USA, Júl 2010 - Bývalá lesba Janet Boynesová otvorene priznáva, že jej homosexuálna orientácia bola len výsledkom sexuálneho a psychického zneužívania v detstve. Presne tak ako sa to deje aj v prípadoch mnohých iných žien.
Vychoval ju mamin partner - alkoholik, ktorý matku zneužíval. Janet sa tak dostalo v detstve málo materinskej náklonnosti. V dvanástich rokoch bola Janes zneužívaná svojim príbuzným a neskôr miništrantom z kostola. Odvtedy si voči mužom vytvorila averziu. Pochopenie nachádzala u rovnakého pohlavia a útechu v drogách.
„Ženy ma priťahovali viac“, priznala Janet v rozhovore pre CBN. „Toľko mužov ma zranilo, že ženy sa mi zdali byť bližšie.“
Svoju bolesť schovávala za zdanlivú mužnosť a stal sa z nej školský tyran. V tom období sa jej spolužiaci priamo spýtali na to, či je lesba. Túto problematiku však ignorovala do svojich dvadsiatich rokov, pokým nezažila svoju prvú homosexuálnu skúsenosť so ženou.
Aj napriek tomu, že sa obrátila a stala sa kresťankou, jej skúsenosť s lesbickým životom ju o vieru pripravila. Bola vtiahnutá do životného štýlu homosexuálov plného dramatických peripetii a bolesti. Striedala jednu partnerku za druhou, bola závislá na kokaíne a trpela bulímiou.
„Žila som hrozným životom. Všetko sa pokazilo“, priznáva Boynes. „Stále som však odmietala vrátiť sa k Bohu.“
Jej život sa začal meniť v momente keď ju pozvali do kostola, okolo ktorého často prechádzala cestou do práce.
„Nedokázala som triezvo uvažovať a tak som povedala, že prídem. A prišla som. Mala som oblečené smiešne nohavice a netušila som, čo ma vlastne čaká. Zrazu som sa ocitla v prítomnosti deviatich žien, krásnych a veľmi ženských. V duchu som si kládla otázku, do čoho som sa to zase namočila. A tak som tam sedela - so sklonenou hlavou a s hanbou. Myslela som si, že tie ženy sú kruté, že si ma tam teraz pekne podajú a nakoniec ma vyhodia von," hovorí.
„Každý sa predstavil svojim menom a keď prišiel rad na mňa, povedala som: Volám sa Janes a žijem homosexuálnym životom, ale ak mi pomôžete, tak budem žiť pre Pána.“
Veriaci z kostola jej prejavili veľa porozumenia a podporovali ju v rozhodnutí skoncovať s doterajším životným štýlom a drogovou závislosťou. Jeden pár z farnosti jej ponúkol možnosť bývať s nimi. Tu počas roka života zakúsila lásku, ktorú nikdy v detstve nezažila. Úplne zanechala lesbický život a obnovila svoju heterosexuálnu orientáciu.
„Chcela by som, aby každý, kto žije homosexuálnym životom a kto nepoznal lásku svojich rodičov, zažil skutočnosť, že práve Boh je otcom pre tých, čo nemajú otca či matku“, hovorí Janet. „To, čo Boh spravil pre mňa, urobí aj pre nich.“
Po jedenástich rokoch Boynesová vedie duchovné poradenstvo, ktoré ponúka pomocnú ruku tým, ktorí chcú zanechať svoju homosexuálnu orientáciu. Taktiež svedčila pred Okresným súdom štátu Minesota proti uzatvoreniu homosexuálnych manželstiev.
V minulosti sa so svojou homosexuálnou partnerkou chceli zobrať a adoptovať si dieťa. Dodáva však, že je nesmierne šťastná a vďačná za to, že od svojich plánov upustili a uchránili tak seba i spoločnosť pred ďalšou nefunkčnou rodinou. „Deti potrebujú jedného otca a jednu matku,“ svedčí Boynesová.
Taktiež zdôraznila vážnosť vedeckých výskumov, ktoré poukazujú na nezdravé až fatálne následky legalizovania homosexuálnych partnerstiev. „Videla som to na životoch mojich priateľov v období, keď som žila homosexuálnym životom, “ tvrdí.
Matthew Cullinan Hoffman