Najvyšší súd EÚ rozhodol, že všetkých 27 členských štátov musí uznať „transgenderovú“ identitu

12. marca vydal Súdny dvor Európskej únie (CJEU) prelomový rozsudok, v ktorom rozhodol, že všetkých 27 členských štátov EÚ musí teraz zaviesť funkčný proces takzvaného „právneho uznania pohlavia“ (LGR), aby občanom, ktorí uplatňujú svoje právo EÚ na presťahovanie sa do inej krajiny, mohli byť vydané doklady totožnosti, ktoré zodpovedajú ich „žitému pohlaviu“. Rozsudok potvrdzuje nadradenosť práva EÚ nad vnútroštátnymi zákonmi. Konkrétne sa rozsudok zameriava na krajiny ako Maďarsko, Slovensko a Bulharsko, ktoré neumožňujú zmenu pohlavia v úradných dokladoch totožnosti a odmietajú predpoklady rodovej ideológie.Prípad C-43/24 „Shipova“ podal v Taliansku muž, ktorý sa identifikuje ako transrodová osoba a už desať rokov sa snaží o zmenu mena a pohlavia v úradných dokladoch. Bulharské súdy tieto žiadosti zamietli. V roku 2023 vydal bulharský Najvyšší súd záväzný výklad, v ktorom konštatoval, že nižšie súdy nemôžu povoliť zmenu pohlavia v úradných dokladoch; toto nasledovalo po rozhodnutí Ústavného súdu z roku 2021, ktoré potvrdilo, že „pohlavie“ je biologické a že LGBT pojem „gender“ v bulharskom práve neexistuje.Súdny dvor EÚ však tvrdil, že toto porušuje právo EÚ na voľný pohyb v rámci 27 členských štátov a že odopieranie práva občanom na zmenu pohlavia v úradných dokladoch spôsobuje „značné ťažkosti“ pri cestovaní a pri snahe žiť podľa svojej „rodovej identity“ v iných krajinách, a požadoval, aby členské štáty vyhoveli požiadavkám transrodových aktivistov. V rozsudku sa ďalej uvádza, že zákony zakazujúce zmenu pohlavia v registri obyvateľstva predstavujú popieranie „dôstojnosti a slobody“ Európanov s nejasnou rodovou identitou.Súdny dvor EÚ tiež rozhodol, že bulharský zákaz zmeny právneho pohlavia predstavuje porušenie „práva na súkromný život“ zaručeného článkom 7 Charty základných práv, hoci v danom prípade nešlo o to, ako osoba identifikujúca sa ako transrodová žije svoj súkromný život, ale skôr o to, či vláda akceptovala predpoklady rodovej ideológie a formálne uznala identitu, ktorú si ľudia zvolili, v úradných dokladoch.Toto rozhodnutie nie je žiadnym prekvapením; Európsky súd pre ľudské práva sa už roky zameriava na bulharské vnútroštátne zákony, najmä v roku 2020 v prípade „Y.T.“ a v roku 2022 v prípade „P.H.“ , v ktorých sa v oboch prípadoch konštatovalo, že Bulharsko porušilo Európsky dohovor o ľudských právach tým, že odmietlo umožniť zmenu právneho pohlavia. Okrem toho generálny advokát Richard de la Tour v septembri 2024 vo svojom stanovisku uviedol, že členské štáty EÚ sú povinné umožniť zmenu právneho pohlavia občanom s nejasnou rodovou identitou. LGBT skupiny sú s rozhodnutím spokojné. ILGA Europe konštatovala, že Súdny dvor EÚ “tiež aktualizoval svoj skorší výklad právnych predpisov EÚ o rodovej rovnosti a ich uplatniteľnosti na [tzv.] trans ľudí. Súd uviedol, že ‘tolerovanie diskriminácie na základe rozdielu medzi biologickým pohlavím a rodovou identitou’ by porušilo rešpektovanie dôstojnosti a slobody [osôb s nejasnou rodovou identitou], ktoré má Súd povinnosť chrániť.” Zatiaľ nie je jasné, ako by sa to mohlo vzťahovať na iné vnútroštátne právne predpisy, ktoré odmietajú predpoklady rodovej ideológie. Aktivisti z radov LGBT už pracujú na tom, aby na tomto rozhodnutí nadviazali. „V dôsledku dnešného rozhodnutia musia byť všetky prebiehajúce konania v Bulharsku bezodkladne obnovené a súdy a orgány musia vyniesť rozsudky v súlade s právom EÚ a rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci Shipova,“ uviedla Denitsa Lyubenova z LGBT organizácie Desytvie.Zároveň však pretrváva závažná právna medzera. Bulharskí občania, ktorí nevyužili svoje právo na voľný pohyb, stále nemajú k dispozícii účinný právny postup na zmenu svojich osobných údajov. To poukazuje na naliehavú potrebu legislatívnej reformy s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu trans ľudí žijúcich v Bulharsku. „Súdny dvor EÚ po prvýkrát vyložil právo EÚ tak, že od členských štátov vyžaduje, aby právne uznali ‚žijúcu rodovú identitu‘,“ uviedla Adina Portaru, hlavná právna poradkyňa v Alliance Defending Freedom International. „Týmto krokom obchádza vnútroštátnu ústavnú ochranu biologického pohlavia a obmedzuje právomoci členských štátov v oblasti ich vlastných zákonov o osobnom stave.“V stanovisku zverejnenom na X organizácia ADF International označila toto rozhodnutie za „ďalší útok na vnútroštátnu právomoc a suverenitu“ a poznamenala, že „Keď súdy používajú nepriame argumenty, ako je právo na voľný pohyb, na premenu národných pravidiel týkajúcich sa osobného stavu, ako to urobili v tomto prípade, vyvoláva to vážne obavy o demokratickú zodpovednosť aj o ochranu biologického pohlavia v zákone.“