- Medzináboženské stretnutia v Assisi sú kontroverzné a ohrozujú pravú vieru.
- Pápež Lev XIV. pokračuje v tradícii, ktorá môže viesť k synkretizmu.
- Účasť nekresťanských vodcov na modlitbách je pre mnohých katolíkov neprijateľná.
- Historické protesty proti synkretizmu sú stále aktuálne a relevantné.
Pápež Lev XIV. sa 27. októbra vydá do Assisi, aby si pripomenul 40. výročie kontroverzného medzináboženského modlitebného stretnutia, ktoré v roku 1986 inicioval pápež Ján Pavol II. spolu so zástupcami svetových náboženstiev.
6. októbra sa uskutoční tlačová konferencia organizovaná Spoločenstvom Sant’Egidio oznámila, že medzinárodné stretnutie pri príležitosti 40. výročia Svetového dňa modlitby za mier, ktoré v roku 1986 zvolal Ján Pavol II., sa uskutoční v Assisi od 25. do 27. októbra. Na podujatí sa zídu 384 predstaviteľov náboženstiev, kultúr a inštitúcií z 53 krajín, pričom na 24 tematických fórach vystúpi 155 rečníkov. Pápež Lev XIV. bude predsedať kresťanskej modlitbovej bohoslužbe v Dolnej bazilike sv. Františka a na námestí pred bazilikou prednesie záverečný prejav.
Marco Impagliazzo, predseda Spoločenstva Sant’Egidio, citujúc historika Alberta Melloniho, uviedol, že medzináboženské stretnutia v Assisi predstavujú „zlom v postoji súčasného katolicizmu voči iným náboženstvám a zlom vo vnímaní kresťanstva zo strany nekresťanských náboženstiev“.
Počas stretnutia bude 13 rôznych miest slúžiť na simultánnu modlitbu rôznych náboženských skupín, čo má podľa organizátorov zabrániť vzniku „náboženského synkretizmu““x201D; v súlade s pôvodnou víziou Jána Pavla II. Na záver stretnutia by mali účastníci podpísať a vyhlásiť spoločné posolstvo mieru adresované svetu.
Okrem pápeža sa stretnutia zúčastní aj kardinál Matteo Maria Zuppi, a to nielen vo funkcii predsedu Talianskej biskupskej , ale aj ako vedúca osobnosť v rámci Spoločenstva Sant’Egidio, ako aj kardinál Fridolin Ambongo, arcibiskup Kinshasy v Konžskej demokratickej republike.
Na stretnutí sa zúčastní Andrea Riccardi, zakladateľ Spoločenstva Sant’Egidio; ekumenický patriarcha Bartolomej I. z Konštantínopolu; Nasaruddin Umar, indonézsky minister pre náboženské záležitosti a imám mešity v Jakarte; a Hala al-Karib, sudánska aktivistka. Prítomný bude aj hlavný rabín Francúzska Haim Korsia.
28. septembra, počas apoštolskej cesty pápeža po Francúzsku, spolu s ďalšími predstaviteľmi náboženstiev, Korsia podpísal v prítomnosti Leva XIV. Metzský apel, dokument, ktorý nadväzuje na „Ducha z Assisi“ a opäť navrhuje všetky náboženstvá ako nevyhnutné nástroje na „odzbrojenie“ sveta.
Témy 24 naplánovaných fór pokrývajú širokú škálu otázok, vrátane odzbrojenia, klimatických zmien a migrácie. Na týchto diskusných stretnutiach sa zúčastnia zástupcovia hlavných sekulárnych a globalistických organizácií, medzi ktorými vyniká najmä Nadácia Gatesovcov, ako aj viacerí sekulárni intelektuáli.
„Téma duchovného zjednotenia sveta je skutočne dôležitá… aby sa diskusia o univerzálnom bratstve, Fratelli tutti, preniesla do rôznych kultúrnych a náboženských kontextov,“ uviedol Impagliazzo.
Podľa Impagliazza je „duchovné zjednotenie“ sveta nevyhnutné na boj proti opätovnému vzostupu nacionalizmu, ktorý podľa neho podkopáva multilateralizmus presadzovaný medzinárodnými organizáciami, ako sú Organizácia Spojených národov a Európska únia. Náboženstvá môžu podľa neho slúžiť ako užitočné nástroje v rukách týchto inštitúcií na potvrdenie ich vízie sveta.
Počas tlačovej konferencie sa Impagliazzo kriticky vyjadril aj k námietkam, ktoré vznesol arcibiskup Marcel Lefebvre už v čase prvého stretnutia v roku 1986: „Spomínam si na lefebvristov, tých najzúrivejších kritikov... pretože sa verilo, že pokračovanie v týchto stretnutiach by so sebou nieslo riziko premeny Cirkvi na divadlo... alebo dokonca na synkretizmus... Žiadny synkretizmus: každý podľa svojich vlastných tradícií.“
27. októbra 1986 na pozvanie pápeža Jána Pavla II. a v úzkej spolupráci so Spoločenstvom Sant’Egidio, ktorá sa rozhodla neobmedziť „Ducha z Assisi“ na jednorazovú udalosť, 130 predstaviteľov rôznych kresťanských denominácií a svetových náboženstiev sa zišlo v Assisi na Svetový deň modlitby za mier.
Toto podujatie okamžite vyvolalo pobúrenie v širokých kruhoch Cirkvi. Medzi najkontroverznejšie epizódy patrilo umiestnenie sochy Budhu na svätostánok v kostole sv. Petra v Assisi.
28. októbra 1999 Ján Pavol II. obnovil medzináboženské stretnutie novým veľkým zhromaždením, ktoré sa konalo medzi Rímom a Assisi. Pri tejto príležitosti biskup Bernard Fellay zo Spoločenstva sv. Pia X. zaslal pápežovi formálny protestný list, v ktorom odsúdil oživenie škandálu, ktorý postavil jedinú pravú Cirkev založenú Kristom na rovnakú úroveň ako pohanské a heretické náboženstvá.
Následne, 24. januára 2002, sa v Assisi konalo tretie medzináboženské stretnutie v Assisi, ktoré opäť zvolal Ján Pavol II. v dôsledku teroristických útokov z 11. septembra 2001 v New Yorku. Pre mnohých katolíkov bola obzvlášť pohoršujúca spoločná modlitba katolíckych predstaviteľov spolu s nekresťanskými náboženskými vodcami.
POZRITE SI: Katolícki duchovní sa zúčastňujú rituálu Prvých národov v katedrále v Ottawe
S voľbou pápeža Benedikta XVI. sa vatikánska hierarchia pokúsila preorientovať ekumenický dialóg, avšak udalosti ako jeho návšteva v Istanbule’ Modrej mešity 30. novembra 2006 preukázala podstatnú kontinuitu s líniou „Ducha z Assisi“.
27. októbra 2011 zvolal Benedikt XVI. štvrté medzináboženské stretnutie v Assisi pri príležitosti 25. výročia prvého modlitebného stretnutia. Na tomto stretnutí sa pápež Benedikt rozhodol, že medzi oficiálnych hostí pozvaných do Baziliky svätej Márie Anjelov zaradí aj ateistov a neveriacich.
20. septembra 2016 pápež František predsedal piatemu medzináboženskému stretnutiu pri príležitosti 30. výročia pôvodného podujatia, ktoré bolo čiastočne podporené významným vplyvom Komunity Sant’Egidio na program a smerovanie svojho pontifikátu.