- Západ čelí hrozbám islamskej migrácie a globalistických elít bez návratu ku kresťanstvu.
- Strata viery v Boha vedie k morálnemu relativizmu a politickej nestabilite.
- Relativizmus ohrozuje pravdu a vedie k totalitárnym ideológiam a násiliu.
- Skutočný pokoj a prosperita prichádzajú len s návratom k kresťanskej viere.
Kardinál Gerhard Müller varoval, že Západ je ohrozený islamskou migráciou a „orwellovskými“ globalistickými elitami a bez návratu ku kresťanstvu neprežije.
V eseji uverejnenej na portáli kath.net nemecký kardinál podrobne opísal politické a náboženské problémy, ktorým Západ čelí, a vysledoval ich filozofické korene v antikresťanskom Osvietení.
Povedal, že západný svet nemôže prežiť bez kresťanskej viery, pretože „Západ nie je nič iné ako kultúrne spoločenstvo germánskych a slovanských kmeňov a národov, ktoré vzišlo z dedičstva Západnej Rímskej ríše a je zjednotené vo viere v Krista, Syna Božieho a univerzálneho Spasiteľa ľudstva.“”
“Európa je teda kresťanstvo v jeho syntéze s gréckou metafyzikou a rímskou túžbou po poriadku podľa princípu spravodlivosti – to znamená túžbou dať každému, čo mu patrí: suum cuique (Ulpian) alebo, teologicky povedané, nedotknuteľná dôstojnosť každého človeka ako Božieho obrazu a podoby.“”
„Mimo tejto definície Európa stráca svoju formujúcu dušu a stáva sa neživým telom, ktoré, podobne ako územie bez vlastníka, padá do rúk najbližšieho a najsilnejšieho suseda,“ argumentoval.
S odvolaním sa na zosnulého pápeža Františka Müller povedal, že „už sme uprostred tretej svetovej vojny, ktorá prebieha po etapách.“ Vysvetlil to takto:
Ak zohľadníme globálny kontext, vidíme občianske vojny, kolaps právneho štátu v mnohých štátoch, orwellovský sledovací štát, aký si predstavuje Brusel (zákon o digitálnych službách, byrokratické vymazávanie národných identít), migráciu miliónov ľudí, ktorých už nie je možné integrovať do Európy, ale ktorí namiesto toho vytvárajú konkurenčné islamské spoločnosti, hlad a chudoba postihujúce polovicu ľudstva, globálny terorizmus páchaný zločineckými gangmi a darebáckymi štátmi spolu s organizovaným zločinom, nestabilné politické pomery v tradičných demokraciách, ktoré padajú do rúk globalistických elít s ich projektom jedného sveta úplne pod ich kontrolou – „Krásny nový svet“ à la Aldous Huxley (1922).
„Žije už len predstava západnej nadradenosti,“ zamyslel sa Müller. „Mali by sme náš sekularizmus a materializmus – tak ako v časoch kolonializmu – byť vnucované ako všeliek údajne zaostalému Východu a Juhu pod heslom: Rozvojová pomoc len pod podmienkou legalizácie manželstiev osôb rovnakého pohlavia a zabíjania detí v maternici, eutanázie a asistovanej samovraždy – a to všetko v záujme drastického zníženia počtu obyvateľov z dôvodu ochrany klímy a nedostatku materiálnych zdrojov?“
V súvislosti s globálnymi konfliktmi Müller uviedol, že mnohí „vidia iba povrchný boj o zdroje a moc.“
„„Naozaj dôležitý je však boj o ľudskú dušu,“ uviedol kardinál. „Iba keď v našich srdciach a svedomí znovu objavíme, že všetci pochádzame od jedného Otca v nebi – a že sme preto navzájom bratmi a sestrami – môžeme dosiahnuť prosperujúce spolunažívanie.“
Müller vysledoval korene dnešných politických problémov a straty viery v Boha a vyjadril sa k filozofii osvietenstva, ktorá presadzovala relativizmus.
„V svetonázore postkresťanského sekularizmu v Európe a Severnej Amerike existuje utópia ‚humanizmu bez Boha‘ (Henri de Lubac). Všetky otázky, ktoré náboženstvá nedokázali vyriešiť, by teraz mali vyriešiť veda a technika v duchu rozumu a osvietenstva. A tak by vznikol svet bez násilia a utrpenia – raj tolerancie,“ uviedol.
„Kľúčové osobnosti Osvietenia považovali ‚náboženstvo‘ – a tým samozrejme mysleli kresťanstvo – s jeho jednoznačným nárokom na pravdu za zdroj fanatizmu a poverčivosti,“ pokračoval Müller. „V najlepšom prípade by pred osvietenským rozumom a modernou vedou mohlo obstáť kresťanstvo obmedzené na morálku a kultúru, bez dogmatického nároku na pravdu.“
„Tento vysvetľovací rámec sa dodnes objavuje v hodnotení terorizmu zo strany takzvaných islamistov. Toto náboženstvo sa musí prostredníctvom sily osvieteného rozumu oslobodiť od potenciálu násilia, ktorý je vlastný povahe každého zjaveného náboženstva a viere v jediného Boha pravdy. Iba dôsledný relativizmus v otázke pravdy môže skrotiť a dostať pod kontrolu skrytú náchylnosť k násiliu, ktorá je vlastná monoteizmu v judaizme, kresťanstve a islame.“
“„Cena relativizmu je však veľmi vysoká,“ zdôraznil Müller.
„Nevyhnutne vedie k diktatúre myslenia. Ak by už všetci ľudia neboli zjednotení v hľadaní pravdy a v láske k nej, ideológia totalitného svetonázoru a spoločenský poriadok ‚nového človeka‘ by museli zaujať miesto uvoľnené svedomím pravdy.“
„Ale ako môže obmedzený rozum smrteľných Hegela a Marxa – nehovoriac o menej významných ‚záchrancoch sveta‘ od gnosticizmu až po New Age – dospieť k absolútnym pravdám, ktorým nútia svojich smrteľných spoluľudí podriadiť sa prostredníctvom vymývania mozgov a násilia?” spýtal sa Müller.
“Konečný ľudský rozum nikdy nezjednotí pravdu a slobodu bez násilia,” uzavrel.