Programový dokument rozpracúva úlohy vyplývajúce z Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike prijatej vládou vo februári 2015
Predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov podmienených národnostnou, rasovou, etnickou, náboženskou a inou obdobnou neznášanlivosťou, ako aj zabrániť vzniku a šíreniu postojov a aktivít smerujúcich k podpore rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie.
To je cieľ Akčného plánu predchádzania a eliminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie na roky 2016 – 2018, ktorý dnes schválila vláda. Programový dokument rozpracúva úlohy vyplývajúce z Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike prijatej vládou vo februári 2015. Práve spomínaná Stratégia vyvolala na Slovensku v roku 2014 vlnu nevôle a protestov. Aktivisti, ktorí boli účastní na rokovaniach o tomto dokumente, povedali, že je nedemokratický a bude si žiadať uplatňovať nové ľudské práva, ktoré budú popierať tie univerzálne.
Akčný plán pripravilo ministerstvo vnútra. Paradoxne, podporí trestnú stíhateľnosť aj členov vlády (na Fica, kvôli pomenovaniu situácie s utečencami už je podané trestné oznámenie), ale aj bežných ľudí a zabráni možnosti otvorene pomenovať problémy. Dokument sprísňuje politickú korektnosť a ešte viac okliešťuje už i tak nedemokratické prostredie na Slovensku
Akčný plán pripravilo ministerstvo vnútra. Na Slovensku existovala v uplynulých rokoch celá séria podobných strategických dokumentov zameraných na špecifické znevýhodnené skupiny obyvateľstva. „Napriek existencii všetkých legislatívnych predpisov a nelegislatívnych opatrení, ich uplatňovanie v praxi, a tým reálny výkon práva na ochranu života, zdravia a dôstojnosti pred nenávisťou podmienenou príslušnosťou k určitej skupinovej charakteristike je stále značne vzdialené od ideálu,“ konštatuje v materiáli rezort.
Aj vo svetle nepokojov vo svete v dôsledku migračnej krízy majú ľavicoví extrémisti odvahu nazývať ľudí netolerantnými
Postoje a názory značnej časti verejnosti, ktoré sú východiskami nenávistných prejavov, sú podľa rezortu ovplyvnené stereotypmi, predsudkami a paušálnym vnímaním celých rasových, etnických či náboženských skupín, často založených na nepravdivých informáciách alebo paušalizácii negatívnych aspektov na celé skupiny.
Rezort sa odvoláva na výsledky prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z októbra 2015, ktorý bol zameraný na otázky diskriminácie a intolerancie. Ten ukázal “vysokú mieru odmietania etnických a náboženských menšín obyvateľmi Slovenska, v mnohých prípadoch najvyššiu spomedzi všetkých členských krajín EÚ.”
Podľa prieskumu “len necelá polovica obyvateľov Slovenska (48 percent) by bola komfortná s tým, ak by mal byť ich spolupracovníkov černoch. V prípade spolupracovníka z Ázie je to 49 percent. V oboch prípadoch ide o najnižšiu mieru v EÚ”, cituje akčný plán Eurobarometer. “V prípade židov to bolo len 57 percent (opäť najnižšia miera v rámci EÚ) a v prípade moslimov 37 percent (druhý najnižší výsledok v EÚ).”
Podobne vysoká miera odmietania bola prítomná aj v prípade súhlasu s tým, ak by si deti obyvateľov Slovenska našli partnera iného vierovyznania. V prípade židov a budhistov vykázali obyvatelia Slovenska najnižšiu mieru akceptácie takéhoto vzťahu v rámci EÚ – len 36 percent u židov a 29 percent u budhistov. V prípade moslimov to bolo dokonca len 16 percent.
Štát si popri cieli predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov kladie v akčnom pláne aj úlohu zabrániť vzniku a šíreniu postojov a aktivít smerujúcich k podpore rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie.
Plánuje realizovať systémové, preventívne a ochranné opatrenia, vrátane opatrení v oblasti vzdelávania a sprístupňovania objektívnych informácií o historických skúsenostiach, povahe, príčinách a dôsledkoch rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie. Využije tiež projekty podporené z Operačného programu Ľudské zdroje a Efektívna verejná správa.
„Máme veľmi dobré výsledky v tejto oblasti a aj miera tohto napätia sa na Slovensku znižuje,“ uviedol minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) na margo prijatého akčného plánu. „Všetky opatrenia, ktoré sme v poslednom období prijali, boli správne,“ doplnil s tým, že vidí ešte ďalšie možnosti, ako v tejto oblasti zlepšovať výchovu a robiť osvetové programy, aby situácia ostala na Slovensku taká stabilná, ako je.
Kritika strategického dokumentu zo strany Lucie Žitňanskej
Prijatie strategického dokumentu kritizovala podpredsedníčka strany Most-Híd Lucia Žitňanská. Podľa nej je cieľ „predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov podmienených národnostnou, rasovou, etnickou, náboženskou a inou obdobnou neznášanlivosťou“ v priamom rozpore s vyjadreniami premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ohľadom utečeneckej krízy.
„Vyjadrenia o monitorovaní každého člena moslimskej komunity či zabránení vzniku ucelenej moslimskej komunity sú práve cestou k vytváraniu predsudkov a strachu, ktoré podnecujú náboženskú neznášanlivosť,“ uviedla Žitňanská. Prijímanie plánu je z jej pohľadu úplne zbytočné, „keďže ochote vlády napĺňať tento akčný plán nemôže nikto uveriť, ani premiér sám“. Najlepšie by bolo, keby premiér a vláda zostali ticho, domnieva sa.
Žitňanská považuje za cynické, že materiál pripravil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorý podľa nej s premiérom najviac zneužíva túto tému na predvolebnú kampaň Smeru-SD. Za cynickú označila i pasáž, že „mimovládne organizácie predstavujú nevyhnutnú súčasť pri riešení problematiky rasizmu, xenofóbie a intolerancie a sú rešpektované ako nositeľ nových tém a presadzovania otázok vo verejnom záujme.” „Pritom to je práve premiér, ktorý ľudí z tretieho sektora nenazýva inak ako ľudskoprávni svätuškári,“ doplnila.