BRATISLAVA – Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák má problém. Dôvodom je materiál, ktorý sa tento týždeň bude riešiť na Úrade vlády a má pomôcť podpore ľudských práv. Oficiálne musí čeliť kritike z neodbornosti a povrchnosti, no v kuloároch sa spomína aj človek, ktorý na materiáli spolupracoval. Figuruje totiž v kauze kšeftovania s adoptovanými deťmi do Talianska, ktorú už rieši aj polícia. Navyše ministerstvo za 23 strán zaplatilo 8 tisíc eur, čo je za jednu stranu A4 takmer 350 eur.
Dokument, ktorý Lajčák predložil, pripravoval tím ľudí už za vlády Ivety Radičovej. Vtedy skrachoval na tom, že neriešil podstatné problémy, ktoré v nejednom prípade šokovali Slovensko. Napríklad prípad utýranej Lucky, či pochybné adopcie do zahraničia. Ako prví začali celú stratégiu pre ochranu a podporu ľudských práv kritizovať v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva, ktorému šéfuje Juraj Horváth. Bývalý poslanec strany Smer a exšéf zahraničného výboru parlamentu.
„Materiál, ktorý na objednávku ministerstva zahraničia vecí napísala úzka skupinka externistov, je neodborný, neúplný a povrchný, pričom vôbec nemá ambíciu pomôcť riešiť také veľké problémy, aké predstavujú témy ochrany detí, problematiku zdravotne postihnutých ľudí alebo rómskej menšiny,“ uviedol v stanovisku. Stredisko navyše kritizuje aj to, že autori Lajčákovej správy úplne ignorovali všetky mimovládne organizácie.
Jedným z autorov správy je aj mediálne negatívne známa osoba Peter Guráň, ktorý figuruje v kauze adoptovaných detí do Talianska. Kritizujú ho aj opozičné poslankyne venujúce sa detskej problematike Lucia Nicholsonová a Natália Bláhová. Nicholsonová dokonca v auguste podala trestné oznámenie na generálnu prokuratúru novému generálnemu prokurátorovi pre podozrenie, že sa na Slovensku kšeftovalo s deťmi. Okrem viacerých šéfov na vysokých postoch v štátnej správe sa v nich mal angažovať práve Guráň spoločne so svojou manželkou Danou.
Ministerstvo tvrdí, že Guráň je odborník a nemajú informácie o tom, že by bol v tejto kauze spomínaný. Lajčákoví zamestnanci sa bránia pri kritike dokumentu tým, že ide o východiskový materiál a môže sa ešte meniť. „K východiskovému materiálu mali možnosť sa vyjadriť všetci účastníci odborných workshopov. Pokiaľ ide o Vami uvádzaný hodnotiaci úsudok, rešpektujeme, že každý má právo na svoj názor. Vážime si prácu Slovenského národného strediska pre ľudské práva, napriek skutočnosti, že mu ako vnútroštátnej inštitúcii ochrany ľudských práv v kategórii „B“ boli zo strany OSN v marci 2012 jeho práva pozastavené s odporúčaním opätovne sa uchádzať o akreditáciu,“ tvrdí ministerstvo. Stredisko však vracia úder, podľa neho MZV klame, pretože je u nich najväčším objednávateľom odborných služieb, ktoré Lajčákovi poskytujú zadarmo.
Za 23 strán textu vo formáte A4, v ktorých je zarátaný aj obsah a úvodné všeobecné definície, zaplatil rezort diplomacie neuveriteľných 8 tisíc eur. Štyria autori vrátane Guráňa dostali po 1 500 eur a šéf redakčného tímu 2 tisíc. Podľa Horvátha je poburujúce, že takýto nepodarok stál toľko peňazí. „Výsledok práce v žiadnom prípade nie je hoden takejto finančnej odmeny. Je poburujúce, že ministerskí pracovníci zo svojej pracovnej úlohy urobili lukratívnu zákazku a najali si externých dobrovoľníkov, ktorým za nepodarok zaplatili ohromné peniaze,“ uviedol pre Topky.