V minulosti popredný homosexuálny aktivista Michael Glatze, ktorý neskôr vyhlásil, že s pomocou Božou dokázal odvrhnúť homosexuálny spôsob života a zmeniť svoju sexuálnu preferenciu, uzavrel 26. októbra tohto roku manželstvo s Rebekou. Vzhľadom na jeho aktivistickú minulosť je jeho „obrat“ a manželstvo dôkazom, že masmédiami rozširované tvrdenie o nezmeniteľnosti homosexuality nie je pravdivé. Zrejme preto sa stal terčom nenávistnej kampane niektorých homoaktivistov, na ktorú reagoval otvoreným listom s názvom „nenávistní gayovia, prosím, rešpektujte moje rozhodnutia“, v ktorom označil svoj manželský život s Rebekou za najkrajšie obdobie svojho života.
Je veľavravné, že táto nenávistná kampaň sa nezastavila ani pri tak pozitívnom životnom momente, ako je uzavretie sobáša. Niektoré „LGBT“ organizácie zverejnili články, v ktorých otvorene dúfajú, že Glatzeho manželstvo skončí neúspechom a Michael sa nakoniec predsa len vráti do ich „košiara“. Podľa Petra LaBarberu, prezidenta organizácie Americans for Truth about Homosexuality, títo aktivisti nie sú schopní priznať, že homosexuálna identita a správanie je niečo, čo môže byť zmenené. Glatze je pritom iba najznámejším z množstva ďalších ľudí, ktorí prešli rovnakým procesom.
Nepohodlná skutočnosť Glatzeovej životnej zmeny je o to výraznejšia, ak si uvedomíme, že bývalý šéfredaktor periodika Young Gay America, držiteľ viacerých cien od homosexuálnych a „ľudskoprávnych“ spolkov a kedysi jedna z mediálnych ikon celého „LGBT“ hnutia dnes tvrdí:
„Verím, že homosexualita je defekt, chyba, deformácia a niečo, z čoho môže byť človek úplne ozdravený. Viem, že toto stanovisko spochybňuje osobné rozhodnutia niektorých ľudí, rovnako aj niektoré populárne politické opatrenia dneška. A som si navyše vedomý, že za toto stanovisko ma budú označovať za „pravicového fanatika“, ktorý by mal byť „odstránený“. Každý deň sa modlím k Bohu za moju bezpečnosť.“
Táto správa, popri mnohých iných skutočnostiach, teda vyvracia propagandisticky rozširované tvrdenia, že homosexuálne náklonnosti sú nezmeniteľné. Naopak, existuje tu nádej pre mnohých ľudí s takými sklonmi, že ich dokážu prekonať, založiť si rodinu, v nej počať vlastné deti a viesť tak skutočne šťastný a zmysluplný život. Správa tiež poukazuje na nenávistnú povahu viacerých homosexuálnych aktivistov, ktorí sú inak masmédiami vykresľovaní ako hrdinovia „bez bázne a hany“. Práve oni sú tými skutočnými „extrémistami“, ktorí sa nevedia zmieriť s realitou, a snažia sa zabrániť tomu, aby rovnakú šťastnú životnú zmenu, akou prešiel Michael Glatze, zažili aj ďalší homosexuáli.