Blogy, komentáre napísali aj také „veličiny“, ako je poslanec strany Smer-SD Ľuboš Bláha, ktorý sa vo svojom komentári odvoláva na advent, pápeža Františka, lásku k blížnemu. Tento neuveriteľne arogantný marxistický ideológ sa už dokonale oboznámil aj s katolíckym učením a káže biskupom i nám obyčajným veriacim o morálke a hodnotách. Človek, ktorý sa aktívne podieľa na morálnej devastácii Slovenska vládnucou stranou a jej záujmy obhajuje v parlamente. Ďalšími odborníkmi na pastierske listy sú rôzni rýchlokvasení liberáli, veriaci gayovia, spolok kuričov, fiakristov a mnoho iných, ktorým tak veľmi „ leží na srdci“ osud Katolíckej Cirkvi. Oni majú dokonca aj riešenie. Stačí, ak Cirkev poprie dvetisícročné pravdy a príjme ich návrhy. Veď akýže je to problém vyhlásiť sodomiu, smilstvo za Bohom prikázané, zrušiť celibát, svätiť ženy. Dvetisíc rokov sem, dvetisíc rokov tam, oni vedia, čo je dobré a preto treba túto konzervatívnu inštitúciu modernizovať (ideálne by pre strážcov tých „správnych postojov“ Cirkvi bolo, keby sa hovorcom KBS stal Martin Macko, rektorkou Katolíckej univerzity Oľga Pietruchová, šéfredaktorkou Katolíckych novín Sylvia Porubänová a čestnou predstavenou rehole sestier Karmelitánok Romana Schlesinger. Správcom cirkevného majetku by mohol byť minister Počiatek. Keď je dobrý pre JaT, Širokého, Výbocha, bude dobrý aj pre Cirkev...). Ale cítiť za tým aj čosi iné. Hovoria o tolerancii, rešpekte, ale katolíci majú mlčať. Chcú prikázať biskupom, čo môžu napísať a prečítať veriacim. To je akoby ochranca zvierat prikazoval poľovnickému spolku, čo môže odznieť na ich schôdzi (ale hlavne tam nemá byť reč o poľovačke). Za komunizmu sme boli, veriaci, druhoradou kategóriou občanov. Teraz znova? Všetci môžu kričať, katolíkom je prikázané a láskavo dovolené (zatiaľ) mlčať.
Ale to im nestačí. Treba ponížiť a pokoriť. Tzv. ľudskoprávni aktivisti odmietajú pozvanie podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na Vianočný galakoncert, ktorý sa koná v súvislosti s udeľovaním ceny za významný prínos v oblasti ľudských práv. Medzi dôvodmi spomínajú rétoriku „kultúry smrti“, ale aj fakt, že na podujatí mal rečniť apoštolský nuncius Giordana. Čo si to dovoľuje apoštolský nuncius mať úvodnú reč pri odovzdávaní ceny?! To, že nuncius mal vystúpiť za diplomatický zbor ako diplomat - doyen, to aktivistov nezaujíma. Ani to, že sa nuncius na večer ospravedlnil a jeho príhovor mal predniesť iný diplomat (rumunský veľvyslanec). Ich tolerancia, ale iba k sebe, je bezhraničná... . Veľmi by ma zaujímalo, či by odmietli pozvanie títo ľudskoprávni aktivisti aj vtedy, keby rečníkom bol kubanský, čínsky, či bieloruský veľvyslanec.
Citujem z ich otvoreného listu, ktorý poskytol riaditeľ združenia bojujúceho za práva sexuálnych menšín Iniciatíva Inakosť Martin Macko: „Nemienime svojou účasťou na odovzdávaní cien legitimizovať zasahovanie predstaviteľov katolíckej Cirkvi do agendy ľudských práv. Pochopte, pán minister, že v takejto situácii je v záujme zachovania vlastnej dôstojnosti a duševnej integrity nebyť účastníkom tohto podujatia, pripomínajúceho skôr manifest prepojenia otca štátu a matky cirkvi ako oslavu a pripomienku ľudských práv“.
Žasnem, čo títo ochrancovia ľudských práv, dokážu dať na papier. Práva pre nich, Cirkev a veriaci, nech držia hubu. Oni nemienia legitimizovať zasahovanie predstaviteľov Katolíckej Cirkvi do agendy ľudských práv! Toto už nie je o hrdosti, ale o pýche a nenávisti. A usvedčili ich ich vlastné slová. Otvorený list aktivistov je svedectvom , že sa oprávnene obávajú o vlastnú dôstojnosť a duševnú integritu, lebo súdnosť už dávno stratili.
Čítajte viac: http://marekmartindobransky.blog.sme.sk/c/344229/Som-katolik-tak-mam-drzat-hubu.html#ixzz2nSWrTzjx