PRVÝ VEĽKÝ ZÁZRAK OD DOBY PRENESENIA POZOSTATKOV
Za tridsať rokov od roku 1805 sa zázraky v Mugnane zmnohonásobili a sláva divotvorkyne svätej Filomény naplnila celé Taliansko. Svätej stolici boli zasielané rôzne prosebné listy, ktorých cieľom bolo dosiahnuť to, aby bol oficiálne určený deň sviatku svätej Filomény, vlastné ofícium a povolená svätá omša k jej úcte.
Najslávnejší zázrak svätej Filomény sa stal smrteľne chorej slečne Pauline Marie Jaricot z Lyonu, ktorá bola z francúzskeho šľachtického rodu a bola blízkou priateľkou svätého Jána Máriu Vianneyho, farára z Arsu. Pauline bola neúnavnou pracovníčkou pre Cirkev. Založila dielo šírenia viery s názvom Propaganda Fidei, nadáciu, ktorú neskôr požehnal pápež Gregor XVI. Ako mladá žena odišla medzi textilných robotníkov v Lyone a požiadala ich, aby prispievali penny týždenne na šírenie viery na misijnom území. Táto práca sa stala takou úspešnou, že to nakoniec viedlo Vatikán k prevzatiu vedenia tejto spoločnosti. Ctihodná Pauline Jaricot (1799 1862) bola aj zakladateľkou svetového spoločenstva živého ruženca.
V roku 1834, vo veku 35 rokov, Pauline Jaricot ťažko ochorela. Zomierala na závažné ochorenie srdca a podľa lekárov jej zostávalo už len niekolko týždňov života. S podporou svätého Jána Vianneyho sa rozhodla proti všetkým lekárskym odporúčaniam podniknúť púť ku hrobu svätej Filomény. Na ceste do Mugnana, ktoré leží viacej na juhu, sa zastavila v Ríme na audiencii u Gregora XVI., ale pre zlý zdravotný stav sa nemohla na audiencii vo Vatikáne osobne zúčastniť. Z úcty k Pauline vykonal Svätý Otec osobne návštevu v kláštore Najsvätejšieho Srdca, kde bola ubytovaná. Keď pápež Gregor uvidel, v akom vážnom stave sa Paulína nachádza, požiadal ju: „Modlite sa za Cirkev, len čo prídete do raja.” Pauline odpovedala: „Áno, Svätý Otče, to vám sľubujem. Ale mám ešte jednu otázku: Ak prídem peši do Vatikánu po svojom návrate z Mugnana, pristúpi Vaša Svätosť neodkladne k záverečnému šetreniu v záležitosti svätej Filomény?” Gregor XVI. odpovedal: „Samozrejme, v tomto prípade by to bol prvotriedny zázrak.” On osobne však nemal pochýb o tom, že Paulinin čas na zemi sa končí.
V sobotu 8. augusta 1835 pricestovala Pauline do Mugnana. Podľa svedectiev vyzerala „viac ako mŕtvola než ako žijúca osoba”. Vtedy už Pauline nebola schopná ani dlhšie rozprávať. V ten večer sa bezvládna žena zúčastnila na dlhom obrade v kostole, ale žiadny zázrak sa neudial. V nedeľu 9. augusta bola prítomná na niekoľkých svätých omšiach a prijala sväté prijímanie, ale ani v ten deň sa žiadny zázrak nestal. Pauline sa vrátila do kostola v nedeľu večer a znovu v pondelok ráno 10. Augusta, a stále žiadny zázrak.
V priebehu tohto dňa, v pondelok desiateho, presne v okamihu požehnania Ježišom v Najsvätejšej Oltárnej Sviatosti, a to presne v deň po tridsiatich rokov odvtedy, čo boli pozostatky svätej Filomény prevezené do Mugnana, bola Pauline Jaricot komplexne a okamžite uzdravená zo všetkých svojich chorôb a ťažkostí. Nadšenie prítomných bolo neopísateľné. Celé dve hodiny až do pol desiatej večer zvonili bez prestania zvony, ktorým odpovedali radostné výkriky ľudí.
Za sprievodu veľkého množstva ľudí vyrazila Pauline na ďalší deň pešo smerom k Rímu bez akejkoľvek pomoci. Po svojom príchode do Ríma sa Pauline rozhodla bez ohlásenia navštíviť Svätého Otca. Pri jej vstupe do audienčnej siene prekvapený Gregor XVI. zvolal: „Ste to naozaj vy alebo vaše zjavenie? Je to naozaj moja drahá dcéra? Vrátila sa z hrobu alebo to na nej Boh ukazuje moc našej panny – mučenice?”5 Užasnutý pápež Gregor Pauline požiadal, aby zostala v Ríme celý rok s cieľom overenia jej zázračného uzdravenia.
Podľa svojho sľubu, ktorý dal Pauline Jaricot, pápež Gregor XVI. 30. januára 1837 v slávnostnom vyhlásení len na základe nepopierateľných zázrakov vyzdvihol neznámu mladú trinásťročnú mučenicu menom Filoména na oltár Cirkvi, vyhlásil liturgické ofícium k jej cti a tým úradne schválil jej úctu. Zaradením svätice do liturgických kníh sa „Filumena” stala oficiálne svätou Filoménou.
Tu musíme zvlášť zdôrazniť inšpirovanú múdrosť pápeža Gregora XVI. Svätý Otec správne uznal dôkazy o veľkom množstve cirkevne zdokumentovaných zázrakov a dal im väčšiu dôležitosť ako podrobnostiam z osobného životopisu svätej Filomény. Bohom prejavené svedectvo o historickej reálnosti osoby svätej Filomény prostredníctvom jej nadprirodzeného príhovoru dostalo prednosť pred konkrétnymi historickými podrobnosťami jej pozemského života.