Tu je všetko, čo ste zmeškali pri blahorečení Fultona Sheena

Práca pre online apoštolát, ako je LifeSiteNews, má niekoľko jednoznačných výhod. Jednou z nich je možnosť pracovať z domu, hoci mi chýba možnosť osobne spolupracovať s kolegami a potom si vyraziť na „happy hour“. Ďalšou je príležitosť zúčastniť sa udalostí, ktoré sa dejú raz za generáciu, ako napríklad blahorečenie arcibiskupa Fultona J. Sheena. Ale aj keby som pracoval v inom odvetví, môžete si byť istí, že by som sa na túto cestu aj tak vybral.

Bolo by prehnané tvrdiť, že Sheen „zmenil môj život“; pravdou však je, že vstúpil do môjho života v kľúčovom bode, a to vtedy, keď som sa pred takmer šiestimi rokmi rozhodol prijať sviatosť birmovania. Predtým aj potom som na YouTube hltal Sheenove relácie „Life is Worth Living“ a začal som čítať čo najviac diel od tohto dobrého biskupa a o ňom. Jeho autobiografia „Treasure in Clay“ a jeho majstrovské dielo „Life of Christ“ sú povinným čítaním pre každého katolíka; najmä to druhé stojí za to si pravidelne prečítať znova. Prečítal som si tiež knihu „Three to Get Married“ z dôvodov, ktoré si ľahko domyslíte.

Pre mňa, ako aj pre mnohých iných, bol Sheen človekom, ktorý v hojnosti disponoval darmi a plodmi Ducha Svätého. Spojal nadobudnutú a vliatu múdrosť s hlbokou osobnou zbožnosťou a horlivosťou za spásu duší. Bol prakticky osobným stelesnením „joie de vivre“ – miloval život naplno, pretože tak veľmi miloval Pána, ktorý mu ho dal.

Deň pred blahorečením som odletel priamym letom v dopoludňajších hodinách do St. Louis v štáte Missouri. Za mnou v rade na nástup do lietadla stál mladý seminarista a predomnou bola malá skupina rehoľníčok; sedela po mojej ľavici žena, ktorá sa modlila ruženec, a cez uličku po mojej pravici sedel muž, ktorého som raz videl, ako si robí znamenie kríža. Možno sa už nikdy neocitnem na takomto zreteľne katolíckom lete.

Žiaľ, o samotnom St. Louis nebolo veľa čo napísať. Nie som miestny a nechcem nikoho uraziť, ale centrum mesta pôsobilo aspoň na mňa ako vyprázdnené a v konečnom úpadku, bez skutočnej kultúrnej scény. Náš hotel stál na skok od dlhodobo prázdneho bytového domu posiateho grafitmi a v noci sa po uliciach takmer nikto neprechádzal, s výnimkou bezdomovcov. Napriek tomu som presvedčený, že bolo lepšie usporiadať beatifikáciu práve tam ako v rušnej a zastrašujúcej metropole známej ako Chicago.

Obrad blahorečenia a svätá omša sa konali v bývalom domovskom štadióne tímu St. Louis Rams, ktorý pred desiatimi rokmi zbalil kufre a odišiel do Mesta anjelov, čím rozhneval množstvo fanúšikov. Už dávno pred začiatkom slávnosti na mňa urobil dojem rozsah podujatia: počet predajcov na výstave, možnosť adorácie a spovede, davy rodín, kňazov a rehoľníkov prúdiace do štadióna. Chvíľu potom, čo som si našiel miesto a vnímal atmosféru, sa obrad začal procesiou, ktorá trvala 45 minút, a to vďaka 800 seminaristom, vyše 1 000 kňazom, 200 stálym diakonom, 90 biskupom a štyrom kardinálom. Bol to pohľad, na ktorý tak skoro nezabudnem.

Celkovo som mal dojem, že produkčná úroveň obradov bola pomerne vysoká. Najmä spev bol vynikajúci – osobitné uznanie patrí barytónistovi, ktorý viedol responsoriálny žalm. Potešilo ma aj oficiálne vyhlásenie Sheena za „blahoslaveného“ prečítané v latinčine, univerzálnom jazyku Cirkvi, aj keď výslovnosť kardinála Luisa Antonia Tagleho nebola ani zďaleka taká melódická ako výslovnosť zosnulého pápeža Benedikta XVI.

Čo sa mi nepáčilo? Nuž, zdalo sa mi zvláštne, že prvé a druhé čítanie bolo v španielčine, resp. portugalčine. Stále mi nie je jasné, prečo boli vybrané práve tieto jazyky; o samotnom Sheenovi je známe, že používal latinčinu, francúzštinu a taliančinu. Navyše sa modlitby za úspech čítali v ešte exotickejších jazykoch, ako je vietnamčina a mandarínska čínština. Chápem, že Cirkev sa skladá z „každého národa, kmeňa a ľudu“, ale išlo o symbolické gestá, ktoré narušili plynulosť obradov. Naozaj sme museli zájsť až tak ďaleko, aby sme uznali našu „rozmanitosť“ a zdôraznili, že sme „jedna ľudská rodina“?„

V každom prípade to boli len drobné výhrady v celkovom kontexte. Nakoniec som prijal sväté prijímanie a z obradov som odišiel s pozitívnymi dojmami, ktoré sa čoskoro stali milými spomienkami. Začal som si predstavovať seba samého na kanonizácii Sheena, Deo volente, na Námestí svätého Petra v nejakom neurčenom termíne v budúcnosti, ale krátko po návrate do hotela som musel mentálne preradiť a prezliecť sa. Ten istý večer ma čakala slávnostná gala.

Spomínaná gala bola vlastnou oslavou beatifikácie Sheena, ktorú usporiadal LifeSite. Účasť bola neuveriteľná a želali sme si, aby sme mohli vtesnať všetkých, ktorí sa chceli zúčastniť. Na výstave bola vystavená relikvia prvého rádu – časť Sheenovej čeľuste – a relikvia druhého rádu – Sheenova obľúbená mitra. Všetkých sme prekvapili premietaním exkluzívnych videí, ktoré nám poslal Mel Gibson a arcibiskup Carlo Maria Viganò, a naši hlavní rečníci predniesli nezabudnuteľné prejavy, ktoré si môžete pozrieť (alebo si ich pozrieť znova) tu. Na záver večera sme rozdali krásne ružence ručne vyrobené vo Fatime tým účastníkom, ktorí veľkoryso prispeli na podporu našej misie. Zdalo sa, že všetci odchádzali z podujatia v skvelej nálade.

Ak obrázok hovorí viac ako tisíc slov, mal by som ustúpiť a nechať fotografie, aby rozprávali príbeh:

Nech ste už boli v St. Louis alebo nie, určite si nenechajte ujsť nadchádzajúci dokumentárny film LifeSite o tejto udalosti. Zvážte tiež, či sa k nám pridáte na Rome Life Forum budúci mesiac; vstupenky sú ešte k dispozícii, ale rýchlo sa vypredávajú. Ak sa nemôžete zúčastniť, ale radi by ste, prispite darom, aby ste nám pomohli aj naďalej zjednocovať zvyšok Kristových verných na ďalších podujatiach v budúcnosti. Boli by sme veľmi radi, keby sme sa s vami stretli na niektorej z nich – alebo vás opäť videli.

Beatus Fultonius J. Sheen, ora pro nobis!