V predvečer prvej adventnej nedele bude Svätý otec Benedikt XVI. sláviť Vigíliu za každý počatý ľudský život. K sláveniu tejto výnimočnej modlitbovej vigílie vyzval všetkých biskupov sveta a tým všetkých katolíkov. Pre nás, ktorí sa denne zaoberáme bioetickými otázkami, znamená táto iniciatíva obrovské povzbudenie. Osobne sa ju nebojím označiť ako „udalosť roka“.
V tomto rozhodnutí pápeža je možné vnímať viacero rozmerov. Prvým je dôraz na modlitbu. Upriamenie na modlitbu nie je odkazom iba pre tých, ktorí tému ochrany ľudského života nevnímajú ako dôležitú, ale najmä pre tých, ktorí sú si veľmi dobre vedomí, že tragédia dneška sa zrkadlí v postoji spoločnosti k človeku – od momentu počatia, v ktorom sme na základe biológie stanovili začiatok života. Výzva pápeža je výzvou k prvenstvu modlitby v aktivitách za život. Podobne, ako si túto skutočnosť uvedomil Mons. Reilly, ktorý pred dvadsiatimi rokmi ako prvý začal s modlitbovými vigíliami, dnes takúto nutnosť spirituálneho zakotvenia ponúka Svätý otec celej cirkvi. Je dôležité pracovať na úrovni konkrétnej pomoci nenarodeným a ich matkám, obhajoby ľudských práv počatých detí, vedy i vzdelávania. Ale v boji proti mocným bohom relativizmu, konzumizmu, komercionalizmu či zdravia a úspechu máme iba jednu možnosť, vsadiť na Boha pravého. Ideológia v dnešných časoch nabrala takú silu, ktorú už nie je možné ľudskými prostriedkami zvrátiť. Človek opäť raz predvádza, kam až môže zachádzať bez Boha. Výzva k modlitbe znamená, že ešte stále je čas, ak sa skutočne obrátime na Boha. On vždy mal a stále má moc vyviesť nás z tunela modlárstva.
Výzva k modlitbe zo strany prorokov a Bohu blízkych osôb bola v biblických časoch ale i v historických časoch ohrozenia, vždy prejavom vysloveného mementa a uznania prvotnosti Boha v riešení tohto ohrozenia. Dnes skutočne stojíme pred budúcnosťou, ktorú nepoznáme. Nepoznáme dôsledky veľkého odklonu od prirodzeného zákona a teda odklonu od Boha. Sme v situácii, v ktorej cítime na našich životoch skúsenosť slabosti človeka. A preto voláme k Bohu. Ústami najvyššieho veľkňaza a verím, že budeme volať aj ústami jeho spolubratov v biskupskej službe a nás veriacich.
Dôležitosť modlitby za počaté deti je zvýraznená zasadením vigílie na samotný začiatok liturgického roka. Vo všeobecnosti sa zvyčajne na začiatku zdôrazňuje to najdôležitejšie. Myslím si, že aj umiestnenie vigílie na začiatok roka treba takto vnímať. To neznamená, že ostatné priority cirkvi prestávajú byť prioritami. Ale že existuje jedna skupina priorít, ktorá je charakteristická pre náš historický čas. Východiská sú stále rovnaké – povolanie človeka k životu s Bohom. Prekážky k tomuto povolaniu sa v každej historickej etape menili. Dnes je prvoradé vyhrať boj o dôstojnosť ľudskej osoby a zvlášť o život najslabších nenarodených detí.
Kto sa zaoberá bioetickými otázkami vie, že žijeme vo svete veľkého rozmnoženia hriechu a nepoznanej budúcnosti, v ktorej sa objavia dôsledky za hriechy dneška. Pokusy s vytváraním ľudsko-zvieracích zárodkov, manipulácie s počatými ľudskými embryami pri technológiách umelého oplodnenia, vyhľadávanie „zdravých“ embryí využitím predimplantačnej diagnostiky a usmrcovanie „nevhodných“, používanie ľudských počatých životov na výskumné účely, šírenie ideológie „práva na potrat“ v rozvojových krajinách, a k tomu 50 miliónov usmrtených detí ročne umelým potratom na celom svete. Nestačí snáď toto, aby sme začali hľadať Božiu pomoc a podporu? Skutočne je ochrana života iba jedna z ostatných sociálnych tém, bez osobitej priority? Nenastal naozaj čas na opravdivú, hlbokú a úprimnú modlitbu „za každý počatý ľudský život“?
Niekto si povie: „Azda to nebude tak zlé.“ Azda. Ale to, že k takejto vigílii vyzval pápež po prvý krát v histórii je fakt. A som si istý, že tento fakt znamená reálnu výzvu pre každého z nás. Pápež nezvykne reagovať na neexistujúce problémy. Zaoberám sa touto oblasťou už príliš dlho, aby som oplýval nezdôvodniteľným optimizmom. Preto vnímam iniciatívu pápeža ako úplne namieste.
Vigíliou sa začne príprava na narodenie Pána. Tak ako sa počatím začína tehotenstvo, aj my sme vigíliou pozvaní na prežívanie skrytého života Ježiša v lone jeho matky Márie. Z celosvetového meradla sa ľudia v hnutí za život najčastejšie utiekajú ku Quadalupskej Panne Márii, teda Márii v požehnanom stave. Rozjímanie o vtelení Krista a o prežívaní jeho života pod srdcom Márie je prehlbovaním si pochopenia osudu miliónov detí, ktoré sa z vôle ľudí nedožijú narodenia. Ale predovšetkým je to rozjímanie nad darom života každého človeka, zvlášť nad darom Krista, ktorý prežitím prenatálneho obdobia poukázal na dôstojnosť človeka od jeho počiatku.
Celý katolícky svet sa mobilizuje. Nastal čas pokánia a vrúcnych prosieb. Kardináli vyzvali celý svet k pripojeniu sa k Svätému otcovi v modlitbe za počaté deti. Najväčšia pro-life organizácia na svete mobilizuje k pripojeniu sa k tejto historickej udalosti. Aj keď sa jedná o konkrétnu vigíliu v konkrétnom čase, toto nie je jednorazová výzva. Toto je pozvanie k tomu, aby sme zobrali vážne slová Jána Pavla II.: „poháňaný ustarostenosťou o osud každého človeka, opakujem dnes pred všetkými …: naliehavo je potrebná veľká modlitba za život, modlitba, ktorá by prenikla celý svet.“ Ján Pavol II.: Evangelium Vitae 100
To, že pápež Benedikt XVI. ustanovil Vigíliu za každý počatý život, zasadil ju na samý úvod cirkevného roka a vyzval k jej sláveniu všetkých biskupov sveta, nie je iba prázdne gesto. Práve naopak, je to výzva najsilnejšieho kalibru od najvyššej autority, od „alter Christi“, od „Pontifex Maximus“. Dala by sa voľne prerozprávať asi týmito slovami. „Ľudia, prosím Vás, modlite sa. Hriechy, ktoré ľudstvo pácha proti počatým deťom sú ohavnosťou, aká v histórii nemá obdobu. Modlite sa, pretože bez Božieho milosrdenstva a Božej pomoci niet nádeje na záchranu. Treba sa postaviť proti tomuto zlu, proti tomuto besneniu Zlého ducha a treba začať modlitbou.“