17. máj 2012 (Zenit.org) – V roku 1960 bola v Spojených štátoch prvýkrát schválená kombinovaná orálna antikoncepčná tabletka. Sedem rokov na to bola „Tabletka“ zobrazená na obale Time Magazine, vykresľujúc tak jej obrovský dopad na spoločnosť. Zhruba o dve generácie neskôr štatistiky zo Spojených štátov ukazujú, že vo vyspelých krajinách sveta zhruba 16 % žien žijúcich s partnerom užíva antikoncepčné tabletky, pričom toto číslo nezahŕňa ich užívanie nezadanými ženami.
I keď obľúbenosť orálnej antikoncepcie ostáva vysoká, liek samotný sa vyvíjal spolu s prichádzajúcimi objavmi o ľudskom reprodukčnom systéme, ako aj popri snahách zredukovať vedľajšie účinky Tabletky. Tak, ako to býva aj pri iných zásadných technologických alebo medicínskych objavoch, obzvlášť pri tých, ktoré boli prijaté veľmi rýchlo veľkou časťou populácie, môže trvať roky, dokonca desaťročia, kým sa odhalí plná škála vedľajších účinkov. A ako ukázali nedávne štúdie, tak, ako aj pri iných lekárskych postupoch, mnohé otázky o následkoch hormónov v orálnej antikoncepcii na životné prostredie ostávajú nezodpovedané.
Keď sa vytvorí nová syntetická látka alebo sa začne vytvárať prirodzene vyskytujúca sa látka v značne vysokom množstve, efekt môže byť oveľa trvalejší a ďalekosiahlejší, ako výrobcovia pôvodne očakávali. Medzi dobre známe príklady patrí azbest, v 19. storočí obľúbený izolačný a žiaruvzdorný materiál, o ktorom sa neskôr zistilo, že je karcinogénny. Podobne polystyrénová pena ako Styrofoam, ktorá sa bežne používa v rôznych baleniach, ktorej trvá stovky rokov, kým sa po vyhodení rozloží. V prípade orálnej antikoncepcie sú hlavnou zložkou syntetické hormóny známe ako progestíny (hormóny žltého telieska), ktoré napodobňujú progesterón, buď samotný alebo kombinovaný s estrogénom. Keď sa tieto hormóny užívajú terapeuticky v podobe antikoncepčných tabletiek alebo pri hormonálnom nahradení menopauzy, syntetické hormóny sa dostávajú do vodných zdrojov po tom, ako ich pacientka vylúči spolu s močom. Nakoľko kontaminujú životné prostredie, nazývajú sa aj endokrinne narušujúce látky (endocrine-disrupting chemicals EDCs) a to kvôli tomu, že po užití zasahujú do endokrinného systému ľudí ako aj zvierat.
Zatiaľ čo ich dopad sa stále skúma, nie je pochýb o tom, že k takejto kontaminácii dochádza. Mnohé medzinárodné štúdie zdokumentovali zvýšené množstvo prirodzených a syntetických hormónov v pitnej vode. Počas jednej z takýchto štúdií vo Francúzsku sa zistilo, že obzvlášť progestíny boli v porovnaní s inými druhmi farmaceutík oveľa odolnejšie voči odstráneniu rôznymi metódami čistenia vody.
Kvôli nahromadeniu syntetických stereoidov vo vode bola väčšina výskumov zameraných na ich vplyv vykonaná na vo vode žijúcich stavovcoch, ako napríklad žaby a ryby. Stále vzrastajúci počet štúdií zaznamenáva škodlivé následky týchto hormónov na vodné stavovce, obzvlášť čo sa týka ich reprodukčného systému, čo sa dalo predpokladať vzhľadom na charakter kontaminantov. Jedna zo štúdií sa zameriavala na následky vylučovania progestínu Levonorgestrel (LNG) na žabu Xenopus Tropicalis. Zatiaľ čo reprodukčný systém samcov sa nejavil byť zasiahnutý, samičie žubrienky javili závažné defekty vo vývoji ich vaječníkov a vajíčkovodov, následkom čoho boli sterilné.
I keď štúdie ako tieto nemôžu byť považované za priamy zdroj odhadu vplyvu endokrinne narušujúcich látok na ľudský organizmus, majú predsa len isté výhody: kapacita kontroly trvania a miery pôsobenia, takisto ako aj fakt, že životné cykly takýchto zvierat sú omnoho kratšie ako ľudské, čo umožňuje vykonať viacgeneračné štúdie v zďaleka kratšom čase. Štúdie na zvieratách môžu slúžiť ako včasný indikátor životných podmienok, ktoré sa môžu ukázať ako škodlivé pre ľudský organizmus, a tak upriamiť našu pozornosť na zdanlivo neškodné látky, s ktorými sa stretávame vo vzduchu, ktorý dýchame, v jedle, ktoré jeme a ako v tomto prípade, v našich vodných zdrojoch. Avšak účinky endokrinne narušujúcich látok neostávajú len pri vo vode žijúcich žabách. Sterilita samíc spôsobená skorým vystavením účinkom progestínu bola zaznamenaná v pokusoch na potkanoch a myšiach, ktorých reprodukčný systém, nakoľko patria tiež medzi cicavce, oveľa viac pripomína ten ľudský. Ženský reprodukčný systém prechádza v skorom štádiu života mnohými dôležitými zmenami a tieto zmeny závisia na endokrinných signalizačných javoch, ktoré sú citlivé na vystavenie pôsobeniu kontaminácie hormónov z prostredia. Rada štúdií skupiny Národného inštitútu zdravia (National Health Institute) ukázala, že myši vystavené účinkom fytoestrogénu – rastlinný estrogény ako tie, ktoré sa nachádzajú v sóji, počas dôležitých štádií vývoja vykazovali porušenie plodnosti. Na rozdiel od myší, ktorých najdôležitejšie obdobie je neonatálne, u ľudí prechádza ženský reprodukčný systém najvýraznejšie zmeny v období od narodenia po dosiahnutie dospelosti. Preto je nevyhnutné posudzovať riziko vystavovania pôsobeniu endokrinne narušujúcich látok v rámci širšieho časového obdobia začínajúc už od maternicového vývinu.
Užívanie hormonálnej antikoncepcie tehotnými ženami sa neodporúča z jednoduchého dôvodu, že tieto ženy neovulujú a kvôli možným škodlivým účinkom na nenarodené dieťa. Avšak antikoncepčné odporúčania po pôrode vydané Centrom pre kontrolu ochorení v roku 2011 hovoria o tom, že čisto progestínová antikoncepcia sa môže začať hneď po pôrode, neodporúčajú užívanie antikoncepcie obsahujúcej estrogény počas obdobia, kedy žena kojí. V prvom rade preto, že estrogén môže znížiť produkciu materského mlieka. Nedokázalo sa, že prítomnosť progestínov v materskom mlieku žien užívajúcich orálnu antikoncepciu negatívne ovplyvňuje zdravie ich detí, avšak tieto posudzovania sa zameriavajú skôr na krátkodobé výsledky ako na tie, ktoré nie sú dokázateľné do doby dovŕšenia dospelosti. Najnovšia správa skupiny popri Národnom inštitúte zdravia skúmajúcej účinky fytoestrogénov však zdôrazňuje skutočnosť, že znižovanie miery skorého vystavovania pôsobeniu rastlinných estrogénov, ako napríklad tých nachádzajúcich sa v detskej strave zo sóji, môže byť prospešné pre dlhodobé ženské reprodukčné zdravie. Naviac potencionálne škodlivé účinky zvýšeného znečistenia životného prostredia endokrinne narušujúcimi látkami nie sú obmedzené len na ženy. V novembri minulého roku vydal britský medicínsky časopis (British Medical Journal) správu poukazujúcu na to, že miera výskytu rakoviny prostaty u mužov je vyššia v zemepisných oblastiach s najvyššou mierou užívania orálnej antikoncepcie. Zatiaľ čo autori podotýkajú, že ich zistenia sú skôr vo vzťahu korelácie a nie kauzálnosti, ich práca ponúka triezvu hypotézu pre ďalšie štúdie.
V každom prípade katolícka opozícia voči antikoncepcii sa zakladá na chápaní zmyslu života a účelu počatia ako Božieho pánu, nie na pragmatickom závere dosiahnutom vedeckým výskumom. Zatiaľ čo intuitívne dáva zmysel tvrdiť, že ľuďom jednak jednotlivo ale i ako spoločenstvu prináša prospech, keď žijú v súlade s vôľou ich Stvoriteľa, v padlom svete sú dostupné praktické prostriedky, ktoré môžu o niečo zmierniť naše utrpenie, vrátane využívania medicínskej technológie a farmácie. Je vhodné podotknúť, že syntetické hormóny sa nevyužívajú výlučne v antikoncepcii, ako ani nie je pravda, že chemické zložky označované ako antikoncepčné sú výlučne amorálne. Napríklad slobodná a abstinujúca žena, ktorá užíva hormonálnu liečbu na liečenie endemotriózie v nádeji, že tým zachráni jej plodnosť, nerobí nič zlé, navzdory výsledku alebo vedľajším účinkom jej rozhodnutia. Avšak vo svete, kde vplyvné skupiny a jednotlivci stále viac obhajujú kontrolu populácie, a to často spôsobom pripomínajúcim eugenické hnutie uplynulých desaťročí, je nevyhnutné trvať na výskume, ktorý by poodkryl pravdu o dlhotrvajúcich a nepredpokladaných vedľajších účinkom vo veľkej miere rozšíreného užívania antikoncepčných tabletiek.