Ignorované posolstvo: PÁPEŽ VARUJE pred moderným enviromentalizmom!

V príhovore, ktorý ignorovali hlavné spravodajské médiá, pápež Benedikt XVI (v posolstve na Svetový deň Mieru 8. decembra), objasnil skeptické postavenie Cirkvi k novým prúdom moderného enviromentalizmu.

 „Magistérium Cirkvi vyjadruje vážne obavy z postoja enviromentalizmu inšpirovaného ekocentrizmom a biocentrizmom“, povedal pápež „ takýto pohľad odstraňuje rozdieľnosť identity a hodnoty medzi ľudskou bytosťou a ostatnými živými vecami“.

V posolstve Mieru varoval: „V mene vízie takzvanej rovnocennej ´dôstojnosti´ všetkých živých tvorov sa odstraňuje osobitnosť a nadradené postavenie ľudskej bytosti. Toto otvára cestu novému náboženstvu - panteizmu s odtieňom novopohansta, ktorý nachádza zdroj ľudskej spásy len v prírode samej. Spásu chápe čisto v naturalistickom ponímaní“.

Médiá zdeľujúce pápežovo posolstvo (napr. Drudge Report - "Pope Goes Green") vytvorili dojem, že z pápeža vznikol nový eko-bojovník. Jeho hlavná myšlienka posolstva bola však úplne iná.

Pápežovo posolstvo Mieru a jeho predchádzajúce spisy na tému ´životné prostredie´ jednoznačne zavrhujú riešenia enviromentalistov. Teda riešenia ako populačná kontrola, vyššie spomínané stanovisko, že ‘človek nie je centrum stvorenia, ale len jeho malá nepodstatná súčasť’, ako aj agenda Nového Svetového Poriadku. Tieto isté dôvody prinútili aj Pro-Life hnutia dištancovať sa od enviromentálnych hnutí vo svete.

Skoro všetka mediálna pozornosť pápežovho posolstva k Svetovému Dňu Mieru sa sústredila len na niektoré jeho formulácie s chytľavými enviromentálnymi heslami, alebo jeho nadčasovej výzvy „vážne niesť zodpovednosť za celé stvorenie.“ Kľúčové posolstvo pre médiá bolo toto: „Možeme ignorovať pred nami stojace problémy, spojené s takými skutočnosťami ako sú klimatické zmeny, rozširovanie sa púští, pokles a strata produktivity v rozľahlých poľnohospodárskych oblastiach, znečistenie riek a vodonosných vrstiev, strata biodiverzity, vzrast prírodných katastrof a odlesňovanie rovníkových a tropických oblastí?“

Zároveň však médiá ignorovali kritiku Svätého Otca voči vyššie menovanému „ekocentrizmu“, ako aj Pápežovu pripomienku, že Darwinovo myslenie vedie k nevšímavosti životného prostredia. „Kedykoľvek sa príroda a najmä ľudská bytosť prezentujú ako produkty náhody resp. evolučného determinizmu, tak náš celkový zmysel pre zodpovednosť sa vytráca“ povedal pápež, pridajúc „Na druhej strane, ak vnímame stvorenie ako Boží dar pre ľudstvo, tak vďaka tomu môžeme lepšie pochopiť naše vlasné poslanie či hodnotu všetkých ľudských bytostí“.

Áno, pápež súhlasí s existenciou „ekologickej krízy“. Avšak niet pochýb o tom, že túto krízu vníma diametrálne odlišne od tých, čo volajú po globálnej politike „jedného dieťaťa“

Podľa Benedikta „Úpadok prírody je tesne spätý s kultúrnymi modelmi, ktoré definujú ľudské vzťahy. Teda, ak sa v spoločnosti rešpektuje ´ľudská ekológia´, má to aj blahodárne dôsledky na ekológiu životného prostredia“.

Inak povedané, ak si nebudeme ctiť ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť a prirodzenú rodinu, nebudeme schopní pomocť ani životnému prostrediu.
„Nemôžme požadovať od mladých ľudí, aby brali ohľad na životné prostredie, pokiaľ nedostanú pomoc od rodín či spoločnosti ako takej, mať najprv úctu k sebe a medzi sebou“, povedal Benedikt. Kniha prírody je jeden celok a je nedeliteľná. Týka sa nielen životného prostredia, ale aj osobných, rodinných či spoločenských mravov.

Pápež zdôraznil, že „ochotne“ povzbudzuje „úsilie šíriť väčšiu zodpovednosť za životné prostredie“, avšak iba ak „by chránila autentickú ´ľudskú ekológiu´, ktorá jednoznačne potvrdzuje nedotknuteľnosť ľudského života v každom stave vývoja a za akýchkoľvek okolností. Ako aj dôstojnosť človeka a jedinečné poslanie rodiny, v ktorej sa človek učí k láske k blížnemu i k úcte voči prírode”.

Tak toto je teda enviromentálne hnutie, ku ktorému sa všetci radi pridáme!