Podľa uvedeného zdroja: “Idnes.cz” sa údajne pápež vyjadril, že ateisti, ak konajú dobro, môžu prísť do neba.
Zdroj: http://zpravy.idnes.cz/papez-ateiste-frantisek-0wr-/zahranicni.aspx?c=A130524_144436_zahranicni_pul
Z uvedeného textu, ako aj celého kontextu (článku) sa môže zdáť na prvý dojem, že ateisti prídu do Neba (budú spasení) ak budú konať dobré skutky, pričom ani nemusia žiť sviatostným spôsobom života, čiže chodiť do kostola, prijímať sviatosti zmierenia a prijímania…
Ak chceme spoznať, či naozaj môže byť takýto človek spasený (prísť po smrti do Neba), predovšetkým je potrebné vedieť, kto môže prísť do Neba a potom aj poukázať na skutočnosť, čo pápež povedal – na rozdiel od Médii, ktoré si vysvetľujú jeho výroky.
Ateisti môžu prísť do Neba, len v tom prípade, ak do poslednej sekunde života oľutovali hlavne ťažké hriechy, čiže aj to, že nežili sviatostným spôsobom života (sv.zmierenia a prijímania). Ak toto človek neoľutuje – do konca svojho života, v takom prípade ani nemá skutočne úprimnú vôľu vstúpiť do nebeského Kráľovstva (Nebo-Raj), ktoré nás očakáva po smrti. Čiže, ináč povedané: ateista nemôže prísť do Neba, pokiaľ sa nestane veriacim pred koncom svojho života.
Pápež František nepovedal, že ateista môže byť ateistom do konca svojho života a aj tak môže prísť do Neba, ak bude konať dobré skutky! To si protirečí, lebo konať dobré skutky nestačí (bez viery) a napokon do Neba sa predsa neide len za niektoré dobré skutky, ale hlavne za tie, ktoré svojim konaním odstránili zo života takého človeka všetky ťažké hriechy. Ved dobré skutky konali aj “veriaci” z Evanjelia, ktorí evanjelizovali: konali zázraky, kriesili mrtvych, uzdravovali chorých… a predsa im Ježiš povedal, že nevojdu do nebeského kráľovstva. A prečo? Pretože popri svojich dobrých skutkoch, konali neprávosti (zlé skutky) a tak aj zanedbávali práve tie dobré skutky, ktoré im mali zabezpečiť spásu (prísť do Neba)
A podobne je to aj s ateistami, že tí, ktorí chcú prísť do Neba, musia sa pred koncom svojho života stať veriacimi, čiže zrieknuť aj ateizmu, ináč je to ako s tými “veriacimi”, ktorí síce chceli ísť do Neba, ale len do takého, aké si “vysnívali” – predstavovali falošne.
Ako sa pápež vyjadril:
“Ano, jsou lidé, kteří tvrdí, že jsou ateisté a že nevěří v Boha. Ale pokud ve svém životě konají dobro, tak je třeba se i k nim chovat dobře,”
“Pán nás všechny vykoupil Kristovou krví - všechny, nejenom katolíky. Všechny! Otče, také ateisty?, zeptáte se. Také ateisty, všechny. A tato krev z nás činí děti Boží prvořadé kategorie. Byli jsme stvořeni jako Boží obraz a Kristova krev nás všechny vykoupila! Každý z nás tedy má povinnost konat dobro,”
“Toto přikázání může být dobrou cestou k dosažení pokoje. Kdybychom všichni druhým činili dobro, nakonec se naše cesty protnou. A pomalu, postupně, poznenáhlu se utvoří ona kultura setkávání, které máme tolik zapotřebí. Setkáme se, protože konáme dobro. ‘Já ale, Otče, nevěřím, jsem ateista.’ Konáš ale dobro, a tam se setkáváme!“
“Pán nás stvořil jako svůj obraz a jsme tedy Božím obrazem. Jelikož On činí dobro, každý z nás má v srdci toto přikázání: činit dobro, a nikoliv zlo. To se týká všech lidí. Namítnete - Otče, ale tento člověk není katolík, nemůže konat dobro…”
“Ano, může. A nejenom může, musí konat dobro! Tato uzavřenost, která nepřipouští, že by venku lidé mohli činit dobro, je jako zeď. Vede nás k válkám a také k přesvědčení, že můžeme zabíjet v Božím jménu. V dějinách se to mnozí domnívali, avšak je to rouhání. Tvrdit, že se může zabíjet v Božím jménu, je rouhání,“
To sú všetky priamo citované výroky pápeža, ktoré uverejnil autor článku a ako vidíme, tak z uvedených citátov, nenachádzame také vyjadrenie pápeža, žeby sme mohli konštatovať a súhlasiť s hlavým nádpisom článku: “I ateisté mohou do nebe, když konají dobro…”
Pápež nikde nehovorí priamo, že by ateista mohol prísť do Neba, keď koná dobro, ale že aj ateista môže konať dobro, lebo to bola hlavná sporná otázka veriacich, na ktoru reagoval a chcel poukázať na to, že veriaci by mali spolupracovať aj s ateistami, práve pre ich dobré skutky.
Tým však nechcel povedať, že pre ich dobré skutky – môžu, alebo budu spasený, že prídu do Neba. To je omyl a nesprávne pochopené slová pápeža.
Už sv.Pavol sa s takouto herézou stretol vo svojom živote a preto napísal z vnuknutia Ducha Svätého, že “nie pre skutky, ale pre vieru sme spasení”, aby dal jasne najavo veriacim, ale aj ateistom, že človek, či už si hovorí veriaci alebo neveriaci, pokiaľ chce prísť do Neba,, nemôže sa spoliehať len na svoje niektoré dobré skutky, ale že spasený môže byť človek až vtedy, ak jeho skutky sú v sulade s pravou vierou. Lebo skutky bez viery v Ježiša a prijatia Jeho vôle, len napĺňajú podstatu slov: “Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.” A na inom mieste hovorí: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. … Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život”
Ale ako potom by mohol prísť do Neba ateista, ktorí neuveril v Ježiša Krista – ktorí neprijal Ježiša za svojho Stvoriteľa a ani nechcel príjmať sv.Eucharistiu ?
Takýto človek, aj keby vykonal obrovské množstvo dobrých skutkov za celý svoj život, nič by mu to neosožilo, lebo pokiaľ nepríjma Ježiša za svojho “Pána a Boha živého”, potom nepríjma ani nebeské kráľovstvo, do ktorého by chcel vstupiť po smrti. A to platí aj pre tých, ktorí si hovoria: “veriaci”
Táto reakcia na spomínaný článok je zároveň výzvou aj pre veriacich, aby jednak konali dobré skutky pre nebeské kráľovstvo, ale zároveň prijali Ježiša za svojho jediného Boha a Spasiteľa všetkých ľudských duší.