Štrasburg - Európsky súd pre ľudské práva (ECHR) stanovil, že poľské mesto sa dopustilo priestupku ľudských práv, keď zamietlo požiadavku homosexuálneho muža na zdedenie nájomnej zmluvy po smrti svojho partnera.
ECHR pripustil, že podla poľskej ústavy, rodina sa chápe ako zväzok muža a ženy a preto rozhodnutie mesta bolo principiálne správne keď zamietlo nárok na dedenie pre homosexuálneho muža. No taktiež sa vyjadrilo, že v snahe ochrániť rodinu, štát musí „brať ohľad aj na vývoj spoločnosti, zmeny vo vnímaní sociálnych, občianskych a vzťahových problematík, vrátane tej skutočnosti, že neexistuje len jedna možnosť, alebo len jedna voľba životného štýlu, rodinného života a súkromia."
Skupiny za „práva“ homosexuálov vítajú toto rozhodnutie ako víťazstvo, zatiaľ čo poľskí právni experti oponujú, že toto rozhodnutie nemá žiadnu oporu v poľskom zákone. Cirkevní vodcovia a lídri podporujúci rodiny toto rozhodnutie ostro kritizujú ako ďalší dôkaz homosexuálnej ideológie ECHR.
Piotr Kozak, poľský občan narodený v roku 1951 bol v homosexuálnom vzťahu s „T.B.“. Ten býval v prenajatom byte, ktorý bol vo vlastníctve mesta Szczecin od roku 1989 až do svojej smrti v apríli 1998. Spolu s Kozakom sa delili o spoločnú domácnosť. Kozak tam býval skoro po celú túto dobu.
Po smrti T.B. požiadal Kozak o zdedenie bytového nájmu. Táto požiadavka bola v roku 1998 mestom odmietnutá, na základe tvrdenia, že Kozak tam niekoľko rokov nebýval.
Kozak však trvdí, že bol preč iba čiastočne, a to z pracovných dôvodov. A vraj má právo na sukcesiu, keďže spolunažíval s T.B. veľa rokov, a teda fakticky žili v manželskom spolužití.“
Okresný súd zamietol túto žiadosť ešte v roku 1999 a svoje rozhodnutie podporil na základe faktu, že Poľsko neuznáva homosexuálne zväzky. Toto rozhodnutie bolo potvrdené na krajskom súde v roku 2001.
Kozak teda v auguste 2001 predniesol svoju sťažnosť na ECHR s tvrdením, že je diskriminovaný na základe svojej sexuálnej orientácie.
ECHR jednomyseľne schválilo Kozakovu sťažnosť, že vláda porušila odsek 14 Európskej dohody o ľudských právach, ktorý zakazuje diskrimináciu, a odsek 8, ktorý chráni právo na rešpekt súkromného a rodinného života jednotlivca.
Aj keď odsek 14 výlučne nezakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, je otvorený širokej interpretácii – a ECHR do toho zahrnulo aj sexuálnu orientáciu. V danej situácii sa zhodli, že sexuálna orientácia je koncept, ktorý spadá pod odsek 14.“
Sudca rozhodol že odmietanie legalizácie homosexuálnych zvazkou nemože byť zdôvodnované ochranou tradičnej rodiny.
Biskup Stanislaw Stefanek z Lomze ostro kritizuje toto rozhodnutie. Pre Wiadomosci24.pl sa vyjadril, že ECHR „nie je vedené zákonom, ale ideológiou.“
„ECHR má určité priority, napr. propagáciu sexuálnej aktivity mládeže alebo homosexuálne partnerstvá,“ povedal biskup.“Schvália hocičo, ak to prispieva k predčasnej sexuálnej aktivite, a navyše všetko, čo by tomu mohlo brzdiť (napr. práva rodičov), nazývajú diskrimináciou. Samozrejme, je to dobre maskované citovaním zákona, pretože ECHR nielenže sa musí preobliecť do šatu spravodlivosti, ale musí používať aj správne štylizovanú reč,“ dodal.
„Pokiaľ viem, my sme ešte nedospeli k takému „úspechu“ ako je zrovnoprávnenie homosexuálnych zväzkov s manželstvom. Aj keď má náš poľský zákon vlastné stanovy, rozhodnutie ECHR má určiť smernice pre poľský súd,“ povedal.
Elzbieta Zywar, súdkyňa krajského súdu v Szczecine, sa vyjadrila pre denník Gazera Prawna“ (DGP), že „Poľsko nereguluje homosexuálne partnerstvá, a keďže tento problém neriadi, tak potom ani súd nemôže vydať rozhodnutia na základe neexistujúceho zákona. Súdy majú zákon realizovať a nie ho tvoriť.“
Malgorzata Lesniak, poľská právna poradkyňa povedala pre DGP, že „poľský zákon neadresuje problematiku homosexuálnych zväzkov a neexistuje žiadne nariadenie v tomto smere, takže rozhodnutie ECHR neurčuje žiadnu bázu na riešenie sťažností. Môže poľskému súdu iba navrhnúť isté postupy.“
Tomasz Terlikowski, popredný pro-life a pro-family komentátor a nezávislý novinár, zverejnil vo svojom blogu silné zavrhnutie tohto rozsudku.
"Dedičstvo," napísal, „je založené na rodine a manželskom vzťahu,“ a má za úlohu posilniť rodinu a odovzdávať dobro budúcim generáciám. Keďže homosexuáli nie sú schopní reprodukcie, hovorí, „nie je žiaden dôvod dávať im privilégium práv rodiny, ktoré by mali jeden po druhom zdediť.“
Podotýka, že „ak homosexuáli chcú niekomu odovzdať svoj majetok, stále môžu napísať záveť.“
„Sudcovia nemajú záujem brániť manželstvo, a nezaujíma ich, či ich rozhodnutie je logické,“ pokračuje. „Sú príliš zaneprázdnení revolúciou, konštruovaním novej ľudskej osoby a novej dúhovej generácie. Budujú civilizáciu na mŕtvolách inštitúcie rodiny a manželstva.“
EU súd rozhodol: Poľsko musí uznať „práva“ homosexuálov
1,522