Dňa 7. decembra sa na Veľvyslanectve SR pri Svätej stolici v Ríme uskutočnilo akademické kolokvium pri príležitosti 10. výročia podpísania Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, ktoré sa uskutočnilo 24. novembra 2000. Za Vatikán dokument podpísal vtedajší štátny sekretár kardinál Angelo Sodano, za našu krajinu predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ktorý je v súčasnosti ministrom zahraničných vecí SR. Hostiteľom kolokvia a jeho moderátorom bol veľvyslanec SR pri Svätej stolici Jozef Dravecký. Ako prvý predniesol svoj príspevok kardinál Jozef Tomko, ktorý sa venoval analýze významu Základnej zmluvy a jej konkrétnemu prínosu obyvateľom Slovenska. Ocenil fakt, že boli prijaté dve parciálne zmluvy, ktorých naplnenie Základná zmluva predpokladala – prvý dokument z roku 2002 sa týka duchovnej starostlivosti o katolíckych veriacich v radoch príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR prostredníctvom vytvorenia Vojenského ordinariátu; druhým dokumentom je Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podpísaná 13. mája 2004. Viacerí rečníci poukázali na potrebu riešenia zvyšných dvoch podnetov vyplývajúcich zo Základnej zmluvy – otázok výhrady svedomia a financovania Cirkvi.
Vzácnym hosťom na kolokviu bol vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Dominique Mamberti. Vo svojom príhovore vyzdvihol fakt, že pred desiatimi rokmi Slovensko podpisom Základnej zmluvy potvrdilo svoju otvorenosť voči kresťanským hodnotám a poukázal na to, že ide o „zmluvu medzi dvomi suverénnymi subjektmi, ktorá je základom a právnou oporou, dávajúcou silu, istotu a stabilitu vzťahom medzi Katolíckou cirkvou a Slovenskou republikou, ochraňujúc právny status Cirkvi na Slovensku a vytvárajúc systém spolupráce medzi jednotlivými stranami. Zaručuje Cirkvi slobodné vykonávanie jej poslania, obzvlášť pokiaľ ide o kult, pastoračnú starostlivosť, vyučovanie a iné aspekty cirkevného života.“
Slovenskú vládu na podujatí v Ríme zastupoval jej podpredseda Ján Figeľ. Podľa jeho slov „zmyslom tejto zmluvy je zastaviť devastáciu ducha, a to nielen kresťanského, ktorej boli vystavení občania našej krajiny viac ako 40 rokov... Nedala si za cieľ prinútiť každého na Slovensku chodiť do kostola a nasilu viesť život aktívneho katolíka. Určite ale má za cieľ v rôznych oblastiach života napraviť škody napáchané na osobnostnom, morálnom a duchovnom rozvoji najmenej dvoch či troch generácií občanov Slovenska.“
Pri dôležitej udalosti, akou nesporne bolo kolokvium pri príležitosti 10. výročia podpísania Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, nechýbal ani predseda Konferencie Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský. Vo svojom príhovore sa okrem iného dotkol pálčivej otázky výhrady vo svedomí, ktorá sa javí ako jedna z kľúčových tém našej doby. Poznamenal, že „naše krajiny čelia sekularizmu, ktorý sa vo svojej vyhranenej podobe usiluje vytlačiť náboženstvo na okraj spoločenského diania a učiniť z neho skutočnosť výhradne súkromnú. Je ilúziou chcieť vybudovať tzv. neideologický verejný priestor, lebo ľudia, čo sa v ňom pohybujú, sú vždy presvedčení o nejakých hodnotách, ktoré ovplyvňujú ich konanie. Keďže tento zápas medzi ideologizujúcim laicizmom a zdravou laicitou prebieha najmä v oblasti rodiny, manželstva a v oblasti ochrany života od počatia po prirodzenú smrť; táto skutočnosť len zvýrazňuje naliehavú úlohu zaoberať sa prípravou zmluvy o výhrade vo svedomí.“ Zaujímavú prednášku o historických súvislostiach podpísania Základnej zmluvy a vývoja s tým súvisiaceho predniesla prof. Emília Hrabovec, členka Pápežského výboru pre historické vedy.
Podujatie na Veľvyslanectve SR pri Svätej stolici v Ríme malo aj umeleckú „bodku“ v podobe vernisáže dvoch výstav, ktoré sa konali v podvečer, po skončení akademického kolokvia. Prvou bolo predstavenie expozície diel františkánskeho maliara Teodora Tekela, druhou bola výstava slovenského sakrálneho umenia – plastík z obdobia 15.-19. Storočia, zo zbierky Šarišskej galérie v Prešove.