Stanovisko Výboru pre rodovú rovnosť Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť k spochybňovaniu princípov rodovej rovnosti
Vláda SR tak, ako sa uvádza v Programovom vyhlásení na roky 2012 – 2016, považuje kvalitu života za výsledok súdržnej spoločnosti, ktorá je závislá od solidarity všetkých jej vrstiev a od spájania silnej hospodárskej politiky s politikou sociálnou.
To nevyhnutne zahŕňa aj podporu znevýhodnených skupín, ktorých rovnaké práva sú zaručené v Ústave SR, tzv. Antidiskriminačnom zákone, v smerniciach EÚ ako aj v rôznych medzinárodných dohovoroch a zmluvách, ku ktorým SR pristúpila.
(*Pozn. red.: Subjektívne tvrdenie.)
Navyše, Slovenská republika ako demokratický a právny štát má povinnosť zabezpečiť vo svojich politikách pluralitu a v zmysle ústavy aj nezávislosť od ideológie alebo náboženstva.
Podpora znevýhodnených skupín a uznávanie ich práv, ku ktorým nepochybne patria aj ženy a LGBTI ľudia, je súčasťou takéhoto prístupu.
(*Pozn. red.: nepodložené tvrdenie. Na Slovensku je diskriminácia, teda zamedzovanie občianskych práv trestným činom.)
Výhrady voči konceptu rodovej rovnosti nemajú žiadne opodstatnenie a zbytočne polarizujú verejnosť.
(*Pozn. red.: Zavádzanie. Majú opodstatnenie. Ide o socialisticický politický cieľ, s ktorým väčšina občanov SR nesúhlasí.)
Aj z tohto dôvodu podporujeme prijatie Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv, ktorá by pomohla vytvoriť systémové opatrenia o.i. pre vzdelávanie a osvetu k ľudským právam, vrátane rodovej rovnosti.
(*Pozn. red.: Navrhované systémové opatrenia sledujú kontroverzné politické ciele. )
Cieľom rodovej rovnosti nie je odstraňovanie resp. popieranie biologických rozdielov medzi mužmi a ženami a presadzovanie rovnakosti, ako sa to mylne šíri vo verejnosti.
(*Pozn. red.: nepravdivý výrok, "Žena sa ženou nerodí, žena sa ženou stáva" - Simone de Beauvoir, zakladateľka marxistického feminizmu a rodovej ideológie)
Cieľom je odstraňovanie rodovej hierarchie a presadzovanie spravodlivosti.
(*Pozn. red.: to sú ciele marxistického feminizmu, čo je ideológia)
Koncept rodovej rovnosti vychádza z princípu, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení predsudkami, reprodukovanými najmä formou tzv. rodových stereotypov.
(*Pozn. red.: Ľudská podstata je obmedzená prírodnými zákonmi. Medzi ne patrí aj biológia, neurológia a genetika. Tieto zákonitosti definujú správanie jedincov ale aj následné chovanie sa spoločnosti. Viera v prekonanie prírodných zákonov nie je teda ľudským právom, ale ideológiou.)
Najlepšie využitie potenciálu tak mužov ako i žien je nevyhnutnou podmienkou rozvoja vedomostnej spoločnosti ako i zabezpečenia kvality života na individuálnej úrovni.
Presadzovanie rovnosti príležitostí, zákaz diskriminácie a aktívne presadzovanie rodovej rovnosti je súčasne aj záväzkom SR ako členskej krajiny Európskej únie. Tieto sú obsiahnuté v Zmluve o Európskej únii (tzv. Lisabonskej zmluve), najmä v čl. 2, 3 a v čl. 8, ktorý hovorí, že “vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.”
(*Pozn. red.: Nepravdivý výrok. Lisabonská zmluva nezaväzuje členské štáty k presadzovaniu rodovej rovnosti, ale k rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami. Súčastná legislatíva SR garantuje rovnaký prístup k verejným službám pre každého občana, bez rozdielu.)
Na praktické presadzovanie rodovej rovnosti prijala EÚ Stratégiu rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015, ktorá kladie dôraz na prínos rodovej rovnosti k hospodárskemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju a podporuje uplatňovanie dimenzie rodovej rovnosti v stratégii Európa 2020.
(*Pozn. red.: Kontroverzný a pre Slovensko nezáväzny dokument.)
V tomto zmysle prijala Rada Európskej únie 7. marca 2011 Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), v ktorom vyzýva členské štáty o.i., aby odstránili rodové stereotypy a podporovali rodovú rovnosť na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj v pracovnom živote. Rada v ňom opätovne potvrdila svoj záväzok “posilniť správu vecí verejných prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to jeho začleňovaním do všetkých oblastí politík vrátane vonkajších činností EÚ” a vyzvala členské štáty, aby “pri vypracovávaní a plnení národných programov reforiem uplatňovali hľadisko rodovej rovnosti a podporovali politiky rodovej rovnosti“. (*Pozn. red.: Ide o odporúčenie socialistickej frakcie RE, pre Slovensko nemá záväzny charakter. )
Presadzovanie rodovejrovnosti je teda legitímny politický cieľ hodný modernej demokratickej krajiny a členského štátu Európskej únie.
(*Pozn. red.: ide teda o politický cieľ, ako taký nemá charakter zaväzneho morálneho imperatívu ľudského práva. Podlieha pravidlám politického procesu v parlamentnej demokracii. Nie je možné, aby kontroverzné politické ciele boli presadzované cez byrokratické procesy, pokiaľ nie sú schválené NR SR a nemajú mandát od občanov.)
Dosiahnutie tohto práva musí byť nielen formálne právne zakotvené, ale aj efektívne uplatňované vo všetkých oblastiach života spoločnosti.
(*Pozn. red.: Občania nesúhlasia, aby im úradnici zasahovali do života a nanucvali im svoje ideologické predstavy o živote. V opačnom prípade ide o totalitu.)
Je preto potrebné prijímať nové prístupy a uskutočňovať štrukturálne zmeny tak, aby sa dosiahla rodová rovnosť ako aj rovnosť príležitostí iných znevýhodnených skupín spoločnosti.
(*Pozn. red.: V demokracii majú občania rozhdovať, či chcú, aby bolo zavádzané "nové prístupy")
Toto je nesporne aj úloha štátu, a to v spolupráci so všetkými zložkami občianskej spoločnosti.
(*Pozn. red.: Subjektívny názor, - nie je to úloha štátu)