Untitled-37.png

Archeológovia v Bazilike Božieho hrobu našli dôkazy potvrdzujúce evanjeliové správy

6
Kultúra života
  • Objav potvrdzuje biblické opisy Ježišovho pochovania a jeho význam pre vieru.
  • Archeológovia našli dôkazy o pohrebisku a kultúrnej krajine v Jeruzaleme.
  • Vinič a olivovníky naznačujú, že miesto malo historický agrárny význam.
  • Vykopávky prispievajú k hlbšiemu porozumeniu biblických udalostí a ich kontextu.

Archeológovia odkryli pod Kostolom Božieho hrobu v Jeruzaleme stopy po starovekej záhrade a pohrebisku, pričom tento objav zodpovedá kľúčovým detailom evanjeliového opisu Ježišovho pochovania.

Tím archeológov pracujúci pod kostolom Božieho hrobu v Jeruzaleme identifikoval dôkazy o starovekej krajine s vinicami, olivovníkmi a hrobkami vytesanými do skaly, ako vyplýva z výskumu zverejneného po rokoch vykopávok. Tieto zistenia pochádzajú z prác vykonaných vo vnútri súčasnej baziliky v období od mája do novembra 2022, pričom následné výskumy a analýzy budú pokračovať až do roku 2025.

„Našli sme dôkazy o pohrebnej krajine, popri malých plochách osadených viničom a olivovníkmi, ako aj o pastierskej oblasti charakterizovanej sporadickou ľudskou činnosťou,“ povedala pre denník Daily Mail vedúca archeologička Francesca Romana Stasolla.

98-stranová predbežná správa z roku 2025, uverejnená v Liber Annuus vydávanom Studium Biblicum Franciscanum, prezentuje výsledky záverečnej vykopávkovej kampane.

Nedávno zverejnené zistenia sa veľmi podobajú popisu pohrebiska, ktorý podáva sv. Ján, podľa ktorého sa miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný, nachádzalo v blízkosti záhrady a kde sa nachádzal nový hrob.

“Na mieste, kde bol ukrižovaný, bola záhrada; a v záhrade nový hrob, do ktorého ešte nikto nebol pochovaný. Tam teda, kvôli židovskej príprave na sviatok, položili Ježiša, lebo hrob bol blízko,” píše sa v Jánovi 19:41–42.

Vykopávky však neidentifikujú žiadnu konkrétnu hrobku ako Ježišovu hrobku. Skôr poskytujú archeologické dôkazy o charaktere tejto oblasti pred výstavbou kresťanského svätostánku a ukazujú, že na tomto mieste existovali pohrebiská aj obrábaná pôda.

ČÍTAJTE: Biskup Strickland: Prečo cirkevní vodcovia naďalej podporujú agendu LGBT?

Archeologický výskum vykonal tím z rímskej univerzity Sapienza pod vedením Stasollu. Vykopávky v interiéri dnešného Kostola Svätého hrobu prebiehali od mája do novembra 2022 v rámci projektu súvisiaceho s reštaurovaním podlahy kostola. Práce prebiehali v spolupráci s komunitami zodpovednými za baziliku, vrátane pravoslávneho patriarchátu, Kustódie Svätej zeme a arménskeho patriarchátu.

Medzi vykopané oblasti patrili časti severnej bočnej lode kostola a severná časť jeho rotundy. Výskumníci skúmali archeologické vrstvy podľa ich chronologického vývoja, čo im umožnilo rekonštruovať postupné fázy v histórii tohto miesta.

Zaujímavé je, že tím objavil drevo viniča na jednom z vykopávaných miest. Vedci tvrdia, že to umožňuje opatrne predpokladať, že vinič sa mohol pestovať priamo na tomto mieste. Analýza peľu tiež naznačila možnosť, že sa tam pestovali olivovníky.