- Deti sú vystavované nevhodným obsahom na LGBT podujatiach, čo je neprijateľné.
- LGBT aktivisti sa snažia presadiť svoju agendu aj v konzervatívnych oblastiach.
- Podpora LGBT kultúry v malých mestách je nebezpečná pre tradičné hodnoty.
- Aktivisti požadujú potvrdenie, nie len toleranciu, čo narúša rodinné hodnoty.
Už mesiac sa kanadské médiá snažia informovať o rôznych slávnostiach Pride po celej krajine. Vancouver, Toronto, Montreal - každý karneval mal žiarivé pokrytie, pričom neslušná realita, že deti sú pravidelne vystavované nahote dospelých a exhibicionistickému sexuálnemu fetišizmu, bola úzkostlivo ignorovaná.
Ale samozrejme, LGBT aktivisti nie sú spokojní s masovými, vládou financovanými LGBT podujatiami vo veľkých mestách Kanady. Chcú, aby sa k nim pridali aj malé mestá - najmä tie s konzervatívnejším obyvateľstvom. V prípade potreby aj silou. Možno aj radšej.
Začiatkom tohto roka sa preto aktivisti zamerali na starostu a radných v malom mestečku Emo v Ontáriu a požadovali, aby bola vyvesená vlajka LGBT (radnica nemá ani stožiar) a aby bola vyhlásená “Pride”. Starosta nakoniec dostal obstavený bankový účet po tom, ako mu Ontárijská komisia pre ľudské práva udelila pokutu za odmietnutie požiadaviek aktivistov. Prípad stále prebieha.
ČÍTAJ: LGBT aktivisti sa pokúšajú zatvoriť kresťanskú kaviareň pomáhajúcu bezdomovcom
A prečo malé mestečko Norwich v Ontáriu sa v roku 2023 stalo stredobodom mediálnej búrky po tom, čo mestská rada odhlasovala, že na mestskom pozemku budú vyvesené len oficiálne vlajky. V tomto prípade aktivisti LGBT nahoře bez protestovali pred kostolom celé týždne, pričom sa vystavovali rodinám a malým deťom na ceste na bohoslužby. Nedostalo sa im za to žiadneho negatívneho ohlasu.
A, samozrejme, je tu’aktivistický projekt na umiestnenie dúhových prechodov v malých mestách, a potom organizovať kampane, v ktorých sa bude trvať na tom, že prenasledovanie a homofóbia sa šíria, keď sa na týchto priechodoch (ktoré sú, treba zdôrazniť, na ceste, kde často jazdia vozidlá s pneumatikami) objavia stopy po pneumatikách. Akákoľvek námietka proti týmto výtlkom sa vykresľuje ako dôkaz toho, aké sú potrebné.
Toto je súčasťou stratégie LGBT aktivistov, aby symboly ich kultúrnej dominancie neoznačovali len tie oblasti, kde vedia, že vládnu, napríklad veľké metropolitné centrá; chcú, aby ich symboly boli viditeľne umiestnené aj tam, kde žijú ľudia, ktorí s nimi nesúhlasia. V skutočnosti mám podozrenie, že obzvlášť chcú, aby sa ich symboly zobrazovali práve tam.
Čímž sa dostávam k správe z 9. augusta, ktorú uverejnil The Canadian Press pod názvom “Festivaly hrdosti: prelomenie izolácie LGBTQ+ ľudí na vidieku.”
Cieľom príbehu – ktorý uverejnila Global News’ online platforma – je pochváliť úsilie rôznych LGBT organizácií o iniciovanie “Pride” podujatí vo vidieckych oblastiach a vysvetliť, prečo sú dôležité. Podľa Kanadskej tlače: “Letí tvárou v tvár predstave, že vidiecke oblasti sú nepriateľské voči ľuďom s rôznou sexuálnou a rodovou identitou, mnohé z týchto festivalov sa snažia zlepšiť obraz života LGBTQ+ ľudí žijúcich mimo veľkých mestských centier.”
V správe sa ďalej uvádza, že organizácia Fierté Agricole, ktorá vznikla v roku 2012, “pomáha ľuďom z LGBTQ+ komunít žijúcich vo vidieckych oblastiach stretávať sa a zúčastňovať sa na rôznych aktivitách.”Jeden z opýtaných mužov, ktorý sa s partnerkou presťahoval na quebecký vidiek a kúpil si farmu, uviedol, že “komunite sa vo všeobecnosti darí dobre a homofóbne alebo transfóbne incidenty sú zriedkavé,” a dodal, že “spojenci sú vo vidieckych oblastiach dôležití.”
Obzvlášť dôležitá je viditeľná podpora LGBT agendy: “Dedina, ktorá podporuje člena queer komunity, je dedinou, ktorá bude podporovať všetkých týchto ľudí.” Podľa The Canadian Press:
Jeho organizácia pravidelne pracuje na vzdelávaní ľudí na vidieku o realite LGBTQ+ ľudí. Fiertéagricole pravidelne stavia stánky na poľnohospodárskych podujatiach a navštevuje poľnohospodárske školy, aby zvýšil informovanosť študentov.
Camille Paradis, spolupredsedníčka organizácie Fierté Val-d’Or, zdieľa tento názor o dôležitosti spojencov.
Od roku 2019 organizuje spoločnosť Fierté Val-d’Or vlastný festival Pride v západoquebeckom regióne Abitibi-Témiscamingue. Za šesť rokov sa počet ľudí, ktorí sa zúčastňujú na štvordňových slávnostiach, zvýšil z približne 600 na 2 300.
Paradis uviedol, že 50 až 60 percent účastníkov nie je súčasťou LGBTQ+ komunít.
“Ukazuje to, že máme komunitu, ktorá nás podporuje, že máme časť populácie, ktorá sa chce postaviť na našu stranu a povedať: ‘Chceme, aby sa s týmito ľuďmi zaobchádzalo ako s ostatnými,’” Paradis povedal.
“Všetko, čo súvisí so sexuálnou orientáciou, sa dnes považuje za samozrejmosť, ale rodové identity sú stále do veľkej miery neznáme, nepochopené a vysmievané,” povedala Paradisová, ktorá je nebinárna.
PREČÍTAJ: Federálny súd potvrdil zákaz transgenderových operácií, liekov pre deti v Oklahome’
A tu máte zdroj napätia, ktoré často vzniká, keď LGBT aktivisti začnú presadzovať svoju agendu: nechcú len žiť na vidieku a okolie s nimi zaobchádza láskavo a dobre. Chcú ich prevychovať. Nechcú prijatie. Chcú potvrdenie. Nechcú len toleranciu. Chcú potvrdenie. Nestačí, že nečelia nenávisti. Nie, farmári musia vedieť o 72 nových rodových identitách vrátane “nebinárnych,” čo je jednoducho odmietanie oboch pohlaví.
Toto je pre LGBT aktivistov výhra. Buď a) úspešne organizujú svoje podujatia vo vidieckych oblastiach, čím rozširujú dosah svojho hnutia, alebo b) sa stretnú s odporom, ktorý vykresľujú ako prenasledovanie, a do malého mesta sa zbehnú médiá, ktoré sa dožadujú podriadenia. Je to šikovná stratégia. Častejšie ako inokedy funguje.