Kardinál Raymond Burke je hlava najvyššieho vatikánskeho súdu, Apoštolskej signatúry. V rozsiahlom televíznom interview dôrazne poopravil falošné domnienky o výroku pápeža Františka „Kto som ja, aby som súdil?,“ ktorý je často používaný, aby sa naznačila zmena v cirkevnom učení ohľadom homosexuality.
Moderátor Thomas McKenna z relácie Catholic Action Insight v interview s kardinálom Burkeom zisťoval, kedy ľudia musia súdiť vo svetle citátu pápeža Františka „Kto som ja, aby som súdil?.“
„Máme posudzovať skutky, musíme,“ odpovedal kardinál Burke. „Celý deň robíme súdy ohľadom istých skutkov. O tom je prirodzený zákon: vybrať si dobro a vyhýbať sa zlu.“
Vatikánsky kardinál dodal, že aj keď môžeme posudzovať skutky ako smrteľný hriech, nemôžeme povedať, že tá konkrétna osoba je v smrteľnom hriechu, keďže „ich možno pácha bez toho, aby vôbec vedela, že sú smrteľným hriechom alebo ich pácha bez plného súhlasu, kto vie?“
„Tento druh posudzovania je iba čiastočný, ale skutky samotné posudzovať máme, veď by sme inak sami nemohli žiť morálny život,“ dodal.
McKenna poznamenal, že by bolo nesprávne interpretovať pápežov citát ako vyjadrenie podpory pre homosexuálne „manželstvo“ a Burke s ním súhlasil.
Kardinál sa potom vyjadril k citlivej téme tolerancie a netolarancie, ktorá rezonuje v centre tejto debaty.
„Nie som netolerantný voči ľuďom s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu,“ povedal. „Mám pre nich veľký súcit, osobitne v dnešnej spoločnosti, kde je tak veľa mladých ľudí vedených k homosexuálnym činom. Čo by v minulosti nebolo možné, dnes vďaka úplnemu uvoľneniu mravov a skazenosti je.“
„Mám pre nich veľký súcit, ale ten súcit znamená, že chcem, aby poznali pravdu o vyhýbaní sa hriešnym skutkom pre ich vlastné dobro, pre ich vlastnú spásu. Tak sa snažíte pomôcť tej osobe,“ dodal. „Toto dnes nie je pozitívne prijímané agresívnou homosexuálnou agendou, ale to neznamená, že to nie je správny prístup, ktorý môžete zaujať.“
Kardinál Burke varoval, že ak zostaneme ticho kvôli tlaku zo strany agresívnej homosexuálnej agendy, budeme „sa pozerať na deštrukciu vlastnej spoločnosti.“
Prístup kardinála Burkea je nielen teoretický, ale aj praktický. Spomenul prípad, keď po jednej birmovnej Svätej omši za ním prišla nahnevaná matka a obvinila ho, že nazval jej dcéru diabolskou. Keď sa spýtal, o čom presne hovorí, dozvedel sa, že tým myslela články, ktoré napísal pre diecézny časopis ohľadom tradičnej definície manželstva. Jej dcéra, povedala, bola „vydatá“ za inú ženu.
Kardinál Burke si spomína na svoju reakciu: „Nie, tie skutky, ktoré koná vaša dcéra sú diabolské. Vaša dcéra nie je diabolská, ale potrebuje porozumieť pravde o jej vlastnej situácii.“
Hlava Apoštolskej signatúry povedal, že dnes existuje príliš veľa nedorozumení ohľadom tejto veci „a smutné je, že to vedie k tomu, že mnoho dobrých ľudí nekoná, čo má konať, aby pomohli niekomu v tomto stave.“