Londýnsky biskup Richard Chartres odporúča kňazom nechať si narásť bradu, ktorá by im pridala na vážnosti aj medzi moslimskou komunitou.
Biskup pritom vyzdvihol dvoch kňazov z londýnskej časti East End, ktorí bradu nosia. Je to viac než len nejaký nový módny trend. Vďaka nej silnejšie “oslovujú” ľudí vo svojich farnostiach Tower Hamlets, z ktorých veľká časť je bangladéšskeho pôvodu. Túto myšlienku podporuje aj reverend Adam Atkinson, vikár kostola Svätého Petra v Bethnal Green, ktorý z vlastnej skúsenosti vraví, že pomocou brady sa mu podarilo priblížiť sa viac k svojim “ovečkám” vo farnosti, kde je okolo 85 % moslimov.
Brada je jednoducho archetypom, robí duchovného váženejším a vo východných kultúrach mu dodáva na “svätosti.” V islame si ju muži nechávajú ako “ozdobu” a odporúča sa nosiť na počesť proroka Mohameda. Ortodoxní židovskí muži sa zasa pridržiavajú tradície podľa Mojžišovej knihy Levitikus, ktorá je akousi zbierkou predpisov pre židovské náboženstvo, kde sa spomína zákaz holenia.
Reverend Atkinson zistil, že kvôli jeho brade sa s ním dali reči aj tínedžeri, ktorí by si ho inak ako kňaza ani nevšimli. Je jednou z vecí búrajúcich pomyselné múry či ľady medzi ľuďmi, je akýmsi spojivom. Iný vikár, reverend Cris Rogers, vraví, že pred rokom a pol mu jeden chlap povedal: “Rešpektujem vás, pretože máte bradu.” Vysvetlil, že “brada uňho evokuje oddanosť a odhodlanie k niečomu, v čom vidieť múdrosť”.
Londýnsky biskup Richard Chartres poznamenáva, že povedomie nosenia brady v zmysle vážnosti bolo v staroveku a v prvom období kresťanstva plne rozšírené, no v dnešnej dobe to upadlo. Poukazuje dokonca na to, že nezhody v nosení brady boli dokonca jedným z priťažujúcich faktorov vedúcich k veľkej schizme v kresťanstve v roku 1054, ktorá okrem iného “oddelila od seba hladko oholených v západnej cirkvi riadenej z Ríma a bradatých východnej cirkvi s centrom v Konštantínopole”.
Európska kultúra sa podľa londýnskeho biskupa v súčasnej dobe začína znova prikláňať na stranu nosenia brady ako znaku mužnosti a vážnosti. Ak by to malo byť ako dôležitý prostriedok na oslovenie farníkov, je tomu plne otvorený.
Čo sa týka Slovenska, aj u nás mávajú kňazi istých Cirkví (gréckokatolíckej či pravoslávnej) ako nepísané pravidlo nechať si “zapustiť” bradu, nie je to však povinnosť. No netýka sa to len posledného najnovšieho obdobia, ako nejaká móda, ale takáto vec je tu udomácnená už dlhšie a je v istej miere spojená aj s určitou tradíciou.