správnych spolupracovníkov a dokáže zastaviť herézy v Nemecku, do Cirkvi sa môže vrátiť normálnosť a možno potom Traditionis Custodes a Amoris Laetitia budú buď reinterpretované, alebo znovu aplikované ortodoxným spôsobom, alebo úplne zrušené. 

Môžeme sa modliť a dúfať.

Prevzaté so súhlasom Rorate Caeli.