- Čas bláznov
Problém moderného života nespočíva v tom, že je zlý, ale v tom, že je bláznivý.
G. K. Chesterton.
Jeden môj dobrý priateľ – filozof, historik a personalista, mi už pred rokmi tvrdil, že prichádza „čas vzbury davov“. Aj som mu veril, hoci tieto predpovede neboli nijak pozitívne. Obnášali príliš veľa rizík. Zatiaľ sa jeho predpovede nenaplnili. Prišlo niečo iné. Namiesto „vzbury davov“ prišiel „čas bláznov“. Blázni sú v politike. Blázni sú v médiách. Blázni sa hrajú, a ďalší blázni ich hry premieňajú na realitu. Blázni chcú, aby sme sa zbláznili s nimi. Keď nie, aby sme sa aspoň tvárili, že nie sú blázni, alebo – že my sme blázni a oni normálni.
Politiku ovládajú psychopati a sociopati. Blázni a psychopati dostali priestor pomocou sociálnych sietí. Blázni a psychopati si myslia, že nenormálne bude normálne a normálne je prežité a staré. Že modernosť je o tom, že aj blázni tu majú svoje miesto. Že je to dokonca ich ľudské právo. Blázni nám tvrdia, že byť bláznom je ľudské právo a my to musíme prijať. Blázni nám tvrdia, že psychopat nie je psychopat, že to je ten schopnejší a šikovnejší. Lebo nepozná hranice, empatiu. Blázni nám tvrdia, že byť psychopatom je dobré. Dokonca užitočné. Dokonca vymysleli kurzy na to, ako sa stať psychopatom a bláznom. Aby ste boli úspešní. A – funguje im to.
Vytvorili sme systém, kde empatia a pokora sú handicapom. Vytvorili sme systém, kde sa presadia iba bezohľadní sociopati a psychopati, systém, kde neexistujú priateľstvá, systém, kde veľkorysosť je vnímaná ako slabosť. V tomto systéme pravda nie je pokusom o opis reality, ale konštrukciou toho, čo jej autor chce, aby ste videli a verili tomu. Dohody majú iba takú vážnosť a silu, akú vážnosť a silu má pozadie tých, ktorí tieto dohody uzatvárajú. Márne tu hľadáte priateľa. Máte tu iba známych. Bezohľadnosť, schopnosť presvedčivo klamať, schopnosť zasadiť nie len poslednú ranu, ale aj tú prvú, toto sú predpoklady na to, aby ste v tomto systéme boli úspešní. Úspech a moc sa merajú tým, akú hranicu arogancie a zlodejstva si môžete dovoliť.
V tomto systéme bojuje jedna skupina proti druhej a vás využíva len na to, aby vám oznámila, že oni sú tí statoční a tí druhí sú zlodeji. Strašné však je, že na vás nezáleží skoro nikomu. Toto je najodpornejší systém s najodpornejšími pravidlami. Lebo je to systém, kde ide o moc. Kto ho ovládne, má aj moc. Moc nad vami, nad všetkým. Nejde im o vás. Idem im o seba a o moc. Vás potrebujú, len aby ste ich volili.
V tomto systéme nájdete narkomanov v bielych golieroch, psychopatov doslova a do písmena roky žijúcich mimo realitu, nájdete tu legalizovanú štruktúru bielych koní.
Na druhej strane, nájdete tu aj poblúznencov, ktorí vám tvrdia, že muž a muž sú rodina, že kráľovič si zobral kráľoviča a šťastne žili až do smrti aj s kŕdľom adoptovaných tučniakov, že vybrať si pohlavie je niečo podobné, ako vybrať si farbu auta, uletených ľudomilov, ktorí kvôli vykonštruovanému právu menšiny neváhajú obmedzovať práva väčšiny, ktorí si myslia, že kultúra, ktorá im dala západnú civilizáciu a ktorá im dokonca umožnila, aby svoje uletené názory povyšovali na zákony, je netolerantná a treba ju vykynožiť. Pri tom všetko sa nájdu aj výnimky. Tí, ktorí to myslia poctivo, existujú takí, čo to chcú zmeniť. Blázni však natoľko obsadili bojisko, že zdravý rozum tejto menšiny sa dostal do jedného vreca s bláznovstvom a preto ich nevidíme.
Ďalej tu nájdete tu bláznov, ktorí vás presviedčajú, že existuje perpetuum mobile, ktoré volajú napríklad – „trvalý rast HDP“ a podobné hlúposti. (Mimochodom – každý systém v prírode, ktorý neustále rastie v konečnom dôsledku zákonite skolabuje.) A robia všetko preto, aby sme skolabovali. A tak ďalej… To vyššie popísané, to je náš politický systém.
Tragédiou je, že tento systém riadi naše životy. Tragédiou je, že tento systém sme dopustili. Toto je čas bláznov.
- Čas umierania (Všetko, čo sa môže stať, sa stane)
U akejkoľvek dôležitej otázky vždy existujú aspekty, o ktorých nikto nechce diskutovať.
- Orwell
Pokiaľ si myslíte, že obsah podnadpisu – „Všetko, čo sa môže stať, sa stane“, nie je pravdivý, mýlite sa. Ale – platí iba na reálne udalosti. Takže nevyvodzujte z neho závery, že sa napr. môže stať, že niečo vznikne z ničoho, tak to sa nestane. Hoci…, existuje časť fyzikov, ktorí nás presviedčajú aj o tomto. Je to v súvislosti s Veľkým treskom. Lebo materialistu najviac dostanete do úzkych, ak sa ho opýtate: „Prečo je niečo a nie nič?“ No a potom prichádzajú na rad krkolomné konštrukcie, ako niečo vzniklo z ničoho. Ale trochu som odbočil. Na druhej strane, ak si myslíte, že do Zeme už nikdy nenarazí asteroid veľkosti Manhattanu, tak sa tiež mýlite. Alebo ak si myslíte, že už nikdy nevybuchne supervulkán, ktorý spôsobí novú dobu ľadovú. Aj toto sa určite stane. Tak, ako sa určite stane, že padne ďalšie lietadlo, že sa opäť zrazia vlaky, alebo, že niekto zasa vyhrá Jackpot. Prečo? Lebo sa to môže stať.
Židia v Nemecku neverili, že ich Nemci chcú zlikvidovať. Mysleli si, že sa to nemôže stať. Stalo sa. Naša generácia si tiež dlho myslela, že vojna nemôže byť. Stalo sa. Na Balkáne, za našimi chrbtami. Na Ukrajine. Myslím si, že by bolo veľmi prospešné, aby sme si uvedomili, že naozaj platí, že všetko, čo sa môže stať, sa stane. Skôr, či neskôr. Pre to, o čom budem písať ďalej platí, že „skôr“.
Vráťme sa k tomu Nemecku. To bolo po prvej svetovej vojne, ľudovo povedané, v prdeli. Mamutie, nezmyselné vojnové reparácie, nízka životná úroveň, svetová kríza, impotentné vlády. Potom prišiel Hitler a našiel vinníka. Židov. Je fakt, že tí vlastnili veľa médií v Nemecku a samozrejme, ostro proti Hitlerovi vystupovali. Jedno s druhým, Nemci viac menej, niekde aktívne, niekde len mlčaním, NSDAP odobrili genocídu Židov. Stalo sa niečo, čo by nikto neveril, že sa môže stať. V Nemecku. V kultúrnej krajine.
Dnes si naše médiá, naše myslím teraz „európske mainstreamové“, myslia, že tiež sa všeličo nemôže stať. Dokonca sú natoľko tupé, že si myslia, že sa to nestane ak:
- Udalosti zamlčia,
- zverejnia iba polopravdy,
- udalosti zverejnia s oneskorením,
- kamuflujú príslušnosť páchateľov,
- fabrikujú realitu,
- a najmä – ak si myslia, že sa im podarí urobiť z ľudí blbcov.
Napríklad – po útokoch z Nice som čítal toľko nezmyslov, že ich autori by veselo a úspešne mohli kandidovať na tituly „Blbci milénia“. Najlepší z nich je: „Na podobné útoky, ako bol ten v Nice, si musíme zvyknúť.“(sic!) Tak to teda asi nie, to by nespracoval ani Quentin Tarantino. Ani vo filme. Musím si zvyknúť napríklad na to, čo je „vis maior“, ale nie na to, čo sa dá a musí(!) ovplyvniť! To po prvé.
Po druhé, takéto tvrdenie zaváňa fatalizmom, čo by nebolo to najhoršie. Najhoršie je, že nás nabáda „zvykať si“. Toto vyprodukuje iba chorý mozog. Ako ste si, milí Židia, zvykli na transporty a tábory smrti? Ako ste si, milí Arméni zvykli, že viac ako milión z vás vykynožili Turci? My si máme zvyknúť na to, že jedného pekného dňa si opäť nejaký vyšinutý moslim povie: „Idem si trochu povraždiť…“???
Milí priatelia. Vyššie som sa snažil naznačiť, že v pogromoch a vlnách nenávisti zahynuli milióny ľudí. Len tak. Z nenávisti. Ani Le Bon, ani Freud vo svojich klasických dielach v konečnom dôsledku nedokázali identifikovať podstatu davového násilia a nenávisti. Oni sa ich teda snažili pomenovať, dokonca aj s príkladmi. Dokonca zistili, že spúšťačom môže byť výkrik hocijakej hysterky a pod. Ale neexistuje skrátka spoľahlivý indikátor, ktorý by nám ukázal, že takéto niečo práve teraz nastane. V mase stačí výzva hocijakého lúzra, kameň v ruke hocijakého lúzra a pridajú sa aj ostatní. A je zle. Dokonca stačí na to výmysel. Napríklad, že Židia uniesli deti z vedľajšej dediny kvôli rituálnym obetiam. A nastal pogrom. Potom sa samozrejme ukázalo, že to bol výmysel. Ale mŕtvi ostali, neožili ani po tom, keď sa výmysel dostal na povrch. Toto je riziko výmyslov, ale aj riziko kolektívnej viny. A sme pri koreni veci.
Verím, že medzi miliónmi moslimov v EÚ je veľa takých, ktorí vyznávajú svoju vieru a viac menej žijú spokojne a paralelne vedľa nás. Zámerne hovorím paralelne. Moslimovia sa totiž neintegrujú. Alebo – málokedy. (V každom prípade menej, ako napríklad naši Maďari. Napríklad, aj moja mama je poslovenčená Maďarka. Dokonca aj konvertovala, bola kalvínka. Tým chcem povedať, že takéto procesy boli v našom priestore bežné. A sú. Inak je to s moslimami. Oni sa neintegrujú a iba výnimočne(sic!) konvertujú.) Tu je prvý rizikový bod.
Druhý viac menej vyplýva z prvého. Stret kultúr. Ako ste si iste všimli, nejeden terorista je moslimom tretej, štvrtej generácie, žijúcej v Európe. Inak povedané, časť z nich, tu (EÚ) narodených, sa radikalizuje.
Čo vám to pripomína? Vráťme sa o pár storočí dozadu, do Ameriky. Španieli neprišli do Ameriky a neusadili sa tam na to, aby sa integrovali a konvertovali. Nie. Kolonizovali. Okrem iného, aby nahradili tamojšiu kultúru svojou, vrátane náboženstva. Lebo sa nechceli integrovať a nechceli konvertovať. Prišli s tým, že ich viera a kultúra sú nadradené. Toto isté sa – v istej miere, deje aj dnes v Európe. Časť moslimov sa nechce integrovať. Niektorí z nich to hovoria otvorene a otvorene moslimizujú svoje okolie. (Zaiste, môžete si hovoriť, že to robia aj Číňania a Vietnamci. Áno, hoci toto prirovnanie je nepresné. Navyše, nikoho nevyhadzujú pri tom do vzduchu.)
Účelom tohto textu vôbec nie je štvať. Chcem poukázať na to, že skrátka tu máme dve absolútne nekompatibilné skupiny. Pričom tá jedna používa teror ako nástroj šírenia svojho vplyvu. Inak povedané – kolonizovania. Mainstream sa tvári, že ešte stále je dobre. Takisto veľa Židov v Nemecku kedysi verilo, že „ešte stále je dobre“. Nie. Nie je dobre. Účelom tohto textu je upozorniť, že stojíme pred možnou explóziou. Explóziou násilia a pogromov na moslimov. Skrátka, trpezlivosť prejde a ľudia zoberú „spravodlivosť“ do vlastných rúk. Vinný, nevinný, z kola von. (Mimochodom, ľudia väčšinou berú spravodlivosť do rúk, keď zlyháva štát.)
Verte tomu, že ľudia si nezvyknú, že sem tam zahynú ich blízki, priatelia, že nevedia dňa ani hodiny, kedy to buchne vedľa nich. Že nepôjdu do nákupného centra, divadla a pod., lebo „čo keď tam niečo buchne“? Skrátka, na toto si ľudia nezvyknú, Viete čo sa stane? Budú pogromy. Lebo ľudia nie sú ovce. Je to presne to isté, ako keď v rámci „politickej korektnosti“ a „ľudských práv“ nejakí čudesní ľudskoprávni aktivisti z Bratislavy zistili, že v istej škole na východnom Slovensku sú údajne porušované práva rómskych detí, lebo tieto sú v samostatných triedach a biele deti tiež. Argumenty o zaostávaní, o potrebe špecifického prístupu k rómskym deťom, o tom, že rómske deti nestačia bielym, ktoré sú z iného kultúrneho prostredia, nezaberú. Aktivisti súdnou cestou dosiahnu, že triedy musia byť zmiešané. Čo sa stane? Ďalší rok v tejto škole neostane v tejto škole ani jeden biely žiak. A hotovo! Aktivisti a politická korektnosť dostali svoje. Čo na tom, že všetci ostatní z toho vyšli len a len zle!?
Naše vlády (EÚ) zatiaľ ignorujú potrebu riešenia problémov, aké sme videli v Nice, na bruselskom letisku Zaventem, alebo čerstvo – vyčíňanie vraždiaceho sýrskeho žiadateľa o azyl, „osamelého vlka“ s mačetou na juhozápade Nemecka. Stále nás niektoré média a politici presviedčajú, že na toto si musíme zvyknúť. To je zle. Úplne zle.
V Európe začal „Čas umierania“. Ľudia umierajú náhodne, len tak. Lebo niekto chce. Tak umrela tehotná žena v Nemecku. Lebo ten sýrsky azylant s mačetou to chcel. Tak umreli aj ľudia v Nice. Koho s tým kamiónom trafil, toho zranil alebo zabil. Náhodne. Treba to zastaviť. Kým sa väčšina nezačne mstiť. Takisto náhodne. Potom sa to totiž naplní – Čas umierania.
Ján Baránek