Dublin, 25. október 2012, (LifeSiteNews.com) – V Írsku sa blíži referendum o právach detí. Podľa jeho odporcov je to len pokus štátu garantovať si právo vziať deti ich rodičom a získať tak kontrolu nad najzákladnejšou jednotkou spoločnosti. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že írska verejnosť pravdepodobne toto opatrenie prijme.
Navrhovaný dodatok ústavy (ďalej aj ako „dodatok“) kritici označili za „vstupovanie štátu do sféry tradičných práv rodičov vychovávať svoje deti“. Znenie dodatku umožňuje štátnym pracovníkom zobrať deti z rodiny a umiestniť ich do starostlivosti štátu, ak sú presvedčení, že je to v „najlepšom záujme“ dieťaťa. Deti tak budú môcť adoptovať iné rodiny, a to aj bez súhlasu rodičov. Richard Green zo strany The Christian Solidarity uviedol, že štát už „žalostne zlyhal“ pri ochrane detí, ktoré sú v jeho starostlivosti.
Vláda a podporovatelia dodatku tvrdia, že takto „dajú deťom možnosť vyjadriť sa“. Ich odporcovia, ktorí sa však začali organizovať neskôr, varovali, že hlasovanie za „áno“ dotlačí rodiny v krajine do nezávidenia hodnej pozície. Buď budú postupovať v súlade s prevažujúcou ideológiou, alebo o svoje deti prídu. Deti budú vydané napospas štátnym sociálnym službám. Takáto hrozba je príliš podobná situácii v Nemecku a Švédsku, kde však išlo o rodiny vyučujúce svoje deti doma.
Organizácia Parents for Children uviedla: „Týmto referendom sa odstráni najdôležitejšie právo, aké deti majú: právo na rodičovskú ochranu a obhajobu.“
„Namiesto rodičov tu bude len štát a dieťa. Štát bude konečným rozhodcom, pokiaľ ide o práva dieťaťa, bude rozhodovať, aké práva dieťaťu prizná.“
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že 74% opýtaných by hlasovalo za „áno“ a len 4% za „nie“.
Hovorkyňa organizácie Parents for Children, Maria Mhic Mheanmainová, uviedla pre LifeSiteNews.com, že je „nelogické“, koľko ľudí podporuje dodatok, „pričom len 10 % rozumie tomu, o čomu bude hlasovať“. Tento prístup označila za „vysoko nezodpovedný“.
Súčasné znenie írskej ústavy priznáva deťom rovnaké individuálne práva, ako iným občanom (článok 40). Stanovuje, že deti, ktoré sú nezrelé, nie sú schopné sa sami ochrániť, a preto je povinnosťou rodičov zastávať a ochraňovať ich práva.
Podľa ústavy má štát povinnosť zasiahnuť v prípadoch, keď si rodičia svoje povinnosti neplnia. „Ak si však štát nebude plniť svoje úlohy, nikto nebude v pozícii hájiť práva dieťaťa,“ uviedla Mhic Mheanmainová.
Podporovatelia dodatku tvrdia, že súčasná ústavná ochrana rodiny nezahŕňa „hlas detí“. Mhic Mheanmainová reaguje, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu z roku 2006 sudca Adrian Hardiman označil žalobu za „dych vyrážajúci omyl“.
Podľa sudcových slov ústava neuprednostňuje rodičov pred deťmi, ale rodičov pred štátom.
„Ak navrhované zmeny prejdú,“ dodáva Mhic Mheanmová, „táto rovnováha sa poruší. Keď bude potrebné rozhodnúť vo veciach týkajúcich sa detí, štát bude uprednostnený pred rodičmi. Takže na tom, že dieťa nemá hlas, sa nič nezmení. Jediný rozdiel bude v tom, kto bude vystupovať ako hlas dieťaťa!“
Kampaň za „nie“ je už teraz poriadne pozadu a s prichádzajúcou podporou cirkvi skupine za „áno“ ju čaká o to viac práce.
Diarmuid Martin, dublinský arcibiskup vyhlásil, že verí, že predložené znenie sa „vyváženým spôsobom“ týka práv a povinností všetkých zainteresovaných. Predpokladá, že za účelom chrániť rodinu sa urobil „kus dobrej práce“, s tým, že štát bude môcť zasiahnuť len za výnimočných okolností.
Pomocný profesor pre bioetiku na inštitúte The Southern Cross Bioethics v Adelaide v Južnej Austrálii a čestný člen Pápežskej akadémie pre život, otec John I. Fleming Ph.D., vypracoval právnu analýzu znenia dodatku. Skonštatoval, že nové znenie dodatku nerozširuje práva detí zakotvené v teraz platnej ústave.
Aktuálne znenie obsahuje „výslovné uznanie rodiny ako základnej jednotky spoločnosti, ktorá predchádzala vzniku štátu“. Schopnosť štátu zasahovať do rodiny je „starostlivo popísaná“ a začína ochranou „prirodzených a nescudziteľných“ [neodňateľných] práv dieťaťa, vrátane „prirodzeného práva byť vychovávaný vlastnými rodičmi, v súvislostiach ich rodinného života“.
Nová úprava však „predstavuje dramatický ideologický odklon“ od týchto základných princípov. Táto zmena, hovorí otec Fleming, je „ďaleko od predchádzajúcich práv rodiny a rodičov vychovávať svoje deti tak, ako oni uznajú za vhodné“. Tieto zásady sú nahradené zmienkou o štáte, ktorý chráni „najlepší záujem“ dieťaťa, pričom tento termín zostáva nezadefinovaný. Bez referencie na rodičov. Za štát vykonávajú dohľad súdy, „kde nevolená skupina jednotlivcov bude podporovaná ísť nad rámec požiadaviek zákona za účelom zavedenia vlastných osobných záujmov“.
Tie budú, podľa mienky Fleminga, doplnené názormi „nadbytkom ,expertovʻ“.
„Skutočnosť je taká, že nám zostanú štátni úradníci, politici a sudcovia, ktorí na základe nejakého prospešného výpočtu budú „hľadať rovnováhu“ medzi odlišnými názormi. Výpočtu, ktorý sa výstižne popisuje ako ,dymová clona pre ľubovoľné priority a túžby na strane tých, ktorí budú mať moc rozhodovať a vynucovaťʻ,“ napísal otec Fleming.
Iní zase namietali proti použitiu verejných prostriedkov na podporu určitého výsledku. Odhaduje sa, že až 1,1 milióna eur vynaložila údajne nezainteresovaná vláda na médiá a internetové materiály, ktoré sa od septembra pripravovali a distribuovali. Mark McCrystal, inžinier z Dublinu, uviedol, že materiály jasne podporujú kampaň za „áno“, čo predstavuje porušenie rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 1995. McCrystal podal návrh na začatie konania v tejto veci proti ministrovi pre záležitosti detí a mládeže, írskej vláde a generálnemu prokurátorovi. Vyhlásil, že nemá žiadne námietky voči štátu podporujúcemu „áno“, ale vláda by na podporu určitého výsledku nemala používať verejné prostriedky.
„Áno“ kampaň oficiálne vytvorili skupiny a jednotlivci a teší sa širokej podpore ľavicovo orientovaných mainstreamových médií v krajine. Stojí za ňou Írska spoločnosť pre prevenciu týrania detí (ISPCC), Aliancia detských práv a ďalšie organizácie, vrátane Kampane pre deti. Predsedníčkou poslednej spomenutej organizácie je bývalá sudkyňa Najvyššieho súdu, Catherine McGuinnessová, medzi členov predstavenstva patrí aj novinárka Olivia O’Learyová a bývalý senátor Joe O’Toole. Taktiež ju podporujú všetky hlavné politické strany - Fine Gael, Fianna Fáil, Labour a Sinn Féin.
Štedré boli aj mimovládne organizácie. K 20. septembru dve filantropické skupiny prispeli celkovo sumou 1,5 milióna eur. Podľa novín The Irish Times ide konkrétne o Atlantic Philanthropies, založenú americkým miliardárom Chuckom Feeneyim a The One Foundation, ktorej spoluzakladateľom je dedič RyanAir Declan Ryan a Deirdre Mortell.