KOMENTÁR Vladimíra Palka - Káva s egyptským veľvyslancom - Reakcia Egyptu na Slovensky protest.

4,271
Kultúra života

Pred týždňom sa v Bratislave uskutočnilo zhromaždenie na podporu kresťanov prenasledovaných v mnohých krajinách sveta. Zhromaždenie úspešne zorganizovali Mladí Konzervatívni demokrati Slovenska. Situácia kresťanov je zrejme momentálne najhoršia v Iraku, Nigérii, či Sudáne, ale pozornosť sveta sa po novoročnom bombovom útoku na kostol v Alexandrii sústredila na Egypt.

Egyptská diplomacia reagovala aktívne na medzinárodné ohlasy. Keď pápež Benedikt XVI. po alexandrijskom masakri vyzval Egypt a Irak k ochrane náboženských menšín, Egypt na protest povolal svoju veľvyslankyňu z Vatikánu domov. Ale egyptská diplomacia bola aktívna i v mnohých európskych krajinách, vrátane Slovenska.

Jeho excelencia, veľvyslanec Egypta v Slovenskej republike, pán Ihab Nasr prejavil záujem o stretnutie s nami. A tak sme sa stretli na káve v kaviarni hotela Falkensteiner, pán veľvyslanec so svojím tajomníkom, a ja s Ivanom Lučaničom od Mladých KDS.

Stretnutie bolo veľmi zaujímavé. Pán Ihab Nasr je priateľský, kultivovaný pán, ktorý zastupuje svoju krajinu veľmi kompetentne a naozaj neberie svoj plat nadarmo. Bol i dobre informovaný o našich postojoch v minulosti, vedel napríklad, že v roku 2003 som bol proti americkej invázii do Iraku. Jeho postoj počas diskusie bol skôr obranný a vysvetľujúci. Informoval nás, že Egypt je sekulárny štát, že vláde ide o dobré spolunažívanie moslimov, kresťanov i Židov a že diskriminácia kresťanov je v Egypte zakázaná. Podľa neho teroristom, ktorí na Nový rok zabili v Alexandrii dvadsať tri ľudí, ide práve o zničenie tohto sekulárneho modelu spolunažívania. Informoval nás o prejavoch solidarity voči kresťanom zo strany mnohých moslimov.

Pána Ihaba Basra mrzelo, že sa Egypt ocitá v jednom vreci s krajinami, kde sú podstatne väčšie problémy v spolunažívaní moslimov a kresťanov.

Večer po stretnutí som si pre istotu vygúglil egyptskú ústavu. V ústave je zakotvené, že islam je štátnym náboženstvom a že islamské právo šaría je základom pre tvorbu zákonov. Keďže deväťdesiat percent Egypťanov sú moslimovia, nevidel by som v tom až taký problém, pokiaľ by v Egypte náboženské menšiny žili v bezpečí. Lenže sa zdá, že nežijú, a je otázka, či ich ohrozujú len nejakí extrémisti. Skôr to vyzerá, že to nie sú iba extrémisti.

Vyplýva to i zo zaujímavého článku v hlavnom egyptskom denníku Al Ahram. Hneď po atentáte v Alexandrii ho napísal egyptský kresťan – Kopt, Hani Šukralláh. Názov článku znie „Žalujem“, čo je ponáška na článok Emila Zolu z čias Dreyfusovej aféry. Pánovi veľvyslancovi Ihabovi Nasrovi sme zacitovali niekoľko viet z tohto článku.

Hani Šukralláh hovorí o pokrytectve v egyptskej spoločnosti. Píše, že i milióny tzv. umiernených moslimov v Egypte prechovávajú stále viac predsudky voči kresťanom – Koptom. Žaluje politikov, poslancov parlamentu a vládnych úradníkov, ktorí tieto predsudky šíria a hrajú na strunu protikoptského cítenia egyptských moslimov. Píše o potlesku moslimov pre egyptskú políciu, ktorá zabránila dostavbe kresťanského kostola v Káhire. Píše o opakovaných fámach medzi moslimami o tom, že kresťania zatvárajú svoje ženy násilne do kláštorov, aby im zabránili prestúpiť na islam. A píše, že Egypt bez kresťanov preňho už nie je niečo nepredstaviteľné.

Ako ilustráciu k článku Haniho Šukralláha treba spomenúť iný masaker, ktorý sa stal v roku 2000 v dedine Al Košeh, kde bolo zabitých dvadsaťjeden kresťanov, z toho niekoľko detí. A nezabíjali žiadni teroristi, páchateľmi boli iní dedinčania. Páchatelia neboli potrestaní. Koptský patriarcha Šenuda III. vyhlásil obete z Al Košeh za kresťanských martýrov.

Kopti uvádzajú, že za posledné desaťročia zomrelo aspoň dvesto egyptských kresťanov ako obete násilia zo strany moslimov.

Naše stretnutie s pánom veľvyslancom Ihabom Nasrom však považujeme za dobrú vec. Poďakovali sme sa mu za mnoho informácií a odišli sme v nádeji, že vláda Egypta bude v ochrane náboženských menšín úspešná. Záujem pána veľvyslanca je dôkazom, že naše zhromaždenie malo zmysel. Ak si niekde všimli, že v Bratislave pri pamätníku Sviečkovej manifestácie sa zišlo niečo cez tristo ľudí, ako by si svet islamu všimol, keby sa vo všetkých metropolách Európy zišli tisíce ľudí a nenásilne by požadovali ochranu ľudských životov? Každý, kto bol v politike, pozná silu vplyvu verejnej mienky na politikov.

Mimochodom, podobné zhromaždenie sa bude konať v Prahe, 18. januára 2011, na Václavskom námestí.

Európa bude stále viac, už len v dôsledku imigrácie, konfrontovaná s islamom. Preto je potrebné, aby Európania v dialógu sebavedome a jasne ukazovali svoju predstavu o tolerantnom spolunažívaní národov a vierovyznaní. Je potrebné, aby Európania dali najavo, že Európa má ostať Európou.

DISKUSIA k článku