DÁNSKO, Kodaň, január 2011 (LifeSiteNews.com) – Keď je žena tehotná, v jej tele prebiehajú mnohé zmeny. Práve preto v tomto čase mnohé ženy po prvýkrát v živote vyhľadávajú odbornú pomoc. Najnovšia štúdia, ktorú financovala paradoxne pro-potratová nadácia Buffett Susan Thompsonovej, odhalila zaujímavé skutočnosti. Štúdia tvrdí, že ženy s ďaleko väčšou pravdepodobnosťou vyhľadajú psychiatrickú pomoc, keď sú krátko po potrate, než keď sú po pôrode.
Štúdia s názvom „Indukovanie prvého trimestra-potratu a riziko duševnej poruchy“ bola zverejnená v New England Journal of Medicine. Skúmala vládou vedené dánske lekárske záznamy o prípadoch potratov a psychiatrického poradenstva medzi občanmi. Štúdia zahŕňa roky 1995-2007.
Autori zistili, že ženy, ktoré podstúpili potrat, s takmer trikrát väčšou pravdepodobnosťou vyhľadali psychiatrickú pomoc. A to po prvýkrát vo svojom živote, v priebehu deviatich mesiacov pred a dvanásť mesiacov po výkone. Porovnávali ich zo ženami, ktoré porodili.
Autori však tvrdia, že výsledky ešte nesvedčia o príčinnej súvislosti medzi potratmi a duševnými chorobami. Porovnávali sa počty žien, ktoré vyhľadali psychiatrickú pomoc v mesiacoch pred a v mesiacoch po potrate. Žiadny štatisticky významný vzostup po potrate však nebol prítomný. Dospeli preto k záveru, že zistenia nepodporujú hypotézu, že pri potrate v prvom trimestri existuje zvýšené riziko duševných porúch.
Doktorka Priscilla Colemanová, profesorka ľudského rozvoja a rodinnej štúdie na universite Bowling Green v štáte Ohio a odborníčka na súvislosť medzi potratmi a duševnými ochoreniami, štúdiu skritizovala. Podľa nej má veľké nedokonalosti.
V nedávnom článku Colemanová naznačuje, že v porovnaní so ženami, ktoré porodili, bola miera pred potratových psychických problémov pravdepodobne taká vysoká, lebo veľa žien pravdepodobne počas ich prvej návštevy u psychiatra stálo pred rozhodnutím ísť/neísť na potrat.
Dodáva, že autori štúdie namiesto toho uzavreli, že ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat, často bojujú s psychickými problémami kvôli iným faktorom, nie kvôli potratovej procedúre.
Colemanová poukazuje na to, že samotné údaje zo štúdie naznačujú, že percento duševných problémov je podstatne vyššie po potrate, ak ich porovnáme s tými po pôrode (15,2% oproti 6,7%). Alebo v porovnaní s tými, ktoré neboli tehotné (8,2%). Túto skutočnosť podľa nej autori pri hodnotení bagatelizovali.
Veľa iných štúdií poskytuje dôkazy pre psychologické problémy po potrate, vrátane post-traumatických stresov, depresií a samovrážd. Colemanová uvádza, že najmenej 30 štúdií dospelo k podobným záverom.
Dánski autori tieto štúdie kritizujú. Podľa nich väčšina štúdií „nerozlišuje medzi duševnými diagnózami ako sú depresie a psychózy a pocitmi smútku, straty, alebo ľútosti, ktoré sú síce nepríjemné, ale nemusia nutne signalizovať duševnú poruchu“.
Matthew Cullinan Hoffman
Autori však tvrdia, že výsledky ešte nesvedčia o príčinnej súvislosti medzi potratmi a duševnými chorobami. Porovnávali sa počty žien, ktoré vyhľadali psychiatrickú pomoc v mesiacoch pred a v mesiacoch po potrate. Žiadny štatisticky významný vzostup po potrate však nebol prítomný. Dospeli preto k záveru, že zistenia nepodporujú hypotézu, že pri potrate v prvom trimestri existuje zvýšené riziko duševných porúch.
Doktorka Priscilla Colemanová, profesorka ľudského rozvoja a rodinnej štúdie na universite Bowling Green v štáte Ohio a odborníčka na súvislosť medzi potratmi a duševnými ochoreniami, štúdiu skritizovala. Podľa nej má veľké nedokonalosti.
V nedávnom článku Colemanová naznačuje, že v porovnaní so ženami, ktoré porodili, bola miera pred potratových psychických problémov pravdepodobne taká vysoká, lebo veľa žien pravdepodobne počas ich prvej návštevy u psychiatra stálo pred rozhodnutím ísť/neísť na potrat.
Dodáva, že autori štúdie namiesto toho uzavreli, že ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat, často bojujú s psychickými problémami kvôli iným faktorom, nie kvôli potratovej procedúre.
Colemanová poukazuje na to, že samotné údaje zo štúdie naznačujú, že percento duševných problémov je podstatne vyššie po potrate, ak ich porovnáme s tými po pôrode (15,2% oproti 6,7%). Alebo v porovnaní s tými, ktoré neboli tehotné (8,2%). Túto skutočnosť podľa nej autori pri hodnotení bagatelizovali.
Veľa iných štúdií poskytuje dôkazy pre psychologické problémy po potrate, vrátane post-traumatických stresov, depresií a samovrážd. Colemanová uvádza, že najmenej 30 štúdií dospelo k podobným záverom.
Dánski autori tieto štúdie kritizujú. Podľa nich väčšina štúdií „nerozlišuje medzi duševnými diagnózami ako sú depresie a psychózy a pocitmi smútku, straty, alebo ľútosti, ktoré sú síce nepríjemné, ale nemusia nutne signalizovať duševnú poruchu“.
Matthew Cullinan Hoffman