Ako sa ocitli na zozname smrti?
Liverpool Care Pathway (LCP) je protokol, ktorým sa často v britských nemocniciach riadia, a ktorý je “návodom”, ako majú lekári sprevádzať chorých na sklonku života. Tento protokol navádza tiež na eutanáziu prostredníctvom prerušenia vyživovania a hydratácie. O pacientov je častokrát “postarané” práve týmto spôsobom a bez ich vedomia. Za posledné mesiace sa znásobil počet príbehov rodín, ktorých príbuzní sa ocitli na “zozname smrti” podľa protokolu LCP bez toho, aby o tom vopred vedeli. Niekedy si to všimnú včas, nieked je však príliš neskoro.
Deti v agónii
Vplyvný anglický časopis British Medical Journal odhalil, že tento protokol sa aplikuje aj na deti, ktoré sa rodia s postihnutím. Denníku Daily Mail zasa lekár, ktorý chce ostať v anonymite, porozprával o dieťati, ktoré sa narodilo s mnohými vrodenými anomáliami. Rodičia dieťaťa súhlasili s aplikovaním protokolu LCP a dúfali, že dieťa umrie rýchlo. „Priali si, aby dostalo zápal pľúc a aby netrpelo. Avšak moje lekárske skúsenosti hovoria, že nemožno povedať, ako dlho takéto deti budú žiť.“ Taktiež si kladiem otázku, ako môžu rodičia dieťaťa, za týchto podmienok, chcieť ešte aj vidieť jeho agóniu. Nakoniec dodal, že bol zatiahnutý do približne desiatich takýchto prípadov na neonatologickom oddelení, kde pracuje.
„Deti predsa nemôžu takto umierať“
Pediatrické oddelenie nemocnice Alder Hey v Liverpoole už dlhšiu dobu aplikuje LCP na novorodencoch a deťoch. Nemocničná sestra Bernadette Loyd, ktorá sa na tieto prípady už nedokázala viac ticho prizerať, napísala list na Ministerstvo zdravotníctva a podrobne popísala, akými spôsobmi novorodenci umierajú. „Je hrozné umierať od smädu, a je nepochopiteľné, že bábätká musia takto zomrieť! Rodičia sa ocitajú v neistote a cítia sa akoby povinní vybrať si tento spôsob, pretože lekári vravia, že ich deti majú len málo dní života.
No predpovedať smrť je veľmi ťažké a videla som aj prípady detí, ktoré doslova ožili potom, čo zvrátili cestu protokolu LCP, ktorý bol na nich už začatý.“ Kritici LCP sústreďujú pozornosť najmä na fakt, že lekári nemôžu predsa s úplnou presnosťou predpovedať perspektívu života svojich pacientov.
Ministerstvo zdravotníctva však na list zdravotnej sestry reagovalo, že „starostlivosť na konci života musí uspokojovať vyššie, profesionálne kritériá a že je treba stáť po boku rodičov počas procesu rozhodovania o živote dieťaťa“. Týmto nepriamo schválilo vykonávanie násilnej eutanázie na ľuďoch v britských nemocniciach.