Nedávny článok Stuarta Chambera, ktorý bol uverejnený 5. januára v novinách Ottawa Citizen tvrdí:
Horkou pilulkou pre odporcov eutanázie sa stal fakt, že žiadne veľké zneužívanie zraniteľných skupín sa v rámci daných jurisdikcií nekoná.
Chambers tvrdí, že existujú iba nepodložené dôkazy o zneužívaní eutanázie a asistovanej samovraždy, a vraj sú to iba náboženské argumenty, ktoré eutanázii oponujú. Ignoruje pritom Hnutie za Práva Postihnutých Osôb - Disability Rights Movements a tiež postoje organizácie Ešte nie som mŕtvy - Not Dead Yet, ktorá bojuje proti eutanázii pre postihnutých ľudí.
Chambers tiež ignoruje údaje zo štúdie, ktorá bola uverejnená v NEJM 19. marca 2015 o skúsenostiach s eutanáziou vo flámskom regióne Belgicka.
Štúdia skúmala 3751 úmrtí počas prvých 6 mesiacov v roku 2013 vo flámskom regióne v Belgicku a dospela k záveru, že 1,7% všetkých úmrtí bolo urýchlených bez požiadania, pričom každoročne to predstavuje viac ako 1000 úmrtí. Štúdia takisto zistila, že eutanázia predstavovala 4,6% zo všetkých úmrtí hoci oficiálna belgická štatistika prezentuje, že eutanázia predstavovala 2,4% zo všetkých úmrtí. To znamená, že takmer polovica zo všetkých asistovaných úmrtí nebola oznámená, čo belgické právo vyžaduje.
Chambers ignoroval belgické údaje o eutanázii, ale tiež ignoroval údaje týkajúce sa zákona o asistovanej samovražde v štáte Washington.
Správa o asistovanej samovražde z roku 2014 vo Washington State uvádza, že bolo vydaných 176 smrteľných receptov, 126 ľudí zomrelo pri asistovanej samovražde, 17 ľudí zomrelo z iných príčin, 6 ľudí zostalo nažive a 27 zomrelých z neznámych dôvodov. Údaje uvádzajú, že status úmrtia z neznámych príčin bol uvedených až v 27 úmrtiach, kde sa použitie smrtiacej injekcie nebralo do úvahy. Ako mohli dopustiť takúto nedbalosť?
Kvôli stručnosti, tento článok skúma iba niekoľko kľúčových bodov. Horkou pilulkou by malo byť pre Chambersa, že v mojej odpovedi na jeho článok neboli potrebné nepodložené dôkazy.