- Kardinál Vesco vyjadruje poľutovanie nad odmietaním homosexuálov v Cirkvi.
- Podporuje pápeža Františka v úsilí o prijatie homosexuálov bez odsudzovania.
- Homosexualita je považovaná za neporiadok, nie súčasť Božieho stvorenia.
- Vesco kritizuje tradičné katolícke učenie o homosexualite a podporuje radikálne názory.
Kardinál Jean-Paul Vesco, OP, arcibiskup Alžíru v Alžírsku, pôvodom z Francúzska, v predslove k nedávno vydanej heterodoxnej knihe „Gays and Catholics: Cirkev podrobená skúške reality, vyjadril poľutovanie nad tým, že Cirkev stále zápasí s prijatím homosexuálov takých, akí sú, a ocenil úsilie pápeža Františka o ukončenie „odsudzovania“ homosexuálov.
Vo svojom predslove, ktorý v angličtine vydalo vydavateľstvo Outreach, kardinál Vesco, známy svojimi heterodoxnými názormi, zdôraznil, že ľudia s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu trpia kvôli odsudzovaniu, ktorému čelia už storočia zo strany Cirkvi aj západnej spoločnosti. S odvolaním sa na radikálne pro-LGBT teológa Jamesa Alisona Vesco odporoval katolíckemu učeniu, keď označil príťažlivosť k rovnakému pohlaviu za „súčasť poriadku stvorenia“ a nie za „neporiadok“.
Princép tiež pochválil encykliku pápeža Františka Fiducia Supplicans, ktorá umožnila „spontánne“ požehnanie „párov“ rovnakého pohlavia a jeho kontroverzné slová „Kto som ja, aby som súdil?“, ktoré označil za významné kroky vpred pre katolíkov, ktorí sa identifikujú ako homosexuáli.
„Homosexualita nemá žiadny zrejmý dôvod a musíme akceptovať túto nevedomosť, pokiaľ ide o Božie stvoriteľské dielo. Homosexualita tiež nie je súčasťou normy a v tomto zmysle nie je normálna – za predpokladu, samozrejme, že opak normálneho nie je abnormálny,“ napísal Vesco.
„Páči sa mi definícia, ktorú uviedol“Jamesa Alisona v jeho príspevku: „Homosexuálna orientácia je bežne sa vyskytujúca, nepatologická menšinová varianta ľudskej podstaty,“ dodal. „Táto definícia zaraďuje homosexualitu do rámca stvorenia, a nie do rámca poruchy či patológie. Zároveň ju zaraďuje do sféry jedinečnosti.”
ČÍTAJTE: Zoznámte sa s tvorcami výzvy synody voči cirkevnému učeniu o homosexualite
Katolícka cirkev dôsledne učila, že homosexuálna aktivita je smrteľným hriechom a že homosexuálne sklony sú „objektívne neusporiadané“. Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi „„Na základe Svätého písma, ktoré predstavuje homosexuálne činy ako činy závažnej zvrátenosti, tradícia vždy vyhlasovala, že ‚homosexuálne činy sú vnútorne neusporiadané.‘“
Stojí tiež za zmienku, že Alison bol pozastavená v kňazskej službe vtedajšou Kongregáciou pre náuku viery (CDF) a Kongregáciou pre klerus za to, že sa postavila proti tomuto jasnému cirkevnému učeniu.
Kardinál Vesco ďalej odsúdil skutočnosť, že homosexuáli – bez rozlišovania medzi tými, ktorí pociťujú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu, a tými, ktorí páchajú sodomiu, hriech, ktorý volá do neba – majú už celé stáročia ťažkosti s akceptáciou v západnej spoločnosti.
„Po celé stáročia, a dodnes na mnohých miestach, bola odlišnosť v sexuálnej orientácii neprijateľná, popieraná alebo odsúvaná na okraj,“ povedal alžírsky prelát. „A dnes v našich západných spoločnostiach je táto odlišnosť rovnako popieraná tlakom na štandardizáciu. V oboch prípadoch práve toto odmietanie uznať odlišnosť vyvoláva otázky.“
Kardinál následne poukázal na to, ako Cirkev nedokázala rešpektovať homosexuálov za „to, čím sú“, a ocenil pokrok dosiahnutý počas pontifikátu pápeža Františka pápeža Františka prostredníctvom Fiducia Supplicans a jeho výroku „Kto som ja, aby som súdil?“
„„Ako bolestné je si uvedomiť, že tvárou v tvár ľudskej realite, ktorá je taká zložitá a potenciálne taká bolestivá, my v Cirkvi toľko zápasíme s hľadaním správnych slov a so zosúladením pevnosti kresťanskej antropológie s pravdou existenciálnych skúseností, ktoré treba sprevádzať a rešpektovať také, aké sú,“ napísal.
„Pápež František vo svojom Kto som ja, aby som súdil? vyvolal senzáciu, no on iba poukázal na možnosť, že Cirkev by sa nielen mala zdržať toho, aby sa stavia do úlohy sudcu a strážcu doktrinálnej pravdy, ale mala by aspoň preukázať prospešnú nevedomosť a neposudzovanie jednotlivcov,“ pokračoval Vesco.
„Niekoľko prispievateľov označuje magistériálny text ‚Fiducia Supplicans‘ za významný krok vpred. „Hoci je v preambule starostlivo zopakovaná cirkevná doktrína o manželskej morálke, umožňuje tento text významný pastoračný pokrok,“ dodal. „Osobne sa nedomnievam, že zámerom tohto textu bolo povoliť iba ‚tajné‘ požehnanie párov rovnakého pohlavia, ako sa to niekedy chápalo. To, čo podľa môjho názoru predstavuje mimoriadnu pastoračnú – a v konečnom dôsledku aj doktrinálnu – hodnotu tohto textu, je pripomenutie, že Boh žehná každému zo svojich stvorení, bez ohľadu na ich životný stav.“
ČÍTAJTE: Vatikán opäť podporuje „požehnanie“ „párov“ rovnakého pohlavia, len nie „formálne“
Vesco už v minulosti presadzoval pro-LGBT postoje a iné formy heterodoxie. V roku 2024, krátko po tom, čo africkí biskupi na čele s kardinála Fridolina Ambonga, odmietli výzvu na „požehnania“ párov rovnakého pohlavia, ako bolo uvedené v Fiducia Supplicans, prelát sa dištancoval od afrických biskupov.
„Toto nie je to, čo sme chceli odovzdať našim diecézam,“ povedal povedal, čím vyjadril svoju osobnú podporu oficiálne privítanie diela Fiducia Supplicans, ktoré vydali severoafrickí biskupi.
Neskôr v tom istom roku, po tom, čo bol menovaný za kardinála, uvítal otvorenosť dokumentu „Amoris Laetitia“ voči rozvedeným a „znovu zosobášeným“ pri prijímaní svätého prijímania, pričom uviedol, že pre neho je cudzoložstvo len „keď má človek vo svojom živote súčasne dvoch partnerov.“
Cirkev dôsledne učí, že rozvedení a „znovu zosobášení“ ľudia nemajú byť pripustení k svätému prijímaniu, pretože žijú v stave ťažkého hriechu. Toto učenie je zakotvené v kánonickom práve.