- Netanjahuova vojenská akcia proti Iránu posilnila jeho politickú pozíciu v Izraeli.
- Ukončenie vojny v Gaze je nepravdepodobné bez zásadných zmien v postojoch.
- Hamas a Izrael sú uväznení v nezmieriteľnom konflikte bez vyhliadky na dohodu.
- Trumpova diplomacia môže ovplyvniť budúcnosť konfliktu, ale nie je zaručená.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je na koni. Jeho rozhodnutie skrátiť americkú diplomaciu s Teheránom bombardovaním iránskych’jadrových zariadení spolu s úspešným pokusom zapojiť do tohto úsilia prezidenta Donalda Trumpa sa mu v krátkodobom horizonte značne vyplatilo.
Nezávisle od konečného hodnotenia škôd spôsobených bitkou niet pochýb o tom, že hlavné iránske jadrové zariadenia v Natanze, Fordú a Isfaháne boli vážne poškodené. Zasiahnutá bola aj iránska jadrová priemyselná základňa, pričom počas 12-dňovej leteckej kampane bolo zabitých najmenej 10 iránskych jadrových vedcov. Celé úsilie dodalo Netanjahuovi - ktorý od 7. októbra 2023, keď útok Hamasu vážne degradoval jeho “osobu pána bezpečnosti” - novú chuť do života.
Čítajte: Pápež Lev XIV. sa modlí za obete záplav v Texase, pokračuje pátranie po nezvestných dievčatách
Netanjahu’s krátky nárast v prieskumoch vyvolal množstvo špekulácií, že premiér teraz disponuje politickou flexibilitou na to, aby konečne ukončil takmer 21 mesiacov trvajúcu vojnu v Gaze, ktorú možno dobromyseľne označiť za dlhý slogan s nejasným koncom. Prezident Trump pridal 2. júla na hromadu ďalších špekulácií, když tvrdil že Izrael “súhlasil s potrebnými podmienkami” pre 60-dňové prímerie.
Vysokopostavení izraelskí predstavitelia tvrdili, že oslabenie vojenskej sily Iránu otvorilo nové možnosti pre izraelskú zahraničnú politiku na Blízkom východe. Samotný Netanjahu sa vytešoval z “mnohých príležitostí”, ktoré sa vytvorili teraz, keď sa s Teheránom vysporiadali. Stretnutie izraelského premiéra’s USA v Bielom dome na budúci týždeň, a Trumpova’výzva na Pravde sociálnej ukončiť vojnu v Gaze dohodou o prímerí, ktorá prepustí rukojemníkov, len zvyšuje očakávania.
Je teda prelomová dohoda o Gaze naozaj na dohľad?
Pre tých z nás, ktorí sa už dlho obávajú, že ciele Izraela v Gaze, najmä “zlikvidovanie Hamasu”, sú nedosiahnuteľné, je ukončenie vojny prostredníctvom rokovaní – alebo aspoň podstúpenie seriózneho diplomatického úsilia o dosiahnutie zastavenia násilia – veľmi lákavou vyhliadkou. Predstava, že Netanjahuova úspešná hra v Iráne mu poskytuje dostatok priazne izraelskej verejnosti aj vládnej koalície na to, aby konečne zavrel dvere konfliktu, ktorý pošpinil medzinárodnú povesť Izraela a zaťažil jeho armádu, má svoju logiku.
To však predpokladá, že Netanjahu teraz považuje vojnové ciele Izraela v Gaze za nedosiahnuteľné alebo nehodné vynaložených nákladov, alebo že sa po dobrom spánku nejako zmenil na mierotvorcu. Dôkazy pre takéto domnienky chýbajú. Prípadne predpokladá, že Trump, ktorý často hovorí o potrebe získať späť všetkých rukojemníkov a dokonca schválil priame rokovania USA s Hamasom, označeným za zahraničnú teroristickú organizáciu, s cieľom oslobodiť posledného amerického občana, ktorý sa ešte nachádza v Gaze, skutočne zatlačí na Netanjahua, aby ukončil vojnu. Ani to však nie je’isté, a ak sú minulé činy prediktorom budúcich udalostí, potom by sme nemali byť’prekvapení, ak sa Trump jednoducho presunie k väčším veciam a bude naďalej delegovať americkú politiku v Gaze na Netanjahua.
Predtým, ako uveríme začínajúcemu príbehu, musíme si na tvár vyliať trochu ľadovej vody a nechať realitu zapadnúť. Predovšetkým musíme zvážiť vojnové ciele a politické stimuly Netanjahua, ktorého rozhodnutia určia osud navrhovaného prímeria.
Predovšetkým zatiaľ neexistujú dôkazy, že by sa Netanjahu’v postoji ku Gaze pohol čo i len o milimeter od vojny s Iránom, ktorá sa skončila Trumpom nariadeným prímerím. Hoci Izraelčania môžu vágne hovoriť o novoobjavených možnostiach urovnania konfliktu, podmienky, ktoré ponúkajú, sú teraz rovnako rigidné, ako boli v marci, keď stroskotalo posledné prímerie.
Podmienky Hamasu sa tiež veľmi nezmenili, čo znamená, že obe strany sú naďalej uväznené v nezmieriteľnom, betónovom bludisku, z ktorého sa nedá uniknúť. Hamas je ochotný prepustiť zvyšných približne 50 rukojemníkov (predpokladá sa, že len 20 z nich je nažive), ak Izrael definitívne ukončí vojnu a stiahne svojich vojakov z Gazy; Netanjahu je ochotný ukončiť vojnu len vtedy, ak Hamas prepustí všetkých rukojemníkov, odzbrojí sa a odletí so svojimi vodcami do exilu.
Čítajte: Trump predpovedá prímerie medzi Izraelom a Hamasom ‘do budúceho týždňa’
USA, Katar a Egypt slúžili ako sprostredkovatelia, ktorí pravidelne štuchali do oboch strán a nabádali ich ku kompromisu, ale ich prosby zväčša narazili na hluché uši. Trumpov’vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff sa pokúsil vytvoriť určitú spoločnú pôdu návrhom vzorca ešte v máji, ktorý by vymenil 60-dňové prímerie a urýchlené dodávky pomoci do Gazy za prepustenie polovice rukojemníkov, avšak Hamas je veľmi proti podpisu akejkoľvek dohody, ktorá by Izraelu ponechala možnosť opätovne obnoviť vojnu. Netanjahu sa zasa veľmi zdráha podpísať čokoľvek, čo by mu zväzovalo ruky a túto možnosť mu bralo.
Je to ten istý problém, ktorý na jar zničil predchádzajúce prímerie Trumpovej administratívy’keď sa Izrael rozhodol radšej vrátiť do vojny ako predĺžiť prímerie o niekoľko ďalších týždňov. Táto udalosť bola pre Hamas veľkým varovným signálom a poučenie bolo jasné: nedohodnite sa s Izraelom na ničom, kým Američania nezaručia, že Izrael bude akceptovať trvalé prímerie.
Izraelské vojenské operácie vo vnútri Gazy nestrácajú na sile – v skutočnosti sú ešte intenzívnejšie. Zatiaľ čo sa svet sústredil na raketové útoky a letecké útoky medzi Izraelom a Iránom, v Gaze zahynuli stovky ľudí, keď izraelské lietadlá a delostrelectvo ostreľovali vysoko obývané oblasti, na ktorých Izraelské obranné sily (IDF) trvajú, že sú pozíciami Hamasu. Viac ako 70 ľudí zahynulo len v utorok, pričom viac ako 20 prišlo o život len pri pokuse získať humanitárnu pomoc.
IDF opäť nariadili povinnú evakuáciu veľkých častí severnej Gazy a izraelské tanky podnikajú výpady do mesta Gaza v snahe vykoreniť Hamas v tejto oblasti. Hoci by sa dalo tvrdiť, že cieľom týchto akcií je ešte viac zatlačiť na Hamas v rámci príprav na obnovenie rokovaní o prímerí, rovnako ľahko sa dá tvrdiť, že Netanjahu zdvojnásobuje svoj sľub vojensky poraziť Hamas, a v takom prípade nie je veľmi čo riešiť diplomaticky.
A nezabúdajme na domácu politiku, ktorú musí Netanjahu zvládnuť. Áno, vďaka vojne v Iráne sa jeho rating trochu zvýšil, čo by teoreticky mohlo znížiť tlak, ktorý nad ním držia ultranacionalistickí, protiarabskí extrémisti ako Itamar Ben-Gvir a Bezalel Smotrich. Nemali by sme sa však tváriť, že títo dvaja ministri vlády a strany, ktoré vedú, nie sú aj naďalej rozhodujúcim hlasovacím blokom pre premiéra, ktorý napokon zostáva nepopulárnou politickou osobnosťou a je zapletený v niekoľkých korupčných kauzách.
Nie je potrebné dodávať, že obaja títo muži by radšej skočili z Allenbyho mosta, ako by mali byť spájaní s ukončením vojny v Gaze, území, ktoré, ako dúfajú, chcú zahltiť izraelskými osadami a anektovať ako súčasť Izraela. Je Netanjahu ochotný staviť svoju politickú budúcnosť (a možno aj slobodu) na nové voľby, keď ich výsledky môžu dopadnúť pre neho zle? Možné je všetko – a nemali by sme’podceňovať Netanjahuovu’schopnosť uzatvárať nové politické spojenectvá, aby sa udržal nad vodou – ale bola by to riskantná stávka pre muža, ktorý uprednostňuje stabilitu a predvídateľnosť.
Čítajte: Ženy z generácie Z sa pri hľadaní ticha obracajú na kláštorné útočiská
V konečnom dôsledku to, či sa vojna v Gaze preruší, bude pravdepodobne závisieť od Donalda Trumpa. Tohtotýždňové’stretnutie s Netanjahuom v Bielom dome sa aspoň čiastočne sústredí na kauzu Gazy a možno si predstaviť, že Trump bude izraelského premiéra prehovárať, aby ukončil konflikt a začal pracovať na iných projektoch na Blízkom východe, na ktorých prezidentovi záleží – izraelsko-saudskej normalizácii, mierovej dohode medzi Izraelom a novou sýrskou vládou a možno aj na podobnej dohode medzi Izraelom a Libanonom.
Ale, ako už bolo spomenuté, je sotva isté, že Trump bude na Izraelcov vyvíjať tlak nad rámec tvrdej rétoriky; predchádzajúce Trumpove prosby smerujúce k tomuto cieľu zväčša prešli jedným uchom dnu a druhým von, pričom Netanjahu žiadosť odbil kameňom a Trump sa odklonil od toho, čo chceli urobiť Izraelci.
Zmenila sa niektorá z týchto dynamík? To sa čoskoro dozvieme. Odpoveď určí, či má Trumpova širšia blízkovýchodná agenda šancu, alebo’uviazla v očistci.
Preložené so súhlasom The American Conservative.