- Biskup Oster kritizuje pro-LGBT smernice, ktoré ohrozujú katolícku morálnu náuku.
- Dokument DBK desakralizuje chápanie ľudstva a narúša učenie Cirkvi.
- Oster varuje pred gnosticizmom a nesprávnym chápaním Božej vôle v identite.
- Morálny teológ Bormann poukazuje na nevedeckosť a ignorovanie psychologických problémov mladých.
Nemecký biskup Stefan Oster kritizoval pro-LGBT smernice pre katolícke školy, ktoré vydala Nemecká biskupská konferencia (DBK).
Vyhlásením zverejneným na svojej osobnej webovej stránke sa Oster dištancoval od heterodoxného dokumentu DBK o “sexuálnej rozmanitosti” v katolíckych školách.
“Aj keď na obálke brožúry je napísané ‘Nemeckí biskupi,’ text nehovorí v mojom mene,” napísal pasovský biskup a dištancoval sa od “jeho obsahu a jeho teologickej, filozofickej, pedagogickej a vývojovo psychologickej podstaty.”
Pre Ostera je dokument súčasťou zásadného zápasu o kresťanskú antropológiu.
“V tejto diskusii sa diskutuje o pojme ľudstva a Cirkvi ako sviatosti,” uviedol.
Podľa neho “v súčasnej podobe je text, ktorý vypracovala Komisia pre náboženskú výchovu, na dobrej ceste k desakralizovanému chápaniu ľudstva.”
Podčiarkol, že katolícke chápanie ľudstva sa nesmie opustiť, ale varoval, že dokument môže práve toto robiť.
“Iná náuka o ľudstve totiž vedie k inej náuke o zjavení, o sviatostiach, o spáse – a tým nevyhnutne k inej náuke o Cirkvi a jej existencii – a napokon aj k inému chápaniu Trojjediného Boha,” varoval.
Koncom októbra DBK vydala zverejnila dokument “Stvorení, vykúpení a milovaní: Cieľom dokumentu je uznať a akceptovať “rozmanitosť sexuálnych orientácií” v katolíckych školách. Požaduje “otvorený a oceňujúci prístup” zo strany učiteľov k sexuálnej a rodovej sebaidentifikácii žiakov. Dokument nezachováva katolícku morálnu náuku, t. j. že pohlavný styk je povolený len medzi ženatým mužom a vydatou ženou a že príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia je neusporiadaná a odporuje prirodzenosti. Taktiež sa v ňom nespomína, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu a že existujú len dve pohlavia.
Oster povedal, že niektoré odkazy na učenie Cirkvi v texte DBK’aspoň nepriamo ukazujú, že katolícke učenie sa považuje za neužitočné pre proklamovaný cieľ dokumentu.
Pasovský biskup spochybnil humanistický prístup k otázkam sexuality v dokumente.
“Humanitné vedy vnímajú človeka v jeho konkrétnej existencii – a na základe svojej metodológie nemajú prístup k skutočne kresťanskému pohľadu na človeka s jeho predpokladmi viery, vzťahu s Bohom, potreby spásy, milosti, hriechu a úlohy a výzvy pripodobniť sa Kristovi,” napísal.
V texte sa zdôrazňuje predovšetkým “prvenstvo Božej’lásky,” ktorá je však odtrhnutá od “toho, čo bolo odovzdané ako pravda a učenie o človeku.” S týmto “trikom” sa potom tento primát môže “vyliať bez rozdielu na všetku ‘rozmanitosť’, ktorá sa prezentuje,” tvrdí Oster.
Takmer každý riadok naznačuje “nie prílišnú sexuálnu morálku a už vôbec nie nárok na pravdu”; namiesto toho je tu “predávkovanie emocionálne nabitou superdogmou: ‘Boh miluje každého presne takého, aký je’ preto by sa nikto nemal kriticky pýtať na svoju rozmanitosť, pretože by to bola diskriminácia,” pokračoval Oster.
Biskup tiež kritizoval smernice DBK’za to, že sa dostatočne nezaoberajú otázkou porúch transrodovej identity.
“Paradoxne, veta ‘presne taká, akú ju Boh chcel a miloval’sa má vzťahovať aj na transidentifikujúcich sa ľudí, ktorí chcú zosúladiť svoje fyzické pohlavné znaky s novým pohlavím.”
Oster sa pýta, či “Božia vôľa’sa teda vzťahuje len na vnútornú sebaidentifikáciu z toho, že sa nachádzame v nesprávnom tele. Vnímanie mysle ako nezávislej od jej údajného “nesprávneho tela” by predstavovalo formu gnosticizmu, herézy, ktorú Cirkev odsudzuje, upozornil biskup.
Oster poznamenal, že mnohé krajiny, ako napr, a škandinávske krajiny, už zmenili svoj prístup k riešeniu mladých ľudí, ktorí trpia rodovou dysfóriou, a obmedzili im prístup k hormonálnym injekciám a mrzačiacim “operáciám na zmenu pohlavia.”
“Ak bolo zámerom tohto ‘biskupského’dokumentu’byť v súlade s dobou v spoločensko-politickom diskurze, potom je text už zjavne zastaraný, najmä v tomto bode,” uviedol.
Franz-Josef Bormann, morálny teológ z Tübingenu, vyjadril podobnú kritiku ako Oster v súvislosti so smernicami DBK, pričom uviedol, že dokument je nevedecký, založený na “pocitovej a akceptačnej rétorike,” a ignoroval zdravotné a psychologické problémy mnohých “queer” alebo “transidentifikujúcich” mladých ľudí.
Bormann vyjadril ľútosť nad tým, že text nezaujal jasné stanovisko založené na katolíckom morálnom učení. Najmä podľa neho relativizoval skutočnosť, že existujú len dve pohlavia.