Milan Krajniak (1973) je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Je autorom knižného bestselleru Banda zlodejov, ako aj publikácií Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. V rokoch 1997-1998 slúžil u 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka v Žiline. Je ženatý, má jednu dcéru a žije v Bratislave.
V dejinách sa občas stane niečo, čo súčasníci považujú naskôr za bezvýznamnú udalosť. Ale neskôr sa ukáže, že sa touto udalosťou zásadne zmenil beh sveta a zmenili sa životy miliónov ľudí.
WIttenberg 1517
31. októbra 1517 zverejnil vysokoškolský profesor biblickej teológie a filozofie Martin Luther svojich 95 téz, v ktorých kritizoval stav v Cirkvi. Boli určené na akademickú diskusiu, Luher ich nepublikoval. Napriek tomu sa veľmi rýchlo šírili a našli si veľa sympatizantov. Martin Luther nepočítal s tým, že chce založiť vlastnú cirkev, chcel reformovať tú existujúcu.
Jeho učenie bolo založené na troch princípoch: autorita Biblie je vyššia ako autorita Cirkvi, človeka ospravedlňuje viera a nie dobré skutky, Božia milosť je dar, ktorý sa nedá zaslúžiť alebo kúpiť. Predstavitelia katolíckej cirkvi najskôr s Lutherom diskutovali, pozvali ho do Ríma, aby svoje učenie vysvetlil. Ale keď Luther nielenže svoje učenie neodvolal, ale napriek zákazu začal vydávať svoje teologické spisy, pápež ho v roku 1521 exkomunikoval.
Dôsledkom tohto rozdelenia Cirkvi boli náboženský vojny v Nemecku, ktoré boli ukončené Augsburgským mierom v roku 1555. Tam sa dohodlo pravidlo “čia zem, toho náboženstvo”. Poddaní mali možnosť “emigrovať” od svojho zemepána a prejsť k tomu, ktorého náboženstvo bolo pre nich prijateľné. Náboženské spory viedli aj k tridsaťročnej vojne, ktorá bola ukončená vestfálskym mierom v roku 1648.
Jednota západnej civilizácie bola definitívne minulosťou. Katolícke Francúzsko a protestantské uhorské kniežatá bojovali spolu s Turkami proti katolíckym Habsburgovcom. Kardinál Richelieu povýšil “národné zájmy” nad jednotu kresťanov. Spojil sa nielen s protestantami ale aj s moslimami, aby dosiahol svoje záujmy.
Zatiaľčo počas krížových výprav podpisovali európski panovníci mier medzi sebou a spoločne bojovali proti moslimom, teraz využívali spojenectvo s islamským Tureckom, aby oslabili svojich európskych súperov. Z Európy sa stalo bojisko “kresťanských občianskych vojen”.
Londýn 1717
Napriek všetkým náboženským sporom, Luherova reformácia nezmenila základnú integritu Európy, ktorá bola založená na viere v Ježiša Krista. 24. júna 1717 sa však udialo niečo zásadné – zlúčili sa štyri londýnske slobodomurárske lóže a založili Veľkú lóžu Anglicka. Podľa ich presvedčenia možno existoval Boh ako Architekt, ktorý stvoril svet. Vieru v to, že Ježiš Kristus je Boh a Spasiteľ sveta, však považovali za rozpornú s rozumom. Svet sa mal podľa slobodumurárov do budúcnosti riadiť čisto tým, čo považovali za rozumné. Obrazne povedané, 24. júna 1717 vzniklo osvietenstvo.
Slobodomurári sa organizovali po celej Európe a čoskoro aj na americkom kontinente do lóží, ktoré fungovali utajeným spôsobom. Prijímaní členovia boli s učením oboznamovaní iba postupne, podľa toho ako postupovali nahor v rebríčku “zasvätenia”. Zo slobodomurárskych lóží sa čoskoro stali veľmi vplyvné lobistické organizácie, ktorých členovia sa navzájom podporovali vo svojich politických a obchodných aktivitách.
Členovia slobodomurárskych lóží ovplyvnili takmer všetky revolúcie, ktoré prebehli vo svete v nasledujúcich 200 rokoch – americkú revolúciu, francúzsku revolúciu, revolúcie v roku 1848, zjednotenie Talianska a Nemecka, povojnové usporiadanie po prvej svetovej vojne. Členmi slobodomurárskych lóží boli napríklad aj Masaryk, Beneš alebo Štefánik. Členstvo v slobodumurárskej lóži bolo pred sto rokmi takmer akousi vstupenkou do “dobrej” spoločnosti.
Pápež Klement XII. vyhlásil slobodomurárstvo za kacírstvo už v roku 1738. Toto stanovisko katolíckej cirkvi neskôr potvrdili viacerí pápeži, ktorý vstup do slobodomurárskej lóže považovali vystúpenie z katolíckej cirkvi – čiže slobodomurári boli exkomunikovaní. Dnes katolícka cirkev považuje pôsobenie v lóži za ťažký hriech a slobodomurár nemôže pristupovať k sv. príjimaniu.
Fatima 1917
V celej Európe práve zúrila prvá svetová vojna. Mladí slobodomurári vo Vatikáne pápežovi pod oknami vyvesovali vlajky, na ktorých ležal sv. archanjel Michal pod nohami Satana a po nociach mu rozbíjali okná (až v roku 1929 vznikol súčasný štát Vatikán, v roku 1917 bol Vatikán súčasťou Talianska).
13. mája 1917 sa trom deťom v malej portugalskej dedinke zjavila Panna Mária. Potom sa im zjavovala pravidelne 13. v každom mesiaci až do októbra 1917. Najskôr o tvrdenia detí väčšina ľudí pochybovala. Ale deti ich vyzvali, aby prišli 13. októbra, kedy Panna Mária urobí zázrak. 70 tisíc ľudí a veľa novinárov v ten deň čakalo, či sa niečo naozaj stane.
V ten deň odrána husto pršalo, ale presne na poludnie sa mraky rozostúpili a zjavilo sa slnko ako matný disk, ktorý začal rotovať po oblohe. Žiarilo všetkými farbami, potom sa oddelilo od oblohy a začalo sa blížiť k zemi. Nakoniec sa slnko vrátilo na svoje miesto. Ľudia, ktorí boli zmáčaní hustým lejakom, boli zrazu úplne suchí. Tisíce z nich na to reagovali plačom, vrhli sa na kolená a modlili sa.
Posolstvá Panny Márie boli tri, všetky vyzývali ľudí k pokániu a obráteniu sa k Bohu. Najznámejšie je varovanie Panny Márie, že táto vojna sa čoskoro skončí, ale ak sa ľudia neobrátia, vypukne čoskoro nová, ešte horšia. Upozornila tiež na to, že kľúčom k mieru na svete je Rusko, ak sa neobráti, budú na svete vojny a nepokoj.
Väčšina európskej verejnosti vtedy nebrala posolstvá Fatimskej Panny Márie vážne, ale následné udalosti v Rusku a neskoršia druhá svetová vojna spôsobili, že čoraz viac veriacich ľudí berie fatimské zjavenia ako prorocké a pravé.
Rusko 1917
Niekoľko týždňov po skončení fatimských zjavení urobili Leninovi boľševici v Rusku puč. V skutočnosti to nebola revolúcia, tá prebehla v Rusku už vo februári a jej výsledkom bolo zvrhnutie cára. Dočasná vláda na čele s Kerenským plánovala prechod Ruska na demokraciu a plánovala slobodné parlamentné voľby.
7. novembra 1917 urobili Leninovi boľševici v Petrohrade štátny prevrat a prevzali moc. Lenina do Ruska poslali na jar 1917 Nemci, ich cieľom bolo rozvrátiť Rusko zvnútra, aby ho mohli následne vojensky poraziť. Čo sa im podarilo v marci 1918, kedy Lenin prikázal Trockému uzavrieť s Nemeckom mier, v ktorom Rusko prišlo o celú Ukrajinu a územia až po Kaukaz.
Napriek boľševickému prevratu vyhrali parlamentné voľby 25. novembra 1917 ľavicoví eseri, ktorí získali 59,6 percenta hlasov. Boľševici získali iba 23,9 percenta hlasov. V januári 1918 preto Lenin nariadil Trockému, aby parlament rozohnal armádou. Slobodne zvolený parlament tak ani nezačal rokovať a bolo po ruskej demokracii.
Boľševická vláda začala čoskoro plniť všetko, pred čím Panna Mária vo Fatime varovala. Režim v Rusku bol tvrdo ateistický a na udržanie moci používal teror. V roku 1918 bola vyvraždená cárska rodina, boli popravovaní kňazi, politickí odporcovia boľševikov, tajná polícia Čeka strieľala do demonštrantov. Po stabilizovaní boľševického režimu začal Stalin čoskoro komunistickú ideológiu vyvážať do celého sveta. Slovensko bolo súčasťou komunistického totalitného bloku od roku 1948 až do roku 1989, kedy sa boľševický režim zrútil v celej strednej a východnej Európe.
2017
Všetky spomínané udalosti neboli najskôr súčasníkmi vnímané ako zásadné veci, ktoré ovplyvnia beh svetových dejín. Skôr boli vnímané ako isté pikošky, o ktoré v danom čase nebola núdza. Napríklad Leninov prevrat bol vnímaný iba ako jeden z mnohých prevratov a pokusov o prevraty, ktoré sa v tom čase v Rusku diali.
Aj v tomto roku sa možno udejú veci, ktoré zmenia beh dejín oveľa viac, ako sa nám dnes zdá. Problém je v tom, že málokto to dokáže rozpoznať okamžite po vzniku takýchto udalostí. Na záver preto dávam svojim čitateľom iba niekoľko tipov, čo by sme si v tomto roku mali všímať:
Trumpovo prevzatie moci v USA, francúzske prezidentské voľby, nemecké parlamentné voľby a vývoj situácie v Rusku a na Ukrajine. Tieto krajiny majú potenciál úplne zmeniť svet, v ktorom sme žili od roku 1989. K lepšiemu alebo k horšiemu. Buďme ostražití, aby sme potom neboli prekvapení.