Belgický biskup, ktorý podporuje LGBT komunitu, sľubuje, že bude vysväcovať ženatých mužov za kňazov, pričom poukazuje na krízu povolaní

Belgický biskup oznámil svoj zámer začať do roku 2028 vysväcovať za kňazov ženatých mužov. Biskup Johan Bonny z antverpskej diecézy v Belgicku zverejnil 20. marca pastoračný list, v ktorom načrtol praktickú realizáciu „Synody o synodalite“ vo svojej diecéze.V súvislosti s problémom nízkeho počtu povolaní uviedol, že „otázka už nie je, či Cirkev môže vysväcovať ženatých mužov za kňazov, ale kedy tak urobí a kto to urobí“. „Je ilúziou myslieť si, že seriózny synodálno-misijný proces na Západe má ešte šancu bez vysvätenia ženatých mužov za kňazov,“ vyhlásil. „V mnohých diecézach je historický nedostatok miestnych kňazov. Počet slobodných mužov, ktorí chcú byť kňazmi, klesol tesne nad nulu,“ napísal Bonny.Belgický biskup povedal, že „vyvinie všetko úsilie, aby do roku 2028 vysvätil ženatých mužov za kňazov v našej diecéze.“ „Osobne sa s nimi skontaktujem a zabezpečím, aby do tej doby mali potrebnú teologickú prípravu a pastoračné skúsenosti porovnateľné s ostatnými kandidátmi na kňazstvo. Táto príprava bude transparentná, ale diskrétna, mimo pozornosti médií,“ dodal. Bonny zdôraznil, že má v úmysle stráviť nasledujúce dva roky prípravou na tieto vysvätenia spolu so Svätou stolicou a Belgickou biskupskou konferenciou, pričom tvrdí, že pre neho a mnohých ďalších biskupov „sa vysvätenie ženatých mužov stalo otázkou svedomia. Aj na tejto úrovni sú transparentnosť, zodpovednosť a hodnotenie dôležité pre dôveryhodnosť Cirkvi.“Podľa The Pillar sa zdá, že tento krok má za cieľ vyvinúť tlak na pápeža Leva XIV., aby povolil vysväcovanie ženatých kňazov v latinskom obrade. „„Takmer všetky diecézy dnes spolupracujú s viacerými ženatými katolíckymi kňazmi, ku radosti a uznaniu všetkých,“ uviedol Bonny vo svojom liste. „Niektorí z týchto kňazov, ako aj v našej diecéze, patria k východnej katolíckej cirkvi... Niektorí boli vyškolení v našom medzidiecéznym seminári v Leuvene spolu s ostatnými seminaristami. Slávia sviatosti podľa svojho aj nášho obradu.“ „Iní ženatí kňazi sú konvertiti; boli biskupmi, kňazmi alebo duchovnými v iných kresťanských tradíciách, konvertovali na katolicizmus a mohli prijať katolícke kňazské svätenie ako ženatí konvertiti,“ dodal. „Nikto už nedokáže vysvetliť, prečo je vysvätenie ženatých mužov možné pre seminaristov východných katolíckych cirkví alebo pre katolíckych konvertitov, ale nie pre domáce katolícke povolania.“ Snažil sa tiež použiť krízu zneužívania duchovnými ako odôvodnenie svojho kontroverzného plánu, keď uviedol, že „problém sexuálneho zneužívania naďalej ťažko dolieha. Subkultúry a životný štýl klerikov už majú svoje dni spočítané.“ „V dôsledku toho bola dôvera v Cirkev a jej služobníkov vážne narušená,“ dodal.Bonny dal najavo, že sa nezastaví len pri porušení cirkevnej disciplíny, tradície a kánonického práva vysvätením ženatých mužov, ale že by chcel vysvätiť aj ženy, čo by bolo v rozpore s katolíckou doktrínou. Správu zo Synody o synodalite týkajúcu sa vysvätenia žien, ktorá nakoniec odmietla ženský diakonát, označil za „bolestnú“. Belgický prelát uviedol, že „použité argumenty sú teologicky slabé a antropologicky zastarané. Stratili svoju presvedčivú silu. Zdajú sa byť v rozpore s tým, čo Duch dnes hovorí cirkvám.“ Tvrdil, že „v rámci sviatosti vysvätenia je priestor pre rozmanitosť. Tvrdenie, že v štruktúre tohto komplexného sviatosti nie je pre ženy žiadne miesto, sa zdá byť unáhleným súdom.“ „Ak je pravda, že ženy nemajú právo na kňazskú službu, rovnako ako muži, kňazská služba má právo na ženy,“ povedal Bonny.Hoci priamo nepovedal, že by sa pokúsil vysvätiť ženy, biskup uviedol, že „podnikne ďalšie kroky na rozvoj cirkevnej služby, ktorá bude rovnako prístupná mužom aj ženám a ktorá im poskytne rovnaký podiel na pastoračnej aj administratívnej službe Cirkvi.“Bonny je známy svojím odporom voči tradičnému katolíckemu učeniu, keďže je dlhoročným zástancom požehnaniach zväzkov osôb rovnakého pohlavia a obhajobe práv LGBT komunity v rámci Cirkvi. V roku 2023 tiež vyvrátil cirkevné učenie o asistovanej samovražde, keď tvrdil, že eutanázia môže byť za určitých podmienok morálne prijateľná.